Zákon ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 88/1968 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

Paragraf 3 ods. 1 znie:

V paragrafe 4 sa za slová „na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti“ vkladajú slová „na príslušníkov zborov nápravnej výchovy“.

Paragraf 11 ods. 1 znie:

V § 13 sa slová „pred rozhodcovským orgánom“ nahrádzajú slovami „pred komisiou pre pracovné spory“.

Paragraf 20 ods. 3 znie:

V § 20 ods. 5 sa pripája táto veta:

V § 20 sa pripája nový odsek 6, ktorý znie:

Paragraf 21 znie:

Paragraf 23 znie:

Paragraf 25 ods. 2 písm. d) znie:

V § 26 ods. 1 sa pripája ďalšia veta:

Paragraf 32 znie:

Paragraf 37 ods. 1 písm. e) znie:

Paragraf 41 ods. 3 druhá veta znie:

Paragraf 46 ods. 1 písm. e) a f) znie:

V § 46 sa pripája nový odsek 4, ktorý znie:

V § 50 sa za slová „na plný starobný dôchodok" vkladajú slová „alebo účastníkovi odboja".¹⁾

V § 53 ods. 1 sa pripája nové ustanovenie písmena c), ktoré znie:

Paragraf 53 ods. 2 znie:

Paragraf 59 ods. 1 tretia veta znie:

Paragraf 60 znie:

V § 64 sa vypúšťajú slová „a nároky z toho vyplývajúce".

V § 70 sa doterajšie odseky 2 a 3 nahrádzajú týmto novým odsekom 2:

V § 75 ods. 1 sa pripája táto veta:

V § 77 sa vypúšťa odsek 2.

V § 79 ods. 1 sa pripája táto veta:

Paragraf 81 znie:

Paragraf 83 ods. 3 znie:

V § 83 sa pripája nový odsek 4, ktorý znie:

Paragraf 84 znie:

Paragraf 85 znie:

V § 87 sa vypúšťa odsek 4 a odsek 3 znie:

Paragraf 88 znie:

Paragraf 90 ods. 3 znie:

Paragraf 91 ods. 2 znie:

Paragraf 92 ods. 3 znie:

Paragraf 96 ods. 1 prvá veta znie:

V § 96 sa pripája nový odsek 3, ktorý znie:

Paragraf 97 ods. 2 prvá veta znie:

Za § 99 sa vkladá nový paragraf 99a, ktorý znie:

Paragraf 100 ods. 4 znie:

V § 101 sa pripája nový odsek 5, ktorý znie:

Paragraf 103 znie:

Paragraf 104 vrátane nadpisu znie:

V § 106 ods. 5 sa pripája táto veta:

V § 108 sa pripája nový odsek 4, ktorý znie:

V § 110 sa pripájajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

Paragraf 112 ods. 2 znie:

V § 115 ods. 5 sa slová „šesť mesiacov" nahrádzajú slovami „jedného roka odo dňa prevedenia".

V § 122 ods. 1 sa pripája nové ustanovenie písmena i), ktoré znie:

V § 123 sa v prvej vete slová „pokiaľ Ústredná rada odborov neupraví" nahrádzajú slovami „pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia neupraví" a v druhej vete sa slová „Ústredná rada odborov sa splnomocňuje" nahrádzajú slovami „Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia."

V § 124 sa vypúšťa odsek 4.

Paragraf 131 ods. 2 znie:

Paragraf 136 znie:

Nadpis v § 137 znie:

V § 137 ods. 1 sa za slová „v jednotných roľníckych družstvách" vkladajú slová „v bytových družstvách a v družstvách vzájomnej občianskej pomoci".

Paragraf 143 znie:

Paragraf 147 znie:

V § 157 ods. 2 v prvej vete sa slová „jedného roka" nahrádzajú slovami „dvoch rokov"; v § 159 ods. 1 a § 160 ods. 2 sa slová „jeden rok" nahrádzajú slovami „dva roky".

Paragraf 162 ods. 2 znie:

V § 166 ods. 1 sa pripája táto veta:

V § 168 ods. 1 písm. b) sa slová "Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov" nahrádzajú slovami "ministerstvá zdravotníctva po dohode s Českou radou odborových zväzov alebo so Slovenskou radou odborových zväzov."

V § 171 sa slovo „má" nahrádza slovami „je povinný".

V § 175 prvá veta znie:

Paragraf 183 ods. 1 znie:

V § 187 sa vypúšťa odsek 3.

Paragraf 189 ods. 1 znie:

V § 194 sa slová „pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania" nahrádzajú slovami „pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania."

Paragraf 195 znie:

Paragraf 199 ods. 2 prvá veta znie:

V § 201 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v pracovnom pomere".

V § 203 ods. 2 sa slová „Ministerstvo zdravotníctva, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ústredná rada odborov určia po dohode" nahrádzajú slovami „Ministerstvá zdravotníctva určia po dohode s Českou radou odborových zväzov alebo Slovenskou radou odborových zväzov".

Paragraf 206 znie:

Ustanovenia deviatej hlavy znejú:

Paragraf 219 ods. 2 znie:

Paragraf 227 vrátane nadpisu znie:

Za § 227 sa vkladá nový § 227a, ktorý znie:

V § 228 ods. 4 znie:

V § 230 ods. 2 prvá veta znie:

V § 230 ods. 3 v druhej vete sa slová „Ministerstvo školstva a kultúry po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Ústrednou radou odborov" nahrádzajú slovami „ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Českou radou odborových zväzov alebo Slovenskou radou odborových zväzov."

Paragraf 235 ods. 2 znie:

Paragraf 236 znie:

Paragraf 237 ods. 3 prvá veta znie:

Paragraf 239 znie:

V § 243 ods. 3 Zákonníka práce vypustiť celú časť vety za bodkočiarkou.

V § 260 ods. 2 sa slovo „manželku" nahrádza slovom „manžela".

Paragraf 261 znie:

V § 263 ods. 3 v druhej vete sa slová „však zanikne" nahrádzajú slovami „sa však premlčí".

Paragraf 264 ods. 1 a 2 znie:

V § 265 ods. 1 sa slová „na rozhodcovskom orgáne" nahrádzajú slovami „v komisii pre pracovné spory".

Za § 266 sa vkladá nový § 266a, ktorý znie:

Za § 267 sa vkladá nový paragraf 267a, ktorý znie:

Za § 270 sa vkladá nový § 270a, ktorý znie:

Paragraf 272 ods. 2 znie:

Paragraf 273 znie:

Ústredné orgány vytvárajú po dohode s príslušnými odborovými orgánmi podmienky pre rozvoj tvorivej pracovnej iniciatívy, najmä v socialistickom súťažení, a podporujú rozvoj mnohotvárnych foriem účasti pracovníkov na riadení.

Ústredné orgány, ktoré vydávajú na základe tohto zákona alebo iných zákonov pracovnoprávne predpisy pre jednotlivé odvetvia, robia tak po dohode s príslušným Ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným odborovým orgánom; na vydanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebná aj dohoda s príslušným úradom bezpečnosti práce.

Pripravované návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, zdravotných, kultúrnych a sociálnych podmienok, prerokúvajú federálne ústredné orgány s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia; ústredné orgány Českej socialistickej republiky prerokúvajú tieto návrhy s Českou radou odborových zväzov, ústredné orgány Slovenskej socialistickej republiky so Slovenskou radou odborových zväzov.

Organizácia je povinná uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Ak však o dojednanie pracovného pomeru na dobu kratšiu ako jeden mesiac, je povinná tak urobiť, len ak o to pracovník požiada alebo ak ide o pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená.

Jedno vyhotovenie písomnej pracovnej zmluvy je organizácia povinná vydať pracovníkovi.

Pri skončení pracovného pomeru je organizácia povinná vydať pracovníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dosiahnutú kvalifikáciu pracovníka, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho nároku na dovolenku na zostavenie a na dávky nemocenského poistenia, a či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávajú z pracovníkovej mzdy zrážky.

Ak organizácia podáva inej organizácii alebo štátnemu orgánu posudok o pracovnej činnosti pracovníka za trvania pracovného pomeru alebo i po jeho skončení, musí pracovníka oboznámiť s jeho obsahom a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Pri skončení pracovného pomeru musí organizácia vydať pracovníkovi posudok o jeho pracovnej činnosti.

Ak pracovník nesúhlasí s obsahom potvrdenia o zamestnaní alebo posudku o jeho pracovnej činnosti, môže sa domáhať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, v komisii pre pracovné spory, aby organizácii bolo uložené primerane ich upraviť.

Proti rozhodnutiu, ktorým bolo uložené pokarhanie, môže pracovník podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky organizácii, ktorej pracovník kárne opatrenie uložil; podanie námietok nemá odkladný účinok. Pracovník, ktorý pokarhanie uložil, môže námietkam v plnom rozsahu vyhovieť, inak ich postúpi svojmu bezprostredne nadriadenému, ktorý rozhodnutie o uložení pokarhania potvrdí alebo zruší s konečnou platnosťou; ak pokarhanie uložil vedúci organizácie, patrí mu rozhodnúť aj o námietkach.

Ak pracovník nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené niektoré z kárnych opatrení uvedených v § 77 písm. b) až d), môže do 15 dní od jeho doručenia podať komisii pre pracovné spory návrh, aby ho zrušila. Podanie návrhu nemá odkladný účinok, len ak ide o kárne opatrenia uvedené v § 77 ods. 1 písm. c).

Komisia pre pracovné spory návrh prejedná a rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia potvrdí alebo zruší. To isté platí vtedy, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia preskúmava súd (§ 211 a 212). Účastníkmi konania sú organizácia, ktorej pracovník kárne opatrenie uložil, a pracovník, ktorému bolo kárne opatrenie uložené.

Ak nadobudne právoplatnosť rozhodnutie komisie pre pracovné spory, ktorým rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia bolo zrušené, môže vedúci organizácie uložiť nové kárne opatrenie len do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o zrušení nadobudlo právoplatnosť; pritom je viazaný právnym názorom komisie pre pracovné spory. To isté platí vtedy, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia zrušil súd.

O rozvrhnutí týždenného pracovného času rozhoduje podľa zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.

Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času nepresiahol v jednotlivých dňoch deväť hodín. Pri rozvrhnutí pracovného času prihliada vedúci organizácie na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby rozdelenie pracovného času nebolo v rozpore s hľadiskami bezpečnej a zdravej práce a so záujmami obyvateľstva a aby nebola narušená činnosť nadväzujúcich organizácií.

Ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol podľa predchádzajúceho ustanovenia rovnomerne na jednotlivé týždne, môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas odchylne; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas. Obdobne sa môže rozvrhnúť pracovný čas pre určité závody alebo druhy prác, ak to vyžadujú zvláštne podmienky prevádzky alebo z iných závažných dôvodov.

Podľa smerníc vydaných ústredným orgánom po dohode s príslušným odborovým orgánom môžu vedúci organizácií rozvrhnúť pracovný čas tak, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval hranicu určenú pre týždenný pracovný čas

Pracovníkom v doprave môžu po dohode s príslušnými odborovými orgánmi rozvrhnúť pracovný čas orgány splnomocnené Ministerstvom dopravy Českej socialistickej republiky a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej socialistickej republiky.

Pracovník je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Ústredné orgány nadriadené organizáciám zamestnávajúcim baníkov pracujúcich pod zemou môžu po dohode s príslušnými ministerstvami financií a plánovania a s príslušnými odborovými orgánmi určiť, aký čas z času potrebného na osobnú očistu po skončení práce možno započítať pracovníkom pracujúcim na pracoviskách pod zemou do pracovného času.

Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou Československého odborového hnutia upraviť pre niektoré skupiny pracovníkov pôsobnosť závodných výborov pri hromadných úpravách pracovného času odchylne od ustanovení obsiahnutých v tejto hlave.

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava, pokiaľ spadá do doby po 18. roku veku pracovníka, doba

Doby uvedené v predchádzajúcom odseku sa nezapočítavajú, pokiaľ spadajú do doby trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.

Iné doby možno pracovníkovi do doby trvania pracovného pomeru na účely dovolenky započítať so súhlasom ústredného orgánu daným po dohode s príslušným odborovým orgánom.

Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené v cudzine sa započítavajú do doby rozhodujúcej pre dĺžku dovolenky, len ak sa pracovník zdržiaval mimo územia Československej socialistickej republiky s povolením príslušných štátnych orgánov; výnimky môžu povoliť ústredné orgány.

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítavajú všetky doby pracovného pomeru a doby uvedené v § 103 ods. 1 a 3, aj keď spadajú do doby pred 1. januárom 1966.

Orgány Československého revolučného odborového hnutia majú právo vykonávať spoločenskú kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v jednotlivých organizáciách. Pritom majú najmä právo

O opatreniach vykonaných podľa predchádzajúceho odseku písmena c) alebo d) sú odborové orgány povinné bez meškania upovedomiť orgán štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce. Ak požiada organizácia orgán štátneho odborového dozoru o preskúmanie opatrenia odborového orgánu, je tento orgán povinný tak urobiť; až do jeho rozhodnutia platí opatrenie odborového orgánu.

Náklady vzniknuté Československému revolučnému odborovému hnutiu výkonom spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci uhrádza štát.

Organizácia môže s pracovníkom uzavrieť dohodu, ktorou sa organizácia zaväzuje umožniť pracovníkovi získanie alebo zvýšenie kvalifikácie a pracovník sa zaväzuje po jej získaní alebo zvýšení zotrvať v organizácii po určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť organizácii náklady spojené so získaním alebo so zvýšením jeho kvalifikácie.

Dohoda sa musí uzavrieť písomne a musia sa v nej uviesť

Ak pracovník nesplní svoj záväzok iba čiastočne, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. V odôvodnených prípadoch môže organizácia povinnosť na náhradu nákladov pracovníkovi úplne odpustiť.

Povinnosť na náhradu nákladov zaniká úplne, ak sa pracovný pomer skončil

Ak pracovník prejde do inej organizácie v naliehavom záujme spoločnosti, môže táto organizácia prevziať za pracovníka povinnosť uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené so získaním alebo zvýšením jeho kvalifikácie, pokiaľ s prevzatím tohto záväzku jej nadriadený orgán súhlasí; prevzatím záväzku novou organizáciou záväzok pracovníka zaniká.

Ak sa vráti do práce pracovník po skončení výkonu verejnej funkcie alebo inej činnosti pre spoločenskú organizáciu, po školení alebo skončení služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej služby, alebo pracovníčka po skončení materskej dovolenky (§ 157 ods. 1), alebo ak sa vráti do práce pracovník po skončení dočasnej práceneschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), je organizácia povinná zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca odpadla alebo pracovisko bolo zrušené, musí ich organizácia zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve alebo aspoň ich kvalifikácii.

Ak sa vráti do práce pracovník po skončení základnej vojenskej služby alebo pracovníčka po skončení ďalšej materskej dovolenky (§ 157 ods. 2), je organizácia povinná zaradiť ich na prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Ak to nie je možné, pretože dojednaný druh práce odpadol, musí organizácia zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii.

Ak nemožno podľa lekárskeho posudku pracovníka zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko, je organizácia povinná zabezpečiť mu inú vhodnú prácu.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní plnej (čiastočnej) invalidity sa poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na jeho zníženie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neprihliada.

Náhrada za stratu zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným pri pracovnom úraze nesmie presiahnuť sumu 2 500 Kčs mesačne. U pracovníkov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody na zdraví bol vyšší ako 2 500 Kčs, sa táto suma zvyšuje o 50% rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 2 500 Kčs. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo ak ju spôsobila výhradne organizácia porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená (§ 147), patrí náhrada za stratu na zárobku podľa predchádzajúcich odsekov iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovníkovi úrazom alebo chorobou z povolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená.

Ministerstvá zdravotníctva určia po dohode s Českou radou odborových zväzov alebo Slovenskou radou odborových zväzov, pri ktorých chorobách z povolania patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti len po dobu, než bude postihnutý pracovník schopný dosahovať zárobok zodpovedajúci jeho kvalifikácii.

Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na občanov vykonávajúcich verejné funkcie a na ostatné osoby, o ktorých to určí vláda Československej socialistickej republiky alebo orgán ňou splnomocnený.

Ustanovenia § 190 až 203 sa vzťahujú aj na členov jednotných roľníckych družstiev, na občanov, ktorí v družstve sústavne pracujú podľa pracovných príkazov orgánov družstva a nie sú doteraz ani jeho členmi ani v pracovnom pomere v družstve, na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a na príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a na príslušníkov zborov nápravnej výchovy; potrebné odchýlky v odboroch svojej pôsobnosti môžu určiť Ministerstvo národnej obrany, federálne Ministerstvo vnútra a ministerstvá spravodlivosti.

Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú súdy. Komisia pre pracovné spory (ďalej len „komisia“) uskutočňuje zmierovacie konanie, pokiaľ o to žiada jeden z účastníkov.

Spory o obsah potvrdení o zamestnaní (§ 60 ods. 1), posudkov o pracovnej činnosti (§ 60 ods. 2) a o návrhu na zrušenie kárneho opatrenia (§ 81 ods. 2) musí však pred podaním návrhu súdu prejednať komisia; to neplatí, ak komisia nebola v organizácii zriadená.

Komisie sa zriaďujú v organizáciách; ich členov volí a odvoláva kolektív pracovníkov, ktorému tiež zodpovedajú za svoju činnosť. Voľby organizuje vedúci organizácie spoločne s príslušným odborovým orgánom.

Účelom prejednávania sporu pred komisiou je urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia ho schváli, ak neodporuje platným predpisom.

Ak ide o spory uvedené v § 207 ods. 2 a ak nedôjde k zmieru, komisia po prejednaní o spore rozhodne.

Komisia musí dbať na to, aby sa pri prejednaní zistil skutočný stav vecí čo najúčelnejšie a najrýchlejšie a aby dojednaný zmier, prípadne rozhodnutie o spore boli v súlade s platnými predpismi.

Pred schválením zmieru, prípadne pred vydaním rozhodnutia o spore vyžiada si komisia od účastníkov sporu potrebné podklady a prizve na prejednanie účastníkov sporu a podľa potreby aj ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci. Tieto osoby sú povinné prísť na prejedanie, vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

Ak je účastníkom konania mladistvý pracovník, prizve komisia na prejednanie aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka, ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka.

Ak do 30 dní od podania návrhu v sporoch podľa § 207 ods. 2 nebolo vydané rozhodnutie alebo schválený zmier a niektorý z účastníkov navrhol, aby spor bol postúpený súdu, je komisia povinná tomuto návrhu neodkladne vyhovieť. Ak komisia túto povinnosť nesplní, môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd.

V ostatných sporoch môže sa účastník obrátiť na súd, aby s spore rozhodol kedykoľvek pred schválením dojednaného zmieru.

Organizácia i pracovník môžu podať do 15 dní od doručenia písomného rozhodnutia komisie v sporoch podľa § 207 ods. 2 návrh súdu, aby o spore rozhodol.

Zmier schválený komisiou nadobúda právoplatnosť a je záväzný pre účastníkov sporu i pre všetky orgány. To isté platí aj o rozhodnutí komisie, ak nebol podaný návrh, aby o spore rozhodol súd (§ 212).

Ak nebola splnená v určenej lehote povinnosť prevzatá schváleným zmierom alebo uložená právoplatným rozhodnutím komisie, môže sa oprávnený domáhať na súde súdneho výkonu tohto zmieru alebo rozhodnutia.

Schválenie zmieru, prípadne rozhodnutie komisie môže zrušiť súd, ak sa dodatočne zistí, že sú v rozpore s právnymi predpismi. Súd v tomto prípade rozhodne vo veci samej.

Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu, štátny orgán alebo spoločenská organizácia najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

Komisia zruší návrh ktoréhokoľvek účastníka sporu schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej viny použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech.

Návrh na zrušenie zmieru alebo právoplatného rozhodnutia môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od právoplatnosti zmieru alebo rozhodnutia.

Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami spravodlivosti, Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia, Českým zväzom výrobných družstiev a Slovenským zväzom výrobných družstiev ustanovia, v ktorých organizáciách sa komisie zriaďujú, ako sa ustavujú a kto uhrádza náklady spojené s ich činnosťou, a podrobnejšie upravia konanie pred nimi.

Po úspešnom vykonaní záverečnej učňovskej skúšky, prípadne po uplynutí učebnej doby je organizácia povinná uzavrieť s učňom pracovnú zmluvu a umožniť mu v kolektíve ostatných pracovníkov ďalší odborný rast. Dojednaný druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom pomere. Uzavretie pracovnej zmluvy môže organizácia odmietnuť len so súhlasom závodného výboru, ak nemá pre učňa vhodnú prácu, pretože sa menia jej úlohy, alebo pre pracovnú nespôsobilosť učňa. Pracovnú zmluvu môže organizácia s učňom uzavrieť aj pred skončením učebného pomeru, najskôr však v druhom roku učebného pomeru.

Ak sa skončí učebný pomer na základe výpovede alebo okamžitého zrušenia, je okresný národný výbor v spolupráci s organizáciou povinný zabezpečiť učňovi možnosť výchovy v učebnom pomere v inej organizácii, s výnimkou prípadov, v ktorých bol učeň prijatý na štúdium. Ak nemožno z vážnych dôvodov takto zabezpečiť pokračovanie učňa, zabezpečí mu okresný národný výbor prácu v pracovnom pomere.

Pri uzavieraní pracovnej zmluvy môže organizácia s učňom uzavrieť dohodu, v ktorej sa učeň zaviaže, že po vykonaní záverečnej učňovskej skúšky, prípadne po uplynutí učebnej doby zotrvá v organizácii v pracovnom pomere po určitý čas, najdlhšie však 3 roky; do tejto doby sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby. Dohoda sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Ak iná organizácia uzavrie s pracovníkom v čase trvania jeho záväzku pracovnú zmluvu, je povinná organizácii, v ktorej bol pracovník v učebnom pomere, na jej žiadosť nahradiť primerané náklady vynaložené na jeho výchovu v učebnom pomere. Federálne Ministerstvo financií môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť druhy týchto nákladov a určiť výšku ich náhrady paušálnymi sumami.

Povinnosť organizácie uhrádzať náklady podľa predchádzajúceho odseku sa pomerne zníži, ak pracovník nesplnil záväzok podľa odseku 1 iba čiastočne. Povinnosť organizácie uhrádzať tieto náklady nevzniká, ak organizácia, v ktorej bol pracovník v učebnom pomere, netrvá na splnení záväzku vyplývajúceho z uzavretej dohody alebo ak pracovník rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 písm. c) alebo d) alebo ak zruší pracovný pomer okamžite (§ 54).

Spory vyplývajúce z týchto dohôd sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

Ústredné orgány po dohode s príslušnými odborovými orgánmi môžu určiť zásady pre odmeňovanie pracovníkov činných podľa týchto dohôd a bližšie podmienky pre ich uzavieranie. Odmeňovanie prác vykonávaných podľa týchto dohôd a vyskytujúcich sa vo viacerých odvetviach upravia ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v komisii pre pracovné spory alebo na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči komu sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

Právo zaniká pre neuplatnenie v ustanovenej lehote len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3, § 52, § 53 ods. 2, § 60 ods. 3, § 64, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a § 204 ods. 3. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej doby, prihliadne komisia pre pracovné spory i súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie. To isté platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.

Od podania návrhu na prejednanie sporu komisiou pre pracovné spory premlčacia lehota neplynie počas tohto prejednania, najdlhšie však po dobu troch mesiacov.

Písomnosti organizácie týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností pracovníka vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia musia byť doručené pracovníkovi do vlastných rúk. To platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti sa pracovníkovi doručujú na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

Písomnosti doručované poštou organizácia zasiela na poslednú adresu pracovníka, ktorá je jej známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“.

Povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník svojím konaním doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne.

Pre pracovné vzťahy členov výrobných družstiev platia ustanovenia § 1, § 6 až 17, § 23, § 25, § 36 až 40, § 60 až 64, § 69 až 243, § 244 s výnimkou odseku 3, § 246 až 250, § 252 až 266a, § 267, § 270, § 272 až 275 s týmito odchýlkami:

Okresný národný výbor je oprávnený uložiť organizácii za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, vrátane mzdových predpisov, pokutu až do sumy 100 000 Kčs a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých bola už pokuta uložená, pokutu až do sumy 500 000 Kčs. Pokuty idú do príslušného štátneho rozpočtu.

Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácii za to isté porušenie predpisov uložená už pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.

Federálne Ministerstvo financií po dohode s federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí a Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia ustanoví, z akých prostriedkov sa pokuty uhrádzajú.

Pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.

Invalidným dôchodkom, čiastočným invalidným dôchodkom a dôchodkom pozostalých sa rozumejú tieto dôchodky po odpočítaní prípadnej osobitnej dane z dôchodku."

Zmeny vyplývajúce z tohto zákona sa nevzťahujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, na nároky vzniknuté z pracovnoprávnych vzťahov do 31. decembra 1969 a na právne úkony urobené pred 1. januárom 1970, aj keď ich právne účinky nastanú po tomto dni.

Pre narušenie socialistického spoločenského poriadku možno dať pracovníkovi výpoveď [§ 46 ods. 1 písm. e)], prípadne okamžite s ním zrušiť pracovný pomer [§ 53 ods. 1 písm. c)] i vtedy, ak k takej činnosti došlo pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Po dobu od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do konca roku 1971 nie je okamžité zrušenie pracovného pomeru pre narušenie socialistického spoločenského poriadku podľa § 53 ods. 1 písm. c) viazané lehotami uvedenými v § 53 ods. 2.

Sumy obmedzujúce podľa skorších predpisov spôsob výpočtu a poskytovanie náhrady za stratu na zárobku a náhrady nákladov na výživu pozostalých sa pre náhrady patriace za dobu od 1. januára 1970 zvyšujú na jednotnú sumu 2 500 Kčs. Invalidným dôchodkom, čiastočným invalidným dôchodkom a dôchodkom pozostalých sa od 1. januára 1970 rozumejú tieto dôchodky po odpočítaní prípadnej osobitnej dane z dôchodku. Na žiadosť poškodeného sa prípadná úprava náhrady urobí aj tam, kde o uvedených náhradách sa už právoplatne rozhodlo alebo kde ich výška sa už dohodla.

Pracovné spory, pokiaľ neboli do 31. decembra 1969 právoplatne ukončené v konaní pred odborovými orgánmi, postúpia tieto orgány na ďalšie konanie okresnému súdu, v obvode ktorého majú sídlo. Ak bude podaný návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v pracovnom spore odborovým orgánom alebo na jeho zmenu alebo na zrušenie schválenia zmieru týmto orgánom, rozhodne o návrhu súd.

Pokiaľ lehoty ustanovené na uplatnenie nárokov začali plynúť pred 1. januárom 1970, posudzujú sa od tohto dňa ako premlčacie lehoty s výnimkou lehôt ustanovených v § 46 ods. 3, § 52, § 53 ods. 2, § 60 ods. 2, § 64, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a § 204 ods. 3.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Zákonníka práce, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.