Ústava Československej socialistickej republiky

Česká a Slovenská Federatívna Republika je demokratický právny štát zložený z Českej republiky a Slovenskej republiky.

Všetka moc v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike patrí pracujúcemu ľudu.

Štátnu moc vykonáva ľud zákonodarnými zbormi, ktoré volí, a ľudovým hlasovaním (referendom).

Zákonodarné zbory v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú: Federálne zhromaždenie, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Volebné právo do všetkých zákonodarných sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.

Členovia zákonodarných zborov – poslanci – sú povinní vykonávať svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a najlepšieho presvedčenia; nie sú viazaní príkazmi, ktoré sa týkajú výkonu mandátu.

Nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Vlastnícke právo k pôde a dedičské právo k nej zostávajú nedotknuté.

Výkon vlastníckeho alebo užívacieho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, životné a prírodné prostredie nad nevyhnutne potrebnú mieru.

Štát vytvára podmienky a ustanovuje pravidlá pre rozvoj a ochranu podnikania a hospodárskej súťaže.

Cudzie právnické osoby a cudzinci môžu nadobúdať vlastníctvo a iné majetkové práva a podnikať na území Česko-slovenskej federatívnej republiky za podmienok ustanovených zákonom. Štát im zaručuje rovnocenú ochranu ich vlastníckych a iných majetkových práv ako česko-slovenským občanom a česko-slovenským právnickým osobám.

Česko-slovenská federatívna republika svojou hospodárskou politikou usiluje o rozmnožovanie národného bohatstva, o sociálne spravodlivú spoločnosť a o vytvorenie nevyhnutných podmienok pre slobodný rozvoj osobnosti, rozvoj národov a národností.

Štát dbá o vytváranie ekologickej rovnováhy ochranou prírody a starostlivosťou o tvorbu a ochranu zdravého životného prostredia aj o šetrné využívanie prírodných zdrojov.

Všetka kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie sú vedené v duchu vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie.

Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili všetkému ľudu.

Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní spravujú právnym poriadkom štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti.

Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.

Základom miestnej samosprávy je obec.

Obec je samosprávnym spoločenstvom občanov. Je právnickou osobou; má vlastný majetok, s ktorým samostatne hospodári. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.

O veciach miestnej samosprávy rozhodujú občania na obecných zhromaždeniach alebo referendom alebo prostredníctvom zastupiteľstva obce.

Právo voliť členov zastupiteľstva obce je všeobecné, rovné a priame; uskutočňuje sa tajným hlasovaním.

Obec vydáva vo veciach miestnej samosprávy všeobecne záväzné vyhlášky. Vyhlášky môže tiež vydávať vo veciach štátnej správy, ak bola na to splnomocnená zákonom.

Obce sa môžu združovať na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu.

Hranice obce možno meniť len s jej súhlasom. Podmienky a spôsob vzniku, zániku, rozdelenia alebo zlúčenia obcí ustanovia zákony národných rád.

Zákony národných rad ďalej ustanovia najmä

Súdy a prokuratúra chránia štát, jeho ústavné zriadenie i práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb.

Súdnictvo vykonávajú nezávislé súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Súdmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti štátu tiež vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

Sídlo Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Súdmi Českej republiky a Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy a okresné súdy (ďalej len „súdy republík“).

Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou pôsobnosťou, ale inak označené.

Najvyšším súdnym orgánom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sleduje právoplatné rozhodnutia najvyšších súdov republík a vojenských súdov a zabezpečuje zákonnosť a jednotnosť rozhodovania medzi republikami a vojenskými súdmi tým, že

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ďalej

V Českej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej republiky, v Slovenskej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd republiky dbá o zjednocujúci výklad a zjednocujúce používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov ostatnými súdmi republiky.

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní prísediaci a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže rozhodovať iba sudca.

Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.

Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.

Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládou Českej republiky a s vládou Slovenskej republiky spravidla v rovnakom počte z občanov Českej republiky a z občanov Slovenskej republiky. Vymenovanie za sudcu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobúda účinnosť schválením oboma snemovňami Federálneho zhromaždenia. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo sudcov tohto súdu; ak za predsedu vymenoval občana Českej republiky, vymenuje za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo naopak.

Sudcov vojenských súdov vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Sudcov najvyššieho súdu republiky a ostatných súdov republík vymenúva predsedníctvo príslušnej národnej rady na návrh vlády príslušnej republiky.

Sudcovia a prísediaci môžu byť odvolaní, prípadne zbavení svojej funkcie len z dôvodov a spôsobom ustanovenými zákonom. Pre porušenie svojich povinností môžu byť sudcovia odvolaní len na základe právoplatného rozhodnutia kárneho súdu.

Podmienky pre výkon funkcie sudcu a prísediaceho, včítane znenia sľubu, ktorého zloženie je predpokladom výkonu funkcie, ustanoví a voľbu prísediacich vojenských súdov upraví zákon Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia upraví tiež dôvody odvolania a podmienky iného zániku funkcie sudcu a funkcie prísediaceho vojenských súdov. Voľbu a odvolanie a podmienky iného zániku funkcie prísediacich okresných a krajských súdov upravia zákony národných rád.

Sudcovia a prísediaci sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine zákonom.

Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu je preň i pre ostatné všeobecné súdy záväzný.

Sudcovia a prísediaci sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sú povinní rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo.

Prokuratúra vykonáva v rozsahu ustanovenom zákonom dozor nad dodržiavaním zákonov a iných právnych predpisov; pri ich porušení robí opatrenia ustanovené zákonom.

Prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobí vo veciach obrany a v ďalších veciach, ktoré patria do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; v ostatných veciach pôsobí Prokuratúra Českej republiky a Prokuratúra Slovenskej republiky.

Organizáciu Prokuratúry Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, jej úlohy, právomoc a právne pomery prokurátorov a vyšetrovateľov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Organizáciu Prokuratúry Českej republiky a Prokuratúry Slovenskej republiky, ich úlohy, právomoc a právne pomery prokurátorov a vyšetrovateľov a právnych čakateľov prokuratúry upravujú zákony národných rád.

Generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva a odvoláva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhnúť, aby ho z funkcie odvolal.

Federálne zhromaždenie prerokúva správy generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o stave socialistickej zákonnosti.

Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.

Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili a dopĺňali.