Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).

Zákon z 29. novembra 1961 č. 141 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení vyplývajúcom zo zákona č. 57/1965 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

Paragraf 2 ods. 9 znie:

V § 4 sa vykonávajú tieto zmeny:

V § 12 sa vykonávajú tieto zmeny:

Paragraf 13 vrátane nadpisu znie:

Paragraf 17 ods. 1 znie:

V § 20 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a vkladá sa odsek 2, ktorý znie:

Doterajšie znenie § 25 sa označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:

Paragraf 26 sa zrušuje.

V § 48 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „miestnemu ľudovému súdu alebo“.

Paragraf 56 ods. 2 druhá veta znie:

Paragraf 71 ods. 1 druhá veta znie:

Paragraf 72 ods. 2 znie:

V § 119 ods. 2 sa slová „Ostatné orgány činné v trestnom konaní" nahrádzajú slovami „Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán".

V § 129 sa na koniec odseku 3 pripája druhá veta, ktorá znie:

Za § 146 sa vkladá § 146a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Nadpis druhej časti znie:

V § 157 sa slová „a vyhľadávací orgán" nahrádzajú slovami „vyhľadávací orgán a orgán vykonávajúci objasňovanie".

V § 158 ods. 3 sa slová „Na objasnenie" nahrádzajú slovami „Na preverenie".

V § 159 sa vykonávajú tieto zmeny:

Paragraf 171 ods. 1 a 2 znie:

Paragraf 175 ods. 1 písm. a) znie:

V desiatej hlave sa za siedmy oddiel vkladá ôsmy oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

Paragraf 186 ods. 1 písm. b) znie:

V § 188 sa vykonávajú tieto zmeny:

V § 222 sa vykonávajú tieto zmeny:

V § 266 ods. 1 sa slová „predseda Najvyššieho súdu" nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti".

Za § 266 sa vkladá § 266a, ktorý znie:

V § 272 sa slová „predseda Najvyššieho súdu" nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti".

V § 274 sa zrušuje odsek 2 a vypúšťa sa označenie odseku 1.

Paragraf 275 ods. 4 znie:

V devätnástej hlave sa za tretí oddiel vkladá štvrtý oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 316 ods. 1 sa slová „Najvyššiemu súdu" nahrádzajú slovami „Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky" a v odseku 2 slová „Najvyšší súd" slovami „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky". Odsek 3 sa vypúšťa.

V § 317 sa slová „Najvyšším súdom" nahrádzajú slovami „Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky".

Za § 350 sa vkladá § 350a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, vojenské súdy a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým

O prečinoch sa vykonáva objasňovanie.

Objasňovanie vykonávajú orgány uvedené v § 168 ods. 2 a 3.

Orgány vykonávajúce objasňovanie

V priebehu objasňovania

Ak sa v priebehu objasňovania objaví potreba vykonať niektorý zaisťovací úkon podľa štvrtej hlavy, s výnimkou zadržania podľa § 76, vydania a odňatia veci podľa § 78 a 79 alebo osobnej prehliadky podľa § 82 ods. 2 a 3, odovzdá orgán vykonávajúci objasňovanie, ak sú dôvody väzby, vec vyšetrovateľovi, inak orgánu vyhľadávania na začatie trestného stíhania a súčasne o tom upovedomí prokurátora.

Objasňovanie sa musí skončiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán oprávnený na vykonanie objasňovania o čine dozvie.

Výsledky objasňovania zhrnie orgán, ktorý ho vykonával, do správy o výsledku objasňovania a zašle ju prokurátorovi spolu s návrhom na konečné opatrenie; k správe pripojí odpis registra trestov, zápisnice o výsluchoch, pokiaľ boli spísané, a ďalšie písomnosti.

Správa o výsledku objasňovania musí obsahovať:

Ak nejde vo veci o podozrenie z prečinu, orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vec odloží, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä

Ak zistí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 11 ods. 1 alebo že trestné stíhanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2, alebo ak je tu niektorý z dôvodov na prerušenie trestného stíhania (§ 173 ods. 1), predloží správu o výsledku objasňovania prokurátorovi s návrhom na odloženie alebo prerušenie veci.

O opatreniach podľa odseku 4 upovedomí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vždy oznamovateľa.

Prokurátor, ktorému dôjde správa o výsledku objasňovania

Ak spolu so správou o výsledku objasňovania je prokurátorovi odovzdaná aj zadržaná osoba, odovzdá prokurátor túto osobu, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do 48 hodín súdu spolu s návrhom na potrestanie. O väzbe rozhodne súd.

O opatreniach podľa odseku 1 písm. a) až d) prokurátor upovedomí vždy oznamovateľa.

Návrh prokurátora na potrestanie obsahuje

K návrhu prokurátor vždy pripojí správu o výsledku objasňovania spolu so všetkými prílohami.

Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu okresného alebo krajského súdu, rozhoduje o nej najvyšší súd republiky; ak smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu republiky, vojenského súdu alebo vojenského senátu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, rozhoduje o nej Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

Samosudca koná o prečinoch a o trestných činoch neoprávneného používania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133 ods. 1, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ohrozovania mravnosti podľa § 205 ods. 1, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 a 2, porušovania povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1a porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1 Trestného zákona.

Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak ide o konanie o trestnom čine proti mladistvému, proti ušlému, proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, proti osobe, ktorá bola súdom už odsúdená ako obzvlášť nebezpečný recidivista, alebo ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Vo veciach, v ktorých sa vykonávalo iba objasňovanie, sa začína trestné stíhanie a nastávajú účinky vznesenia obvinenia tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu.

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

Samosudca obžalobu a návrh na potrestanie predbežne neprejednáva.

Ak sa koná len o prečine, netreba zachovať lehotu na prípravu podľa § 198 ods. 1.

Pri hlavnom pojednávaní samosudca prečíta na dôkaz vždy aj správu o výsledku objasňovania a jej prílohy.

Keď bol návrh na potrestanie doručený obvinenému, nemôže ho prokurátor vziať späť.

Neverejné zasadnutie samosudca nekoná; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie prokurátora.

Samosudca po prijatí návrhu prokurátora na potrestanie

Do rozhodnutia podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v odseku 1, doručí návrh na potrestanie obvinenému spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie.

Ak spolu s návrhom na potrestanie bola samosudcovi odovzdaná osoba zadržaná podľa § 76, rozhodne, pokiaľ ju neprepustí na slobodu najneskôr do 48 hodín o jej vzatí do väzby.

Ak samosudca neurobí pri hlavnom pojednávaní žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1 písm. a) až e), rozhodne vo veci rozsudkom.

O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu národný výbor a orgán verejnej bezpečnosti, na obvod ktorých sa zákaz pobytu vzťahuje, ako aj národný výbor a orgán verejnej bezpečnosti, v obvode ktorých má odsúdený trvalé bydlisko.

Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.

Z dôležitých dôvodov môže orgán verejnej bezpečnosti v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."

Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte s takým zložením, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.

Ak vo veci, o ktorej podľa § 17 ods. 1 nového znenia patrí konať v prvom stupni krajskému súdu, bola podaná pred účinnosťou tohto zákona obžaloba na okresnom súde, dokončí konanie o nej okresný súd.

Veci, v ktorých sa na miestnom ľudovom súde koná o trestnom čine a v ktorých sa nerozhodlo v deň, keď tento zákon nadobúda účinnosť, postúpi miestny ľudový súd okresnému prokurátorovi, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd činný. Veci, v ktorých sa konalo o previnení, miestny ľudový súd podstúpi národnému výboru, ktorý je príslušný na prejednanie previnenia. Vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd rozhodol, platia o odvolaní a konaní o odvolaní doterajšie predpisy; okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.

Konanie pre priestupok podľa § 1 a pre trestné činy uvedené v § 2 zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb., ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pred súdom už začalo, dokončí samosudca.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnkov uvedených v tomto zákone.

Predpis o registri trestov vydá vláda Československej socialistickej republiky nariadením.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.