Čl. I#
Zákon č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži sa mení a dopĺňa takto:
§ 1 znie:„“.
§ 3 až 5 znejú:„“.
V § 6 ods. 1 sa za slová „31. 12. 1989“ vkladá bodka a slová „v rozsahu uvedenom v prílohe tohto zákona“ sa nahrádzajú novou vetou, ktorá znie: „Nehnuteľný majetok uvedený v bodoch 14 až 21 prílohy zákona č. 126/1992 Zb. prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do vlastníctva Slovenského Červeného kríža.“.
§ 7 znie:„“.
Za § 7 sa vkladá nový § 7a, ktorý znie:„“.
§ 1#
Znak červený kríž na bielom poli a slová „červený kríž“ alebo „ženevský kríž“ chránené Ženevskými dohovormi z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny v znení dodatkových protokolov k týmto dohovorom z 8. júna 19771) (ďalej len „Ženevské dohovory“) smie na území Slovenskej republiky v čase mieru používať iba
vojenská zdravotnícka služba na označenie a na ochranu zdravotníckych útvarov a ústavov, personálu a materiálu chránených Ženevskými dohovormi a ostatnými medzinárodnými dohovormi upravujúcimi obdobné veci, ktorými je Slovenská republika viazaná,
Slovenský Červený kríž (§ 3), jeho ústavy, zariadenia a personál vo svojej činnosti v prípadoch uvedených pod písmenom a) a vo svojej inej činnosti v čase mieru za podmienok ustanovených Ženevskými dohovormi,
medzinárodné organizácie Červeného kríža a ich personál,
prevádzkovatelia vozidiel určených ako ambulancia a prevádzkovatelia záchranných staníc výlučne určených na bezplatné ošetrovanie ranených alebo chorých, na označenie týchto ambulancií a záchranných staníc v čase mieru, len s výslovným súhlasom Slovenského Červeného kríža (§ 3).
Na iné účely alebo iné fyzické alebo právnické osoby nesmú znak a názov uvedené v odseku 1 alebo znak a názov ich napodobňujúce používať.
V § 2 ods. 1 sa slová „10 000 Kčs“ nahrádzajú slovami „50 000 Sk“ a slová „50 000 Kčs“ sa nahrádzajú slovami „250 000 Sk
§ 3#
Slovenský Červený kríž je spoločnosťou podľa zákona o združovaní občanov.2)
Jedinou štátom uznanou spoločnosťou Červeného kríža na území Slovenskej republiky je Slovenský Červený kríž so sídlom v Bratislave.
§ 4#
Slovenský Červený kríž má postavenie a oprávnenia národnej spoločnosti podľa Ženevských dohovorov a plní najmä tieto úlohy:
pôsobí ako výlučne uznaná pomocná organizácia vojenskej zdravotníckej služby,
pôsobí v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytuje pomoc v prípade katastrof a iných mimoriadnych udalostí,
poskytuje zdravotnícke, záchranné, sociálne a ďalšie humanitné služby,
šíri znalosť Ženevských dohovorov.
§ 5#
Slovenský Červený kríž získava prostriedky na svoju činnosť najmä členskými príspevkami, výnosmi z vlastnej činnosti a z vlastného majetku, z dotácií, prijímaním darov, dedičskými odkazmi a zbierkami.
Vláda Slovenskej republiky poskytne každoročne zo štátneho rozpočtu spoločnosti Slovenský Červený kríž prostriedky na výkon jej činnosti podľa Ženevských dohovorov v rozsahu úloh vymedzených v § 4 tohto zákona.
Slovenský Červený kríž je pri plnení svojich úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov a z rezolúcií Medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca oslobodený od daní, poplatkov, ciel a poštovného.
§ 7#
Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť nariadením podrobnejšie podmienky na vykonanie tohto zákona.
§ 7a#
Kde sa v tomto zákone a v iných právnych predpisoch používa pojem Česko-slovenský Červený kríž, rozumie sa tým Slovenský Červený kríž.
Čl. II#
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Poznámky pod čiarou
- 1)Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori.
Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny a Záverečný akt Diplomatickej konferencie (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 65/1954 Zb. a príloha čiastky 40 Zbierky zákonov z roku 1954).
Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (Protokol I).
Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter (Protokol II) - oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 168/1991 Zb. - 2)§ 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.