Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 3 vrátane nadpisu znie:

Za § 3 sa vkladajú § 3a a 3b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

Nadpis § 4 znie:

V § 4 odseky 1 a 2 znejú:

V § 4 ods. 3 sa slová „Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)“ nahrádzajú slovami „ministerstvom vnútra“.

V § 4 ods. 4 sa za slová „civilnej ochrany“ vkladá čiarka a pripájajú sa slová „najmä ochranné stavby,“.

§ 5 vrátane nadpisu znie:

V § 6 ods. 1 písmená d), e) a f) znejú:

V § 6 odsek 2 znie:

V § 7 písmeno c) znie:

V § 8 odsek 1 znie:

V § 8 sa vypúšťa odsek 3.

V § 9 odsek 1 znie:

V § 9 odsek 3 znie:

§ 9 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V poznámke pod čiarou k odkazu 15 sa citácia

V § 12 odsek 1 znie:

§ 13 a 14 vrátane nadpisov znejú:

V § 15 odsek 1 znie:

§ 16 vrátane nadpisu znie:

V § 17 ods. 1 sa za slovami „individuálnej ochrany“ vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „vrátane špeciálnych prostriedkov,“.

V § 18 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 18 ods. 1 sa písmená c) a d) vypúšťajú.

V § 18 odsek 2 znie:

§ 19 vrátane nadpisu znie:

V § 24 ods. 1 písm. d) sa slová „maloleté deti“ nahrádzajú slovami „deti do 15 rokov veku“.

V § 25 ods. 1 písmeno a) znie:

§ 31 vrátane nadpisu znie:

V § 32 ods. 1 písm. a) sa za slovo „pokyny,“ vkladá slovo „varovné“.

V § 32 ods. 1 písm. c) sa slová „okresného úradu, obvodného úradu“ nahrádzajú slovami „krajského úradu, okresného úradu“.

V § 32 ods. 1 písmeno f) znie:

V § 32 ods. 2 sa slová „obvodný úrad“ nahrádzajú slovami „okresný úrad“ a vypúšťajú sa slová „možno uložiť“.

V § 33 odsek 1 znie:

V § 33 odsek 3 znie:

V § 34 odsek 3 znie:

V § 36 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 36 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a v písmene a) sa slovo „škodlivinami“ nahrádza slovom „látkami“.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária alebo katastrofa, pričom

Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Stavom núdze sa rozumie obdobie, počas ktorého sa prejavuje výrazný nedostatok základných životných potrieb v dôsledku ohrozenia alebo v dôsledku pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov.

Lokalizačné práce sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Likvidačné práce sú činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti.

Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí.

Evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, domácich zvierat, prípadne vecí z určitého územia.

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie alebo na vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok.

Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásna služba a informačná služba civilnej ochrany, pričom

Sebaochranou sa rozumie pomoc vlastnými silami a prostriedkami, ktorá sa zameriava na ochranu vlastnej osoby a jej najbližšieho okolia a smeruje k zmierneniu alebo k zamedzeniu pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Kategorizáciou územia sa rozumie začlenenie územných obvodov okresov do skupín charakterizovaných porovnateľným ohrozením možnými mimoriadnymi udalosťami. Je určujúca na diferencovanie rozsahu plánovaných opatrení civilnej ochrany.

Plánom ochrany obyvateľstva sa rozumie súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti.

Jednotkou civilnej ochrany sa rozumie organizovaná skupina osôb, odborne pripravená a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany.

Materiálom civilnej ochrany sa rozumejú hnuteľné veci obstarané spravidla z prostriedkov štátneho rozpočtu a určené na zabezpečovanie hlásnej služby a informačnej služby civilnej ochrany, úloh plnených jednotkami civilnej ochrany, ako aj prostriedky individuálnej ochrany obyvateľstva.

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Výdavky na civilnú ochranu sa financujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky3) prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra a rozpočtových kapitol krajských úradov.

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sa určujú účelovo vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.

Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú aj obce, právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú (ďalej len „podnikateľ“),4) a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok (ďalej len „ostatné fyzické osoby“).

Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.4a)“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

Krajský úrad

Krajský úrad vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území kraja, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod jedného okresu, a neodkladne vyžaduje prostredníctvom ministerstva vnútra vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje jeho územný obvod.

Okresný úrad

Okresný úrad je dotknutým orgánom štátnej správy z hľadiska civilnej ochrany v územnom konaní a stavebnom konaní.16b)

Okresný úrad vykonáva hlásnu službu, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu alebo stav núdze na území okresu. Ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresu, neodkladne oznamuje krajskému úradu potrebu vyhlásenia mimoriadnej situácie. O vyhlásení mimoriadnej situácie alebo stavu núdze informuje orgány štátnej správy, útvary Policajného zboru a útvary Armády Slovenskej republiky.

Právnické osoby a podnikatelia, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok svojich zamestnancov alebo iných osôb, sú povinní

Ostatné fyzické osoby plnia primerane úlohy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d).

Právnické osoby a podnikatelia uvedení v odseku 1 vypracúvajú plán ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, vytvárajú vo svojej pôsobnosti jednotky a zariadenia civilnej ochrany podľa rozhodnutia16a) okresného úradu a zabezpečujú ich akcieschopnosť a prevádzkyschopnosť, vyhlasujú režim života a neodkladne o tom informujú obec, na ktorej území pôsobia, a okresný úrad.

Právnické osoby a podnikatelia, ktorí sú prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, zdravotníckych zariadení a prostriedkov alebo vývarovní, zásobovacích a stravovacích zariadení, sú povinní na požiadanie krajského úradu, okresného úradu alebo obce podieľať sa na vypracúvaní a plnení plánov dopravného, zdravotníckeho alebo zásobovacieho zabezpečenia evakuácie.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie, sú povinné na požiadanie ministerstva vnútra, krajského úradu, okresného úradu alebo obce bezplatne poskytnúť nevyhnutný čas na odvysielanie informácií civilnej ochrany.

Prevádzkovatelia vodohospodárskych diel sú povinní v rámci výstavby vodohospodárskeho diela zabezpečiť aj výstavbu a prevádzku systému varovania a vyrozumenia na vodohospodárskom diele a na ohrozenom území do vzdialenosti, ktorú dosiahne čelo prielomovej vlny do jednej hodiny od vzniku mimoriadnej udalosti. Prielomovou vlnou sa rozumie druh povodňovej vlny, ktorá vznikne náhlym porušením hrádze, a čelom prielomovej vlny sa rozumie časť prielomovej vlny, ktorá je charakteristická náhlym zvýšením hladiny a zväčšením prietoku.

Právnické osoby a podnikatelia, ktorí vyrábajú a skladujú nebezpečné látky alebo manipulujú s nebezpečnými látkami a tým ohrozujú život, zdravie alebo majetok, sú povinní na vlastné náklady zabezpečiť systém monitorovania územia, varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb na ohrozenom území a trvale ho udržiavať v prevádzke.

Prevádzkovatelia vodohospodárskych diel, právnické osoby a podnikatelia uvedení v odsekoch 6 a 7 sú povinní pred začatím výstavby vyrozumievacieho a varovného systému predložiť ministerstvu vnútra projekt výstavby na schválenie.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vlastnia alebo prevádzkujú zariadenia určené na ubytovanie alebo ktoré umožňujú dočasný pobyt osôb, sú povinné na vyzvanie obce podieľať sa na vypracúvaní plánu ubytovania evakuovaných osôb v obci a po vyhlásení evakuácie zabezpečiť umiestnenie plánom určeného počtu evakuovaných osôb.

Právnické osoby a podnikatelia neuvedení v odseku 1 plnia obdobné úlohy ustanovené v odsekoch 1 a 3 podľa rozhodnutia16a) okresného úradu.

Právnické osoby a podnikatelia sú povinní uhrádzať z vlastných zdrojov pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti výdavky spojené

Fyzické osoby zaobchádzajú so špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany podľa pokynov právnických osôb a podnikateľov, ktorí špeciálne prostriedky individuálnej ochrany zabezpečili podľa odseku 1 písm. f).

Pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti, ak je to na zistenie a odstránenie jej následkov nevyhnutné, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc podľa tohto zákona alebo umiestniť na nej technologické zariadenia civilnej ochrany.

Vlastník alebo nájomca, na ktorého nehnuteľnosti sú umiestnené zariadenia civilnej ochrany, je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc podľa tohto zákona na účel vykonania kontroly.

Ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Okresný úrad môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo podnikateľovi, ktorý poruší povinnosti v civilnej ochrane tým, že

Obec môže uložiť pokutu do 300 000 Sk právnickej osobe alebo podnikateľovi, ktorý poruší povinnosti voči obci uvedené v § 16 ods. 1 písm. b), c), d) a h).

Ostatným fyzickým osobám môže okresný úrad alebo obec v rámci svojej pôsobnosti uložiť pokutu do 50 000 Sk za nesplnenie povinností uvedených v § 16 ods. 2.

Za porušenie povinností uvedených v odseku 1 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej za brannej pohotovosti štátu môže okresný úrad uložiť pokutu až do 1 milióna Sk; za porušenie povinností uvedených v odseku 3 počas mimoriadnej situácie vyhlásenej za brannej pohotovosti štátu môže okresný úrad uložiť pokutu až do 300 000 Sk.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa okresný úrad alebo obec dozvedeli o porušení povinností na úseku civilnej ochrany právnickými osobami, podnikateľmi alebo ostatnými fyzickými osobami, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.

Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 3 zostáva nedotknutá zodpovednosť právnických osôb, podnikateľov a ostatných fyzických osôb za spôsobenú škodu.

V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vypúšťajú položky č. 29 až 39.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 1998.