Zákon, ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.) sa menia a dopĺňajú takto:

Z ustanovenia § 8 sa vypúšťajú slová „najmä ak ide o konanie o pracovnom spore u rozhodcovského orgánu Revolučného odborového hnutia“.

Paragraf 9 znie:

Paragraf 10 znie:

V ustanovení § 11 ods. 3 sa slová „Najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky“.

Ustanovenie § 12 ods. 3 sa dopĺňa touto vetou: „Ak je jeden z týchto súdov na území Českej socialistickej republiky a druhý na území Slovenskej socialistickej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

Paragraf 13 sa zrušuje.

Paragraf 16 ods. 1 znie:

Ustanovenie § 17 ods. 1 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 2.

Paragraf 36 znie:

Paragraf 67 ods. 2 sa zrušuje a označenie odseku 1 sa vypúšťa.

Ustanovenie § 82 ods. 2 znie:

V ustanovení § 88 písm. g) sa nahrádzajú slová „rozhodcovský orgán“ slovami „komisia pre pracovné spory“.

V ustanovení § 105 ods. 2 sa slová „Najvyššiemu súdu“ nahrádzajú slovami „Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky“.

Ustanovenie § 108 ods. 2 sa zrušuje a vypúšťa sa označenie odseku 1.

V ustanovení § 135 ods. 1 sa slovo „previnenie “nahrádza slovom „prečin“.

V § 230 ods. 2 sa pripája veta tohto znenia: „Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený".

Paragraf 237 znie:

Ustanovenie § 245 ods. 1 znie:

Ustanovenie § 250 znie:

V § 274 sa vypúšťa ustanovenie písmena a) a v ustanovení písmena c) sa nahrádzajú slová „rozhodcovských orgánov v pracovných sporoch“ slovami „komisiou pre pracovné spory“.

Ustanovenie § 275 ods. 2 znie:

Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a proti rozhodnutiam štátnych notárstiev.

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Všetci sudcovia sú si pri rozhodovaní rovní.

Vo veciach pracovných, a ak zákon neustanoví inak, vo veciach upravených Zákonom o rodine koná a rozhoduje vždy senát. V ostatných veciach koná a rozhoduje predseda senátu ako jediný sudca (samosudca). Predseda senátu koná a rozhoduje ako samosudca aj v ďalších prípadoch, v ktorých tak ustanoví zákon. Vo všetkých prípadoch, v ktorých koná a rozhoduje predseda senátu, patria mu práva, ktoré sú vyhradené senátu.

V prípadoch, v ktorých podľa zákona môže konať a rozhodovať predseda senátu ako samosudca, môže konať a rozhodovať ako samosudca aj iný sudca z povolania.

Inak môže predseda senátu alebo iný sudca z povolania sám vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje.

Na sťažnosť je oprávnený generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, a ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky, niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), aj generálny prokurátor a minister spravodlivosti príslušnej republiky. Sťažnosť prejedná najvyšší súd republiky, ak ide o rozhodnutie niektorého krajského alebo okresného súdu (štátneho notárstva), a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ak ide o rozhodnutie najvyššieho súdu republiky.

Sťažnosť prejedná príslušný súd v senáte.

Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustná obnova konania a s výnimkou prípadov podľa odseku 2 ani odvolanie.

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhoduje najvyšší súd republiky.

Proti právoplatným rozhodnutiam možno podať sťažnosť pre porušenie zákona.

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa mení a dopĺňa takto:

V § 39 ods. 1 sa pripája veta tohto znenia:

Ustanovenie § 67 ods. 2 znie:

Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch, ktoré neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, postúpia sa bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.

Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri právoplatných rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.

Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v takom zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.

Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky; pokiaľ sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda podávať vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona sťažnosť pre porušenie zákona.

Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových súdov a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.