Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o nemocenskom poistení zamestnancov

Pri celkovom raste osobnej spotreby všetkého obyvateľstva je v záujme starostlivosti o deti, aby rýchlejšie rástla osobná spotreba rodín s nižšími príjmami, predovšetkým rodín s viacerými deťmi. Preto sa v súvislosti s inými opatreniami smerujúcimi k zvýšeniu osobnej spotreby nanovo upravuje aj výška prídavkov na deti.

Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov sa mení a doplňuje takto:

§ 30 znie:„(1) Prídavky na deti náležia zamestnancovi, ak má nezaopatrené deti (§ 31), má predpísaný pracovný úväzok (§ 33) a odpracoval určený počet pracovných dní (§ 34).(2) Prídavky na deti náležia tomu zamestnancovi, u ktorého sa k deťom prihliada podľa zákona o dani zo mzdy ako k vyživovaným osobám; inej osobe na tie isté deti prídavky neprináležia.(3) Zamestnancovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl z povolania, náležia na nezaopatrené deti prídavky, ak bol v posledných šiestich mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách zamestnaný aspoň 90 dní.“

§ 31 znie:„(1) Za nezaopatrené deti sa považujú vlastné i osvojené deti zamestnanca alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky; za rovnakých podmienok sa považujú za nezaopatrené deti vnukovia, ktorí sú úplnými sirotami alebo súrodenci, ktorí sú úplnými sirotami, a to zamestnanca alebo jeho manžela, ak sú v ich priamom zaopatrení.(2) Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší než 200 Kčs mesačne a aka) sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebob) sú pre nemoc alebo pre telesnú či duševnú chybu trvale neschopní na prácu.“

§ 32 znie:„Prídavky sa neposkytujú na deti:a) na ktoré náleží sirotský dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov alebo o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, prípadne podľa obdobných predpisov;b) ktoré majú bezodplatné úplné internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií;c) ktoré sú už dlhšie než šesť mesiacov v bezodplatnom úplnom zaopatrení liečebného alebo podobného ústavu.“

§ 35 znie:„Prídavky na deti sú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, mesačne:Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma prídavkov na deti, ktorá náleží zamestnancovi na 5 detí, na každé ďalšie dieťao 260 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca do 1 400 Kčs,o 240 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca nad 1 400 Kčs do 3 000 Kčs ao 220 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca nad 3 000 Kčs.“

§ 36 ods. 1 znie:„(1) Zamestnancovi, ktorý je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha), ako aj zamestnancovi, ktorý žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, náležia prídavky na deti len v týchto mesačných sumách:Prídavky na 6 detí sú 378 Kčs mesačne, na 7 detí 476 Kčs mesačne a zvyšujú sa na každé ďalšie dieťa o 108 Kčs mesačne.“

§ 51 ods. 1 a 2 znie:„(1) Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä:a) ktoré zložky príjmov tvoria zamestnancov zárobok započitateľný pre určenie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre určenie peňažnej pomoci v materstve a ako sa postupuje pri výpočte týchto dávok. Ústredná rada odborov môže určiť aj odchýlky, a to najmä na prípady, keď zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru;b) akou hodnotou sa pre určenie zárobku oceňujú naturálne požitky;c) ktoré doby sa započítavajú do neprerušeného zamestnania v tom istom podniku;d) ako sa uplatňuje nárok na jednotlivé peňažné dávky a ako sa tieto dávky vyplácajú.(2) Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o prídavkoch na deti; v nich sa ustanoví najmä:a) čo sa považuje za vlastný príjem dieťaťa;b) čo sa považuje za odpracovaný deň (smenu) a ako sa zisťuje splnenie podmienky určeného počtu odpracovaných dní (smien) pri osobitných úpravách pracovného pomeru;c) ktoré zložky príjmov sa považujú za hrubý zárobok rozhodný pre nárok na prídavky na deti alebo pre ich výšku, za ktoré obdobie sa tento zárobok zisťuje a na akú dobu sa podľa neho určuje výška prídavkov na deti;d) komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia § 30 ods. 2 alebo § 32;e) za akých podmienok sa môžu prídavky na deti priznať na chovancov, vnukov alebo súrodencov;f) za akých podmienok a v akej výške možno prídavky na deti priznať a vyplácať na deti zdržujúce sa mimo územia Československej republiky;g) ako sa uplatňuje nárok na prídavky na deti a ako sa tieto prídavky vyplácajú.“

§ 53 ods. 1 znie:„(1) Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v orgánoch Revolučného odborového hnutia.“

§ 63 ods. 3 znie:„(3) Ústredná rada odborov je oprávnená robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, a môže poveriť iné odborové orgány, aby takéto opatrenia robili v jednotlivých prípadoch.“

Kde sa v zákone č. 54/1956 Zb. alebo v iných právnych predpisoch užíva výraz „rodinné prídavky“, nahradzuje sa tento výraz výrazom „prídavky na deti“.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.