Zákon ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník

Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

Nadpis nad § 3 sa vypúšťa.

Doterajší § 7 sa označuje a zaraďuje ako § 5.

Za § 5 sa vkladajú § 6 a 7, ktoré znejú:

V § 17 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 17 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

V § 23 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová:

§ 24 ods. 2 znie:

V § 30 ods. 2 sa za slová „bežne kontrolovať“ vkladajú slová „zabezpečenosť a“ a za slovo „rozbory“ slová „a hodnotenia“. Na konci sa pripája táto veta: „Obdobne postupujú aj ostatné orgány hospodárskeho riadenia.“.

§ 32 znie:

§ 33 znie:

§ 37 sa vypúšťa.

§ 38 a 39 znejú:

§ 42 znie:

§ 46 znie:

V § 47 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

§ 60 ods. 2 znie:

§ 62 znie:

§ 64 znie:

V § 65 ods. 3 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „ak právny predpis neustanoví, že tento majetok je v dočasnej správe iného štátneho orgánu alebo organizácie.“.

§ 67 znie:

V § 68 sa doterajší text označuje ako odsek 1. § 68 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

§ 69 ods. 1 znie:

Nadpis nad § 72 znie:

V § 72 ods. 1 sa v úvodnej vete vypúšťajú tieto slová: „a iných práv štátu (ďalej len „pohľadávky")“.

Za § 73 sa vkladá § 73a, ktorý znie:

§ 76 ods. 2 znie:

V § 77 ods. 2 sa vypúšťajú slová „melioračné družstvá“.

§ 78 znie:

V § 83 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

§ 84 znie:

§ 87 ods. 1 znie:

V § 87 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené písmenom b), ktoré znie:

V § 93 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

§ 95 znie:

V § 113 sa za slová „medzi socialistickými organizáciami“ vkladajú slová „medzi orgánmi hospodárskeho riadenia, prípadne aj medzi orgánmi hospodárskeho riadenia a socialistickými organizáciami“.

Za § 114 sa vkladá § 114a, ktorý znie:

§ 115 včítane nadpisu znie:

§ 116 včítane nadpisu znie:

§ 117 včítane nadpisu znie:

V § 119 ods. 1 v druhej vete sa za slovom „najvhodnejšie“ vypúšťa slovo „a“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „a dôsledne kontrolovať plnenie záväzkov, ktoré majú voči nim druhé organizácie.“.

§ 119 ods. 2 a 3 znie:

§ 119a znie:

§ 125 ods. 2 znie:

§ 125 sa dopĺňa odsekmi 3 až 8, ktoré znejú:

V § 130 ods. 2 sa za ustanovenie označené písmenom a) vkladá nové ustanovenie označené písmenom b), ktoré znie:

V § 131 ods. 1 písm. b) sa za slová „do konca“ vkladá slovo „druhého“.

§ 131 ods. 3 druhá veta znie:

V § 131

§ 137 znie:

§ 142 ods. 1 znie:

§ 142 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 144 sa text zakončuje bodkočiarkou a pripája sa táto veta: „v prípadoch, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje jej orgán, môže tak urobiť tento orgán.“.

V § 147 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „včítane odstránenia vady, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením.“.

§ 147 ods. 3 znie:

§ 148 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 152 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová a veta: „pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné. V zmluvách o príprave dodávok, ktoré boli organizácie povinné uzavrieť, sú také výhrady neplatné, ak sa týkajú povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu.“.

§ 152 ods. 2 znie:

V § 153 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

V § 153 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 153 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a na konci ustanovenia označeného písmenom a) sa pripájajú tieto slová:

§ 153 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

V § 154 ods. 1 sa druhá veta nahrádza týmito vetami:

Vypúšťa sa označenie siedmej časti včítane nadpisu, prvá hlava a druhá hlava včítane nadpisov.

§ 155a a 155b sa označujú ako § 156 a 157.

Za § 157 sa vkladá štvrtá hlava, ktorá včítane nadpisu znie:

Za § 161 sa vkladá šiesta A časť, ktorá včítane nadpisu znie:

Za § 164 sa vkladá označenie siedmej časti s nadpisom:

V § 166 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na vývoj ich potrieb.“.

Za § 166 sa vkladá § 166a, ktorý znie:

§ 171 ods. 2 a 3 znie:

V § 172 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová:

V § 190 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

V § 192 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 192 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a v ňom sa za slovo „neustanovujú“ vkladajú slová „alebo organizácie nedohodnú“.

V § 201

§ 201 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

§ 202 ods. 1 znie:

V § 212 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová „až tretej“.

§ 212 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

§ 215 ods. 1 znie:

V § 217 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

§ 220 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 230 druhá veta znie:

§ 232 ods. 3 znie:

§ 232 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 235 sa odsek 1 nahrádza novými odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:

Za § 235 sa vkladá § 235a, ktorý znie:

§ 237 znie:

§ 238 znie:

§ 239 znie:

Za § 241 sa vkladajú § 241a a 241b, ktoré znejú:

§ 246 včítane nadpisu znie:

Za § 248 sa vkladá § 248a, ktorý znie:

V § 250 sa vypúšťajú odseky 3, 4.

Za § 251 sa vkladá § 251a, ktorý znie:

§ 252 znie:

§ 253 včítane nadpisu, § 254 a 255 sa vypúšťajú.

§ 256 znie:

§ 257 znie:

V § 258 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

Doterajšia piata hlava siedmej časti sa označuje ako tretia hlava s nadpisom, ktorý znie:

Za § 260 sa vkladá § 260a, ktorý znie:

§ 261 znie:

Nadpis ôsmej časti znie:

§ 269 znie:

§ 270 sa vypúšťa.

V § 271 ods. 2 sa vypúšťajú slová „najmä pre dokončenie prác na investičnej úlohe“ a slová „v investičnej úlohe mohla navrhovať a v projektovej dokumentácii použiť“ sa nahrádzajú slovami „v dokumentácii stavby mohla navrhovať a použiť“.

V § 275 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

V § 277 ods. 3 sa slová „Ak dodávateľ neodstráni vady v dohodnutej lehote“ nahrádzajú slovami „Dodávateľ, ktorý je v omeškaní s odstránením vád“.

§ 278 včítane nadpisu sa vypúšťa.

V § 280 ods. 1 sa slovo „investičnej“ nahrádza slovom „projektovej“ a slová v zátvorkách sa nahrádzajú slovami „(s dodávateľom stavebnej časti, s dodávateľmi súboru strojov a zariadení, s dodávateľom stavby, prípadne aj s dodávateľom rekonštrukcie alebo modernizácie).“.

V § 282 ods. 1 sa v tretej vete za slovo „ustanoviť“ vkladajú slová „alebo organizácie dohodnúť“.

V § 285 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.

V § 293 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1. § 293 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

Za § 294 sa vkladá § 294a, ktorý znie:

V § 295

V § 299 ods. 2 v prvej i druhej vete sa slovo „investorovi“ nahrádza slovom „odberateľovi“.

§ 305 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 306 sa na konci pripája táto veta:

V § 311 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:

Za § 318 sa vkladajú § 318a a 318b, ktoré včítane nadpisov znejú:

V § 319 sa na konci pripája táto veta:

V druhej hlave ôsmej časti sa mení nadpis, vkladá sa označenie prvého oddielu s nadpisom a § 320b až 320h, ktoré znejú:

Nad § 321 sa označenie „Druhá hlava“ nahrádza označením „Druhý oddiel“.

V § 321 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo jedného objektu.“.

V § 322 sa na konci slová „sa zúčastnené ministerstvá nedohodnú inak“ nahrádzajú slovami „vykonávací predpis alebo dohoda zúčastnených ministerstiev neustanoví inak.“.

V § 323

V § 331 sa vypúšťa odsek 3.

Za § 331 sa vkladá § 331a, ktorý znie:

V § 332 ods. 1 písm. a) sa text končí bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:

§ 332 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

Za § 332 sa vkladá tretí oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:

Za § 332b sa vkladá ôsma A časť, ktorá včítane nadpisu znie:

Kontrola hospodárskej činnosti socialistických organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia ako súčasť hospodárskeho riadenia poskytuje príslušným orgánom objektívne informácie o zabezpečenosti a plnení úloh, o základných príčinách odchýlok a o využívaní a účinnosti ustanovených priamych a nepriamych nástrojov riadenia. Zisťuje nedostatky v hospodárskej činnosti a ich základné príčiny, presadzuje ich trvalé odstránenie a aktívne pôsobí na to, aby orgány hospodárskeho riadenia a socialistické organizácie cieľavedome uskutočňovali hospodársku politiku štátu. Pôsobí na zvyšovanie úrovne a činnosti hospodárskeho riadenia a na predchádzanie nedostatkom.

Kontrola sa zameriava aj na výchovné pôsobenie na pracujúcich, aby sa prehlbovalo ich vedomie spoločenskej zodpovednosti, upevňovala pracovná disciplína a štátna disciplína a aby sa rozvíjalo ich úsilie o ochranu celospoločenských záujmov.

Plánovanie, financovanie, kontrolu a organizáciu hospodárskej činnosti upravuje tento zákon a iné právne predpisy; osobitné predpisy upravujú ďalšie nástroje jednotnej sústavy riadenia, najmä mzdovú sústavu, tvorbu cien a jednotnú sústavu sociálno-ekonomických informácií.

Hospodárska činnosť v jednotlivých odvetviach alebo odboroch národného hospodárstva sa spravidla sústreďuje do výrobných hospodárskych jednotiek alebo iných obdobne usporiadaných hospodárskych jednotiek (ďalej len „výrobná hospodárska jednotka"), ktoré sú vybavené prostriedkami na zabezpečenie uceleného hospodárskeho procesu a rozvoja sústredenej výroby, prípadne inej hospodárskej činnosti.

Pri vytváraní výrobných hospodárskych jednotiek sa vychádza z hľadiska hospodárskej účelnosti, najmä príbuznosti a nadväznosti hospodárskych činností, z technologickej nadväznosti výrob, zopätia výskumu s výrobou, plánovaných základných zmien štruktúry výroby a z obchodno-technických a územných hľadísk.

Výrobná hospodárska jednotka je priamo riadená ministerstvom. Môže byť organizovaná ako jedna štátna hospodárska organizácia alebo ako zoskupenie niekoľkých štátnych hospodárskych organizácií tvoriace organizačný, ekonomický a prípadne aj právny celok. Vykonávací predpis ustanoví, v akých formách sa výrobné hospodárske jednotky vytvárajú.

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa organizujú a riadia tak, aby v príslušných odvetviach a odboroch kvalitne, pohotovo a hospodárne uspokojovali predovšetkým miestne potreby obyvateľstva, najmä službami, výrobou, dopravou, výstavbou obcí a miest, údržbou bytového fondu, zdravotníckych, školských a kultúrnych zariadení a aby svojou činnosťou prispievali k rozvoju národného hospodárstva.

Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi pôsobnosť vymedzenú právnymi predpismi.

Štátne hospodárske organizácie zriaďuje príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „minister") po prerokovaní s príslušným krajským národným výborom, prípadne Národným výborom hlavného mesta Prahy alebo Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor") a príslušným odborovým zväzom. Ak ide o štátnu hospodársku organizáciu riadenú federálnym ministerstvom, robí tak minister po prerokovaní aj s príslušným ústredným plánovacím orgánom republiky. Ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.

Na úsekoch riadených národnými výbormi zriaďuje štátne hospodárske organizácie príslušný národný výbor. Úpravu, zriaďovanie, riadenie a vnútornú organizáciu týchto štátnych hospodárskych organizácií ustanovia osobitné predpisy.

Vzťahy vnútri výrobných hospodárskych jednotiek, ktoré vytvárajú organizácie alebo organizačné jednotky vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, upravujú v súlade s právnymi predpismi ich štatúty. Zásady štatútov ustanovia a ich vydávanie a schvaľovanie upravia vykonávacie predpisy.

Vnútornú organizáciu jednotlivých štátnych hospodárskych organizácií, prípadne ich organizačných jednotiek upravujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva podľa zásad určených v štatútoch, prípadne vo vykonávacích alebo osobitných predpisoch vedúci organizácie.

Inými štátnymi organizáciami sú najmä:

Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu, včítane práva štátu využívať v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovujú právne predpisy, výsledky výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti.

Jednotlivé časti národného majetku sú v správe štátnych organizácií. Organizačné jednotky štátnej organizácie vystupujúce vo svojom mene v hospodárskych vzťahoch vykonávajú vo svojom mene v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa aj správu národného majetku, ktorý je v správe štátnej organizácie a s ktorým tieto jednotky hospodária; vo svojom mene vykonávajú aj právne úkony týkajúce sa tohto národného majetku. Pokiaľ neustanovuje inak vykonávací predpis alebo za podmienok v ňom uvedených neurčuje inak štatút, majú pritom rovnaké oprávnenia a povinnosti ako organizácie spravujúce národný majetok.

Pre prevody správy národného majetku medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri plnení záväzku dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé hospodárenie), platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.

Pre príslušnosť k správe iných majetkových práv štátu platia ustanovenia § 72 obdobne.

Organizácie sú povinné spravovať, využívať a zabezpečovať ďalšie účelné využívanie iných majetkových práv štátu včítane výsledkov výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti spôsobom ustanoveným právnymi predpismi.

Ľudové družstvá môžu na zabezpečenie svojho rozvoja, na prehĺbenie vzájomnej pomoci a spolupráce a v záujme jednotného riadenia vytvárať vyššie organizácie, najmä zväzy družstiev.

Zväzy družstiev plánujú, riadia a kontrolujú v rozsahu svojej pôsobnosti činnosť družstiev vo svojom odbore, svojich družstevných podnikov, prípadne ďalších družstevných organizácií.

Zväzy družstiev môžu vo svojej pôsobnosti v záujme zdokonaľovania plánovitého riadenia družstevných organizácií vytvárať územné alebo odborové orgány (ďalej len „územné orgány"). Vytváranie, najmä spôsob voľby a základnú pôsobnosť územných orgánov upravujú stanovy zväzu družstiev. Územné orgány môžu vo svojom mene vystupovať v hospodárskych vzťahoch iba vtedy, keď tak určujú stanovy príslušného zväzu, a v tom rozsahu, ktorý tiež určujú stanovy príslušného zväzu.

Výkonnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú predstavenstvá, ktoré sú oprávnené konať v ich mene vo všetkých veciach. Spôsob, akým predstavenstvá konajú navonok, upravujú stanovy; ak je však pre právny úkon, ktorý vykonáva predstavenstvo, predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva.

Činnosť predstavenstva organizuje a riadi predseda volený podľa stanov. Pôsobnosť predstavenstva a predsedu upravujú stanovy, prípadne rokovacie poriadky.

Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých družstevných organizácií s výnimkou tých, ktorým sa majetok zveruje do správy.

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev zverujú svoj družstevný majetok do správy družstevným podnikom, ktoré zriadia, prípadne iným družstevným organizáciám, ktoré zriadia na základe osobitných predpisov, a zväzy družstiev aj územným orgánom, ktoré vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.

Organizácie sú povinné sústavne vykonávať prieskum potrieb a vzájomnou spoluprácou vytvárať predpoklady riadneho uzavierania hospodárskych zmlúv na taký rozsah, štruktúru a časové členenie dodávok, aké v súlade s pripravovanými úlohami plánu budú najlepšie uspokojovať potreby spoločnosti. Preto sú v období prípravy a tvorby strednodobých plánov a pri zabezpečovaní úloh týchto plánov pri príprave vykonávacích plánov najmä povinné

V prípadoch, keď je právnym predpisom ustanovená najmä povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy alebo keď takú povinnosť uložia príslušné orgány hospodárskeho riadenia, sú organizácie, prípadne orgány hospodárskeho riadenia povinné na základe podkladov určených na vypracovanie návrhu štátneho plánu uzavrieť rokovanie spísaním zápisnice o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, prípadne uzavretím zmluvy o príprave dodávok.

Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné organizovať prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a v prípadoch, keď je toto prerokovanie ustanovené ako povinnosť podľa odseku 2, riešiť rozpory postupom a v lehotách, ktoré ustanovuje právny predpis alebo opatrenie príslušnej vlády.

Po schválení štátneho plánu sú organizácie i orgány hospodárskeho riadenia povinné vykonať nevyhnutné úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pokiaľ vyplynú z potreby zabezpečiť úlohy štátneho plánu.

Vykonávací predpis ustanoví podrobnejšie postupy organizácií, prípadne orgánov podľa odsekov 1 až 4; môže tiež ustanoviť, či a v ktorých prípadoch majú povinnosti ustanovené v odsekoch 1, 2 a 4 organizačné jednotky alebo organizačné zložky socialistických organizácií.

Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu alebo právo vydať dodávkový príkaz, je plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzuje budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovací akt"). Plánovací akt musí stanoviť aspoň základné určenie predmetu a obdobie plnenia určitej organizácie voči inej organizácii; vydáva sa spravidla na ročné alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie náležitosti plánovacieho aktu.

Plánovacími aktami, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú úloha štátneho plánu a jej rozpis, opatrenie vlády ustanovujúce úlohy na zabezpečenie naliehavých spoločenských potrieb a ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené vykonávacím predpisom.

Socialistické organizácie sú povinné v plánovacom procese využívať hospodársku zmluvu ako nástroj organizovania vzájomnej spolupráce. Hospodárske zmluvy najmä konkretizujú a zabezpečujú plánované úlohy; sú aj jedným z podkladov pre prípravu a tvorbu plánov.

Organizácie sú povinné zodpovedajúcim spôsobom premietnuť do zmlúv plánovacie rozhodnutia a dohody uzavreté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese; záväzky z týchto zmlúv sú pre organizácie záväzným podkladom pre spracovanie ich hospodárskeho plánu, najmä plánu výroby.

Orgány hospodárskeho riadenia a orgány, prípadne organizácie poverené hmotným bilancovaním a rozdeľovaním sú pri rozpise úloh určených na vypracovanie návrhov plánov, pri rozpise bilancií a pri rozpise úloh plánu povinné vychádzať zo zmlúv uzavretých na základe plánovacích rozhodnutí.

Organizácie uzavierajú hospodárske zmluvy, aby pripravili budúce plnenia (prípravné zmluvy), alebo zmluvy o dodávke výrobkov, prác, výkonov alebo o inom plnení (zmluvy o dodávke).

Ak je to na zabezpečenie vzájomnej spolupráce účelné, uzavierajú hospodárske zmluvy aj orgány hospodárskeho riadenia. V týchto prípadoch pre orgány hospodárskeho riadenia primerane platia ustanovenia o socialistických organizáciách.

Vo vykonávacích predpisoch môže byť ustanovené, že hospodárske záväzky vznikajú priamo z plánovacích aktov, ak ich ďalšie spresnenie v hospodárskej zmluve nie je nevyhnutné.

Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom môžu medzi organizáciami vznikať hospodárske záväzky na dodávku a odber aj na základe právneho úkonu jednej z organizácií.

Pre hospodárske záväzky podľa odsekov 1 a 2 platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.

Organizácie nesmú v rozpore s požiadavkami odberateľov obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ im na to nedá súhlas nadriadený ústredný orgán alebo pri organizáciách riadených národnými výbormi krajský národný výbor; súhlas dáva po prerokovaní s rozhodujúcimi odberateľskými ústrednými orgánmi. Ak ide o výrobky určené pre potreby obrany a bezpečnosti štátu, nemožno obmedziť výrobu alebo vypustiť výrobky z výrobného programu, ak nadriadený orgán nedosiahne dohodu s Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo s Federálnym ministerstvom vnútra, a ak ide o výrobky určené pre komplexnú bytovú výstavbu, dohody s ministerstvami výstavby a techniky republík. Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť ďalšie prípady, keď na obmedzenie výroby alebo na vypustenie výrobkov z výrobného programu sa môže dať súhlas iba po dohode s odberateľskými ústrednými orgánmi, prípadne ustanoviť, s ktorými ďalšími ústrednými orgánmi sa musí obmedzenie alebo zrušenie výroby prerokovať. Ustanovenia § 51 platí obdobne.

Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov alebo nesmú iným spôsobom konať proti záujmom spoločnosti. Nesmú najmä

Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami národného hospodárstva obmedzovalo alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.

Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, sa môže na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami odsekov 1 až 3, zdržala takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Organizácia, ktorá takým konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná nahradiť jej túto škodu včítane ušlého zisku.

Vady traťových dodávok môže reklamovať odberateľ alebo príjemca zásielky. Ak reklamuje príjemca, platí, že tak robí ako zástupca odberateľa. Reklamáciu ďalej prerokúva odberateľ.

Ak vady traťovej dodávky reklamuje príjemca zásielky a pošle odpis reklamácie odberateľovi, plní tým voči nemu povinnosť reklamovať.

Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrieť, ak ide o včas predložený návrh

Zmluvu o dodávke je povinný uzavrieť dodávateľ, ak ide o včas predložený návrh odberateľa,

Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu, ak

Pri dodávkach nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky je dodávateľ povinný výnimočne uzavrieť zmluvu o dodávke, aj keď sa nedodržala lehota na predloženie návrhu zmluvy, ak potreba vznikla v priebehu riešenia úloh až po tejto lehote a odberateľ to preukáže.

Podnik zahraničného obchodu nie je povinný uzavrieť zmluvu o dodávke, ak sa neuvoľní devízové krytie na úhradu nákladov v zahraničí, bez vynaloženia ktorých nemožno zmluvu splniť.

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu, a prípady, na ktoré sa povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu podľa § 158 a 159 nevzťahuje.

Prípravnými zmluvami sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať tak, aby sa budúce plnenia mohli uskutočňovať čo najhospodárnejšie, v súlade s potrebami a možnosťami, v požadovanom rozsahu i skladbe. Prípravné zmluvy sa uzavierajú buď ako zmluvy o príprave dodávok, alebo ako zmluvy o spolupráci.

Zmluvou o príprave dodávok sa organizácie zaväzujú uzavrieť na predpokladaný rozsah a obsah dodávok výrobkov, prác, výkonov alebo poskytnutí iných plnení, ktoré sa majú uskutočniť v určitom období, budúcu zmluvu alebo pri dodávkach výrobkov pre vývoz vydať dodávkový príkaz; orgány hospodárskeho riadenia sa obdobne zaväzujú zabezpečiť uzavretie budúcej zmluvy alebo vydanie dodávkového príkazu.

Zmluva o príprave dodávok môže obsahovať aj záväzky na vzájomnú spoluprácu s cieľom riadnej a včasnej prípravy budúcich plnení.

Zmluva o príprave dodávok vzniká dohodou o celom jej obsahu.

Ak sa nedohodne alebo neurčí niečo iné, platí, že podnet na uzavretie budúcej zmluvy je povinný dať odberateľ predložením návrhu zmluvy alebo dopytu v obvyklých lehotách, prípadne, že je povinný vydať dodávkový príkaz v obvyklých lehotách.

Ak odberateľ nepredloží návrh zmluvy alebo dopyt, prípadne ak nevydá dodávkový príkaz na splnenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, môže sa dodávateľ domáhať iba náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená, pokiaľ nie je dohodnutý alebo určený aj ďalší dôsledok. Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť, s výnimkou škôd, ktoré vznikli v súvislosti s neplnením záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

Záväzok zabezpečiť uzavretie zmluvy o dodávke alebo vydanie dodávkového príkazu je splnený až uzavretím zmluvy, prípadne vydaním dodávkového príkazu.

Zmluvy o príprave dodávok sa uzavierajú tak, aby zabezpečovali spoluprácu na niekoľko rokov, najmenej však na obdobie jedného roku, pokiaľ výnimočne sa nedohodne niečo iné.

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o príprave dodávok a odchylne upraviť ich vznik i dôsledky neplnenia záväzkov.

Zmluvou o spolupráci sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať s cieľom riadnej a včasnej prípravy podmienok a predpokladov uspokojovania budúcich potrieb alebo za účelom dosiahnutia iného dohodnutého cieľa.

Ak sa jedna z organizácií dovolá dohody dojednanej v zmluve o spolupráci alebo pri plnení tejto zmluvy, musí sa budúca zmluva uzavrieť v súlade s touto dohodou. To platí aj vtedy, keď zmluvu o spolupráci uzavreli orgány hospodárskeho riadenia nadriadené organizáciám.

Ustanovenia § 163 ods. 3 a 7 platia obdobne.

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o spolupráci a odchylne upraviť ich vznik.

Dodávateľské výrobné organizácie sú povinné postupovať tak, aby do jedného mesiaca po uplynutí lehoty na predloženie návrhu zmluvy (objednávky) mali uzavreté hospodárske zmluvy na plánovaný rozsah dodávok výrobkov na príslušné štvrťročné dodávkové obdobie, pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje pre určitý okruh prípadov niečo iné. Dôsledky za porušenie tejto povinnosti ustanovuje tento zákon a osobitný predpis.

Výrobca je povinný na žiadosť organizácie, ktorá to potrebuje pre svoju hospodársku činnosť, dať záväzné vyjadrenie o tom, či sa vývozom výrobkov do určitej krajiny neporušia práva k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorské alebo iné obdobné práva zahraničných osôb. Náklady spojené s prípadným zisťovaním nezávadnosti uhrádza organizácia, ktorá si ich vyžiadala, ak výrobca preukáže, že uskutočnené zisťovanie nepotrebuje pre svoju hospodársku činnosť.

Ak sa výrobky stali v zahraničí nepredajnými za pôvodne určených podmienok preto, že dodávateľ nedodržal dodaciu lehotu, alebo preto, že dodávka, prípadne jej časť bola vadná, je odberateľ oprávnený plnenie vrátiť a požadovať vrátenie zaplatenej ceny, prípadne odmietnuť dosiaľ neuskutočnenú dodávku. Ak o to odberateľ súčasne požiada, je dodávateľ povinný skladovať vrátené, prípadne odmietnuté výrobky na svoje náklady šesť mesiacov, alebo sa zaviazať na náhradnú dodávku. Na dodávku takto uskladnených výrobkov je odberateľ oprávnený vydať dodávkový príkaz.

Pri dodávkach z dovozu je odberateľ povinný uzavrieť zmluvu aj

Ak sa zásobovanie výrobkov z dovozu zabezpečuje prostredníctvom dovozného gestora, môže dodávateľ uzavrieť zmluvy iba s dovozným gestorom a s organizáciou, ktorá predáva dovezené výrobky za devízové prostriedky. Ak dostane návrh zmluvy od inej organizácie, je povinný návrh vrátiť a súčasne označiť dovozného gestora.

Dovozný gestor je povinný uzavrieť zmluvu alebo pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku za rovnakých podmienok ako podnik zahraničného obchodu.

Dovozný gestor je oprávnený pri uzavieraní zmlúv so svojimi ďalšími odberateľmi požadovať takú úpravu dodacích lehôt, preverovania plnenia, reklamácií a reklamačných lehôt, aká zodpovedá jeho povinnostiam voči dodávateľovi.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak odberateľom výrobkov dovážaných na základe medzištátnej dohody alebo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím je organizácia na to určená, ktorá ich dodáva v nezmenenom stave ďalším odberateľom.

Dodávateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok aj v prípadoch, keď odberateľ preukáže, že nepotrebuje dovoz podľa pôvodného záväzku alebo že by dovoz bol v rozpore s devízovými záujmami štátu. To však neplatí, ak sa už uzavrela zmluva so zahraničnou osobou alebo ak ide o záväzok, ktorý sa dohodol v zmluve o príprave dodávok na splnenie záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

Organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné zabezpečiť, aby sa nedovážali stroje a zariadenia, ktorých potrebné využitie sa vopred nezabezpečilo a aby sa stroje a zariadenia nedovážali s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na ich využitie.

Dodávka ja splnená

Ak podľa zahraničnej zmluvy nastane splnenie dodávateľovi neskôr, než ustanovuje odsek 1, splnenie odberateľovi nastane zhodne so splnením zahraničnej zmluvy.

Ak sa dovážaný výrobok odosiela zo zahraničia inej organizácii než tej, ktorá je odberateľom podniku zahraničného obchodu, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 aj vo vzťahu medzi touto organizáciou a jej dodávateľom.

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť odchylnú úpravu.

Ak sa dodávka zo zahraničia odosiela vo viacerých zásielkach, ktoré netvoria samostatné čiastkové plnenia, prechádza nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia na odberateľa príchodom zásielky

Ustanovenie odseku 1 neplatí, pokiaľ k strate, náhodnej skaze alebo zhoršeniu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá dodávateľ, alebo pokiaľ nebezpečenstvo s tým spojené podľa zahraničnej zmluvy znáša zahraničný dodávateľ.

Ak dodávateľ odberateľovi písomne oznámi, že bude reklamovať u svojho zahraničného dodávateľa, predlžuje sa lehota podľa § 130 ods. 2 písm. a) o čas počítaný odo dňa, keď odberateľ dostal toto oznámenie, do dňa, keď dostane oznámenie dodávateľa o výsledku reklamácie u zahraničného dodávateľa, prípadne o výsledku zahraničného reklamačného sporu.

Ak sa dodávateľ so súhlasom odberateľa dohodne so svojím zahraničným dodávateľom na spôsobe a rozsahu vybavenia reklamácie, platí dohodnutý spôsob a rozsah aj vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom.

Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vybaví odberateľovu reklamáciu v súlade s rozhodnutím príslušného súdu alebo rozhodcovského orgánu v spore medzi dodávateľom a jeho zahraničným dodávateľom. V tom prípade je dodávateľ povinný umožniť odberateľovi, aby mohol byť pri pojednávaní súdu alebo rozhodcovskému orgánu prítomný.

Odberateľ je povinný aj po uplynutí reklamačnej lehoty oznámiť dodávateľovi všetky zistené vady. Pokiaľ to podmienky v zahraničí umožňujú, je dodávateľ povinný na základe tohto oznámenia bez zbytočného dokladu reklamovať u zahraničného dodávateľa a po odpočítaní svojich nákladov poskytnúť odberateľovi plnenie, ktoré dostane od zahraničného dodávateľa; to isté platí, ak odberateľ síce včas reklamoval, ale jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniklo.

Ak dodávateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1, hoci v čase, keď tak mal urobiť, mu zahraničný dodávateľ ešte zodpovedal za zistené vady, je povinný odberateľovi poskytnúť peňažnú náhradu za plnenie, na ktoré by mal odberateľ voči nemu nárok, keby včas vady reklamoval, prípadne včas uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne vo vzťahu medzi dodávateľom (podnikom zahraničného obchodu) a ďalšou organizáciou, ktorej bol dovezený výrobok dodaný bez zmien alebo úprav, ak táto ďalšia organizácia oznámila vady dodávateľovi prostredníctvom jeho odberateľa.

Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa na práva k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov a na autorské a iné obdobné práva zahraničných osôb, obmedzujúce používanie dovážaných výrobkov alebo dovážanej dokumentácie.

Dodávateľ je povinný uhradiť odberateľovi aj škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ. Dodávateľ je však oprávnený požadovať od organizácie, ktorej škodu uhradil, aby mu vrátila zaplatenú sumu, prípadne jej časť, ktorú nedostal od zahraničného dodávateľa napriek tomu, že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať.

Ak dodávateľ dostane od poisťovne, dopravcu alebo inej osoby plnenie na náhradu škody, ktorú utrpel odberateľ, je povinný mu toto plnenie po odpočítaní vynaložených nákladov vydať. Túto povinnosť dodávateľ nemá, ak odberateľovi patrí právo na náhradu škody z iného právneho dôvodu alebo ak jeho právo na náhradu škody už bolo uspokojené z iného právneho dôvodu.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak škodu, ktorú spôsobil zahraničný dodávateľ, utrpela iná organizácia než odberateľ.

Vybrané lesné výrobky a drevo z vybraných stromov rastúcich mimo lesa môžu organizácie dodávať iba organizáciám oprávneným ich nakupovať; tieto výrobky, ako aj organizácie oprávnené ich nakupovať určí vykonávací predpis.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené niečo iné, platia pre dodávky poľnohospodárskych a lesných výrobkov a pre dodávky poľnohospodárskych potrieb ustanovenia prvej hlavy.

Ak dodávateľ investora požaduje od svojho poddodávateľa, aby za odplatu odstránil vady dodávky alebo poskytol nové bezvadné plnenie po tom, čo zodpovednosť poddodávateľa za vady už zanikla, je poddodávateľ povinný zaviazať sa poskytnúť požadované plnenie tak, aby sa zabezpečilo včasné vybavenie oprávnenej reklamácie investora. Prípadné právo dodávateľa investora na náhradu škody, ktoré vzniklo vadným plnením jeho poddodávateľa, tým nie je dotknuté. To isté platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi.

Zmluvou o dodávke stavby sa dodávateľ zaväzuje dodať odberateľovi celú stavbu včítane úplnej projektovej dokumentácie alebo aspoň stavebnú a technologickú časť včítane len príslušnej časti projektovej dokumentácie.

Ak súčasťou dodávky je úplná projektová dokumentácia, dohodnú sa organizácie pri uzavieraní zmluvy aj na lehote na odovzdanie tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha schváleniu. Najneskôr do 3 mesiacov po schválení projektovej dokumentácie sú organizácie povinné v súlade s ňou zmluvu upraviť, prípadne doplniť.

Ak súčasťou dodávky je len príslušná časť projektovej dokumentácie, uzaviera sa zmluva na základe tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha schváleniu.

Komplexné vyskúšanie je súčasťou dodávky s výnimkou prípadov, keď sa komplexné vyskúšanie vzhľadom na povahu dodávky nerobí. Ak komplexným vyskúšaním nemožno spoľahlivo overiť, či zariadenie bude schopné vyrábať v určenej kvalite a množstve, prípadne inak riadne plniť svoju funkciu, môže vykonávací predpis ustanoviť, že súčasťou dodávky je aj skúšobná prevádzka. Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, platia ustanovenia § 303 až 307 a 309 aj pre zmluvu o dodávke stavby.

Vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, musí odberateľ reklamovať v zápisnici o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovené inak - jeden a pol roku od splnenia dodávky.

Vykonávací predpis môže podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o dodávke stavby a spôsob plnenia dodávky; môže tiež so zreteľom na rozsah predmetu plnenia odchylne upraviť zodpovednosť dodávateľa stavby.

Zmluvou o rekonštrukcii alebo modernizácii sa dodávateľ zaväzuje vykonať na stavbe súbor prác v rozsahu potrebnom na dosiahnutie vyššej účinnosti alebo zlepšenia použiteľnosti technologického zariadenia alebo stavebného objektu oproti pôvodnému stavu. Súbor prác zahŕňa spravidla úpravy, výmeny a iné podobné práce včítane opráv a dodávok nových strojov, zariadení a iných výrobkov a prípadne aj príslušnej projektovej dokumentácie alebo jej časti.

Odberateľ je povinný pripraviť technologické zariadenie alebo stavebný objekt na príslušné práce a zabezpečiť počas vykonávania týchto prác potrebné výluky alebo obmedzenia prevádzky alebo užívania.

Odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi využitie svojich prevádzkových priestorov, mechanizmov, pomôcok a prívodu energií, pokiaľ tým nebude neprimerane obmedzená prevádzka alebo užívanie ostatných zariadení alebo stavebných objektov, a tam, kde je to hospodársky účelné, je povinný dojednať ďalšie potrebné spolupôsobenia.

Ak sa v priebehu prác zistia nové skutočnosti, o ktorých dodávateľ pri uzavieraní zmluvy nevedel a vedieť nemusel, ktoré podstatne sťažia alebo znemožnia dosiahnutie určeného alebo dojednaného cieľa, je odberateľ povinný súhlasiť s návrhom dodávateľa na zodpovedajúcu zmenu zmluvného záväzku. Ak sa zistí, že plnenie bolo od začiatku nemožné, alebo sa nemožným stalo dodatočne, sú organizácie povinné dohodnúť sa na potrebných dokončovacích prácach. Dodávateľ nestráca právo na zaplatenie vykonaných prác.

Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ spôsobom zodpovedajúcim povahe dodávky. Pri rekonštrukciách a modernizáciách technologického zariadenia osvedčuje dodávateľ kvalitu dodávky a spôsobilosť uvedenia zariadenia do prevádzky dohodnutými, prípadne určenými skúškami. Rozsah a spôsob týchto skúšok sa určí s prihliadnutím na povahu dodávky primerane podľa § 303, 312 alebo § 317.

Ak to povaha dodávky vyžaduje, dojednajú organizácie aj podmienky skúšobnej prevádzky, prípadne aj garančných skúšok primerane podľa ustanovení § 305 a 306.

Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300 ods. 2 ustanovená inak - jeden rok od skončenia skúšobnej prevádzky, a ak skúšobná prevádzka nie je dojednaná, jeden a pol roku od splnenia dodávky.

Pre dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie platia obdobne aj ustanovenia § 302, 304, 307, § 308 ods. 1 a 3, § 309 a 310, pokiaľ ide o technologické zariadenie, a § 300 ods. 1, 3 a 4, pokiaľ ide o stavebné objekty. Dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie sa považujú za vyššie dodávky, ak rozsah a povaha plnenia zodpovedá dodávke súboru strojov a zariadení alebo dodávke stavebnej časti.

Zmluvou o dovoze investičného celku sa organizácia, ktorá zabezpečuje dovoz (dovozca), zaväzuje obstarať pre organizáciu, ktorá dovoz objednáva (objednávateľ), za podmienok v nej dohodnutých investičný celok. Objednávateľ sa touto zmluvou zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, investičný celok prevziať a zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

Podkladom pre vypracovanie návrhu zmluvy je dopyt obsahujúci požiadavky objednávateľa a lehotu, v ktorej sa má návrh zmluvy predložiť.

Dovozca je povinný podať návrh zmluvy v lehote uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskôr do 15 dní po tom, čo dostal dopyt, oznámiť objednávateľovi riadne odôvodnené stanovisko.

Investičným celkom z dovozu sa rozumie plnenie, prípadne súbor plnení zahraničnej osoby, ktorých predmetom je aspoň

Dovozca je povinný vyžiadať si od objednávateľa spoluprácu, ktorú potrebuje na prípravu na uzavretie zmluvy so zahraničnou osobou. Objednávateľ je povinný dovozcovi spoluprácu poskytnúť.

Dovozca je povinný objednávateľovi predložiť na odsúhlasenie návrh písomnej dohody

Nadriadené orgány sú povinné riešiť prípadné rozpory, ktoré vzniknú pri príprave zmluvy o dovoze investičného celku v súvislosti s prerokúvaním zmluvy so zahraničnou osobou.

Organizácie sú povinné uzavrieť zmluvu o dovoze investičného celku tak, aby bola v súlade so zmluvou so zahraničnou osobou. Objednávateľ však nie je povinný uzavrieť zmluvu o dovoze investičného celku, ak nedošlo k dojednaniu dohody podľa odseku 2 alebo ak dovozca neuzavrel zmluvu so zahraničnou osobou v znení, o ktorom sa s ním vopred dohodol (odsek 2), prípadne v znení, s ktorým súhlasili nadriadené orgány (odsek 3).

Pre vzťahy medzi objednávateľom a ďalšími zúčastnenými organizáciami platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3 a primerane ustanovenia odseku 4.

Ak sú predmetom samostatného plnenia práce, splnenie nastane zhodne so splnením zmluvy so zahraničnou osobou.

Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady investičného celku rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie v zmluve. Ak však zmluva so zahraničnou osobou neumožňuje dovozcovi reklamovať neskôr ako v posledný deň záručnej lehoty a organizácie sa nedohodnú inak, objednávateľ musí reklamovať najneskôr 7 pracovných dní pred koncom lehoty, v ktorej môže dovozca reklamovať voči zahraničnej osobe, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

Pokiaľ vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností zo zmluvy o dovoze investičného celku majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým sankciám určeným za porušenie zmluvy so zahraničnou osobou; organizácie uvedú tieto majetkové sankcie v zmluve o dovoze investičného celku. Tieto majetkové sankcie organizácie nemusia účtovať a vymáhať.

Pre dovoz investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 169, 193 až 195, 197, § 211 ods. 2, § 238, 241b, 246, 247, 248a, 251a, 252, 256, 257 a § 293 ods. 2.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, že ustanovenia o dovoze investičného celku sa použijú aj pri dovoze jednotlivých technicky náročných alebo nákladných strojov a zariadení a úpravu tohto oddielu vztiahnuť aj na súvisiace záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom nie je dovozca; môže sa tiež odchýliť od ustanovení § 320c a 320f.

Pre dodávky vývozných investičných celkov platia obdobne ustanovenia § 178 ods. 1, § 189 ods. 3, § 192 ods. 1 a 2, § 211 ods. 2, § 220 ods. 3 a 4, § 225, 226, § 228 ods. 2, § 230, 231, § 232 ods. 3 a 4, § 233, 235, 235a a § 293 ods. 2 a primerane ustanovenia § 174 ods. 4, § 175 ods. 1 a 3, § 183 ods. 1, § 221 a 224.

Zmluvou o dovoze prác a výkonov sa dovozca zaväzuje obstarať pre objednávateľa za podmienok v nej dohodnutých uskutočnenie prác a výkonov zahraničnou osobou. Objednávateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, práce a výkony prevziať a zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

Súčasťou plnenia prác a výkonov môžu byť hmoty, dielce a iné výrobky, ak je to účelné.

Splnenie nastane zhodne so splnením podľa zmluvy so zahraničnou osobou.

Dovozca zodpovedá objednávateľovi za vady prác a výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, v akom zodpovedá zahraničná osoba dovozcovi; údaje o tom uvedú organizácie v zmluve. Objednávateľ musí reklamovať najneskôr v lehote, v ktorej je oprávnený reklamovať dovozca, skrátenej o 7 pracovných dní, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

Pre dovoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 238, 241b, 247, 251a, 257, § 320d ods. 1, 2 a 4 a § 320g.

Zmluvou o vývoze prác a výkonov sa organizácia vývozcovi zaväzuje uskutočniť v čase a za podmienok v nej dohodnutých práce a výkony pre jeho zahraničného zákazníka. Vývozca sa zaväzuje zabezpečiť pre organizáciu, ktorá práce a výkony uskutočňuje, dojednanú súčinnosť a za uskutočnené práce a výkony zaplatiť. Zmluva vznikne, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

Záväzok uskutočniť práce a výkony je splnený ich riadnym vykonaním.

Organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, vývozcovi zodpovedá za vady prác a výkonov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, v akom zodpovedá vývozca zahraničnému zákazníkovi. Vývozca musí reklamovať najneskôr do 15 dní odo dňa, keď dostal včasnú správu zahraničného zákazníka o vadách prác a výkonov; inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

Ak o to vývozca požiada, je organizácia, ktorá práce a výkony uskutočňuje, povinná poskytnúť mu odbornú pomoc pri príprave a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom; písomným stanoviskom, ktoré pri tom zaujme, je voči vývozcovi viazaná.

Pre vývoz prác a výkonov platia obdobne ustanovenia § 211 ods. 2, § 231, § 232 ods. 3 a 4, § 233, 320g a § 330 ods. 2.

Záväzky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja vznikajú uzavretím hospodárskych zmlúv alebo na príkaz nadriadených orgánov.

Zmluvou o vedecko-technických prácach sa riešiteľ zaväzuje vyriešiť výskumnú alebo vývojovú úlohu alebo jej časť (ďalej len „úloha“) a výsledok riešenia odovzdať v dojednanom čase zadávateľovi. Zadávateľ sa zaväzuje spolupracovať v dohodnutom rozsahu na dosiahnutí cieľa zmluvy, výsledok riešenia odobrať a zaplatiť alebo zabezpečiť zaplatenie, ak z osobitných predpisov nevyplýva niečo iné. Ak je zadávateľom nadriadený orgán, môže svoj záväzok splniť tým, že zabezpečí jeho splnenie prostredníctvom inej organizácie.

Predmet plnenia je dohodnutý, ak je zhoda aspoň o technických alebo ekonomických parametroch alebo iných charakteristikách výsledku riešenia a o forme, v ktorej sa výsledok riešenia odovzdá.

Záväzok riešiteľa vyriešiť úlohu a výsledok riešenia odovzdať je splnený riadnym vyriešením úlohy včítane úspešného vykonania určených alebo dohodnutých skúšok, splnením ďalších podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo zmluvou a ponúknutím výsledkov riešenia na prevzatie. Záväzok riešiteľa vyriešiť úlohu je tiež splnený, keď riešením preukáže, že dohodnutý cieľ nemožno dosiahnuť (negatívne riešenie.).

Záväzok zadávateľa odobrať výsledok riešenia je splnený vyhlásením zadávateľa v zápisnici o prevzatí, že výsledok riešenia preberá.

Riešiteľ je povinný využívať pri riešení dostupné najnovšie poznatky vedy a techniky.

Ak zadávateľ prevzal vadný výsledok riešenia, má právo na bezodplatné odstránenie vady alebo, ak by odstránenie vady bolo spojené s neúmernými nákladmi, na primeranú zľavu z ceny, ak z rovnakých dôvodov nebola cena znížená podľa cenových predpisov. Zadávateľ je povinný vady reklamovať najneskôr v čase, keď odstránenie vady má ešte z technického alebo ekonomického hľadiska význam; vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno reklamovať.

Riešiteľ nezodpovedá za vady výsledku riešenia, ak preukáže, že ich spôsobili okolnosti, ktorým nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať; na požiadanie zadávateľa je však povinný, ak je to hospodársky účelné, odstrániť vady za odplatu.

Škoda sa uhrádza iba do výšky ceny predmetu plnenia, pokiaľ sa organizácie nedohodnú na vyššej hranici náhrady škody.

Riešiteľ, ktorý je v omeškaní so splnením záväzku vyriešiť úlohu a výsledok riešenia odovzdať, je povinný zadávateľovi zaplatiť penále vo výške 0,5 % z jej ceny za každý začatý mesiac omeškania.

Zadávateľ, ktorý je v omeškaní so splnením záväzku spolupôsobiť, je povinný riešiteľovi zaplatiť za každý prípad a deň omeškania penále vo výške 500 Kčs, najviac však za každý prípad 15 000 Kčs.

Zadávateľ, ktorý v určenej lehote nevytvoril potrebné predpoklady pre prebierku, nezačal ju, riadne v nej nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutý výsledok riešenia prevziať, je povinný zaplatiť riešiteľovi penále vo výške 500 Kčs za každý deň omeškania.

Organizácie, ktorým vzniklo právo na majetkové sankcie podľa odsekov 9 až 11, môžu od ich účtovania a vymáhania čiastočne alebo úplne upustiť. Ustanovenia odsekov 10 a 11 a § 378 sa nepoužijú, ak stranou, ktorá je v omeškaní, je nadriadený orgán.

Zmluvou o využívaní výsledkov vedecko-technických prác sa organizácie zaväzujú konať tak, aby sa v súlade s národohospodársky odôvodnenou potrebou zabezpečilo včasné a efektívne zavedenie výsledkov riešení výskumných a vývojových úloh do výroby alebo ostatnej spoločenskej praxe, prípadne ich opätovné použitie.

Organizácie v zmluve uvedú obsah záväzkov a spôsob a čas ich plnenia. Ak z povahy záväzku nevyplýva niečo iné alebo ak nie je niečo iné ustanovené, platí, že plnenie sa poskytuje za odplatu vo výške podľa cenových predpisov. Zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.

Ak organizácia zúčastnená na vedecko-technických prácach alebo prichádzajúca do úvahy ako ich realizátor alebo užívateľ preukáže v ktoromkoľvek štádiu riešenia alebo realizácie odôvodnený záujem na tom, aby zodpovedajúce zmluvné záväzky pôsobili na čo najrýchlejšie alebo najširšie alebo najefektívnejšie využitie výsledkov vedecko-technických prác, je tá organizácia, ktorá požadovanou činnosťou môže k zamýšľanému cieľu prispieť, povinná zmluvu uzavrieť.

Záväzok zo zmluvy je splnený, len čo sa dosiahol cieľ, ktorý sa sledoval prevzatím záväzku pri uzavieraní zmluvy. Splnenie záväzku si organizácie písomne potvrdia, ak to povaha záväzku vyžaduje.

Organizácia, ktorá svoj záväzok riadne nesplnila alebo inak porušila, nemôže sa zbaviť povinnosti nahradiť škodu; uhrádza však najviac dvojnásobok poskytnutej odplaty alebo najviac 10 000 Kčs, ak ide o bezodplatné plnenie.

Záväzky na zabezpečenie úloh plánu vedecko-technického rozvoja sa môžu založiť aj príkazom orgánu nadriadeného riešiteľovi, ktorý obsahuje náležitosti nevyhnutné pre vznik zmluvy. Pre vzťah medzi nadriadeným orgánom a riešiteľskou organizáciou platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv, ak vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné.

Vykonávací predpis podrobnejšie upraví jednotlivé druhy zmlúv o vedecko-technických prácach a zmlúv o využívaní výsledkov vedecko-technických prác a záväzky z príkazov vydávaných nadriadenými orgánmi.".

Zmluva o príprave prepráv sa uzaviera, ak treba zabezpečiť budúce opakované prepravy členené podľa predpokladanej prepravnej cesty, spôsobu prepravy, objemu i druhu nákladu a s nimi súvisiacu hospodársku spoluprácu.

Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká medzi organizáciami záväzok uzavrieť prepravné zmluvy na predpokladaný objem a druh nákladu a spôsob prepravy v predpokladanom časovom členení.

Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vznikajú organizáciám aj obdobné povinnosti, ako sú ustanovené v § 334 ods. 2 a 3.

§ 335 znie:

Organizácia je povinná zaplatiť majetkové sankcie ustanovené vykonávacími predpismi, ak nepripraví dopravné prostriedky na uskutočnenie prepráv alebo ak neodčerpá objem a druh prepráv na predpokladanej prepravnej ceste alebo v predpokladanom časovom členení, ako určil záväzný prepravný plán alebo zmluva o príprave prepráv.

Za škodu spôsobenú porušením povinností uvedených v odseku 1 zodpovedá organizácia iba vtedy, keď tak ustanovujú vykonávacie predpisy.

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj ďalšie majetkové sankcie pre prípad porušenia iných povinností v preprave, najmä pri plnení záväzného prepravného plánu alebo zmluvy o príprave prepráv.

Organizácie sú povinné vzájomnou spoluprácou zabezpečovať riadnu prípravu zmlúv o výrobnej špecializácii a kooperácii a o vedecko-technickej spolupráci so zahraničím (ďalej len „zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím") a plnenie záväzkov z týchto zmlúv v tuzemsku. S tým cieľom, ak príprava zmlúv alebo plnenie záväzkov nie je zabezpečené opatrením nadriadených orgánov, uzavierajú organizácie zmluvu o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím, zmluvu o príprave dodávok, prípadne iné hospodárske zmluvy.

Ak organizácia, ktorá bude uzavierať zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím, bude potrebovať na splnenie záväzkov z tejto zmluvy súčinnosť ďalšej organizácie, je povinná prerokúvať s ňou uzavretie hospodárskej zmluvy súbežne s rokovaním o zmluve o hospodárskej spolupráci so zahraničím a predložiť jej návrh hospodárskej zmluvy v takom predstihu, aby sa mohla uzavrieť pred podpisom zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím. V tomto prípade je táto ďalšia organizácia povinná uzavrieť hospodársku zmluvu, ak nepreukáže, že uzavretie hospodárskej zmluvy by bolo v rozpore s potrebami národného hospodárstva.

Organizácia, ktorá spoločne s podnikom zahraničného obchodu uzavrela zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím, v ktorej bol dojednaný aj záväzok na uzavretie budúcich zmlúv o dodávke pre vývoz, je povinná na jeho žiadosť uzavrieť s ním zmluvu o príprave dodávok v rozsahu, o ktorom sa dohodlo, že bude prijatý, prípadne ktorý bol prijatý.

Ak zmluvu o hospodárskej spolupráci so zahraničím uzaviera viac organizácií a ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, platí na účely ich vzájomného vyrovnania a na zabezpečenie zodpovedajúcich záväzkov v tuzemsku, že každá organizácia zodpovedá za tie záväzky, ktoré sa týkajú predmetu jej činnosti; ak sa záväzok týka predmetu činnosti viacerých organizácií, platí, ak nebolo ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, že zodpovedajú rovnakým dielom.

Zmluvou o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím sa organizácie zaväzujú urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho plnenia záväzkov, ktoré vyplynú zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

Zmluva o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím spravidla obsahuje

Zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

Ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností zo zmluvy o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím a zo zmluvy o príprave dodávok majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým sankciám určeným za porušenie zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím; organizácie uvedú tieto majetkové sankcie v hospodárskej zmluve. Tieto majetkové sankcie organizácie nemusia účtovať a vymáhať.

Organizácia je povinná pristúpiť na zrušenie záväzku z hospodárskej zmluvy, ak pripravená zmluva o hospodárskej spolupráci so zahraničím nebola uzavretá do šiestich mesiacov po jej vzniku.

„§ 354Zmluva o obstaraní vecí(1) Zmluvou o obstaraní vecí sa organizácia (obstarávateľ) zaväzuje obstarať veci inej organizácie (objednávateľa) v rozsahu a za podmienok v nej dohodnutých, a to buď v mene objednávateľa, alebo vo vlastnom mene na účet objednávateľa. Objednávateľ sa zaväzuje odovzdať obstarávateľovi potrebné poverenia a dohodnutým spôsobom spolupôsobiť. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.(2) Objednávateľ je povinný za obstarávateľskú činnosť zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť obstarávateľovi náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene.(3) Obstarávateľ je povinný vykonávať úkony v rámci obstarávateľskej činnosti včas a riadne, informovať objednávateľa o stave obstarania vecí a po skončení predložiť vyúčtovanie.(4) Obstarávateľ je oprávnený od zmluvy sa odchýliť pri konaní s ďalšou organizáciou alebo s osobou iba vtedy, keď to je v záujme objednávateľa a nemôže si včas vyžiadať jeho súhlas.(5) Obstarávateľ je povinnýa) riadne sa starať o veci, ktoré mu objednávateľ zveril, a o veci, ktoré pre objednávateľa získal,b) uschovať pre potreby objednávateľa po primeraný čas doklady, ktoré získal v súvislosti s obstarávateľskou činnosťou.(6) Objednávateľ je oprávnený reklamovať nedostatky obstarávateľskej činnosti najneskôr do jedného roku odo dňa, čo obstaranie vecí bolo skončené; v pochybnostiach sa predpokladá, že bolo skončené doručením záverečného vyúčtovania. Objednávateľ má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.(7) Pokiaľ obstarávateľ koná vo vlastnom mene,a) je sám zaviazaný a oprávnený z právnych úkonov, ktoré urobí vo vzťahu k ďalším organizáciám alebo osobám,b) veci zverené mu na predaj zostávajú v správe (vlastníctve) objednávateľa, pokiaľ správa (vlastníctvo) neprejde na ďalšiu organizáciu alebo osobu a veci získané obstarávateľom pre objednávateľa prechádzajú priamo do správy (vlastníctva) objednávateľa,c) ak predmetom zmluvy je činnosť smerujúca k tomu, aby s objednávateľom uzavrela určitú zmluvu ďalšia organizácia alebo osoba, nie je obstarávateľ oprávnený pre objednávateľa nič prijímať alebo zaňho konať, ibaže na to dostal písomné plnomocenstvo.(8) Konanie realizované vo vlastnom mene obstarávateľa nemusí objednávateľ uznať za konanie realizované na jeho účet, ak obstarávateľ nekonal voči ďalšej organizácii v súlade so zmluvou a ak objednávateľ bez zbytočných odkladov odmietol účinnosť konania pre seba po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel; to však neplatí, ak obstarávateľ konal v súlade s ustanovením odseku 4.(9) Ak nebolo dohodnuté niečo iné, objednávateľ môže zmluvu kedykoľvek vypovedať; ak však obstarávateľ koná vo vlastnom mene, objednávateľ tak môže urobiť iba do tých čias, než vznikol záväzok obstarávateľa voči ďalšej organizácii alebo osobe. Ak zmluva zanikne výpoveďou, je obstarávateľ povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť a čo si nemôže obstarať sám.(10) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o obstaraní vecí pre jednotlivé odbory činností a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.“.

Zmluvou o obstaraní vecí sa organizácia (obstarávateľ) zaväzuje obstarať veci inej organizácie (objednávateľa) v rozsahu a za podmienok v nej dohodnutých, a to buď v mene objednávateľa, alebo vo vlastnom mene na účet objednávateľa. Objednávateľ sa zaväzuje odovzdať obstarávateľovi potrebné poverenia a dohodnutým spôsobom spolupôsobiť. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

Objednávateľ je povinný za obstarávateľskú činnosť zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť obstarávateľovi náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene.

Obstarávateľ je povinný vykonávať úkony v rámci obstarávateľskej činnosti včas a riadne, informovať objednávateľa o stave obstarania vecí a po skončení predložiť vyúčtovanie.

Obstarávateľ je oprávnený od zmluvy sa odchýliť pri konaní s ďalšou organizáciou alebo s osobou iba vtedy, keď to je v záujme objednávateľa a nemôže si včas vyžiadať jeho súhlas.

Obstarávateľ je povinný

Objednávateľ je oprávnený reklamovať nedostatky obstarávateľskej činnosti najneskôr do jedného roku odo dňa, čo obstaranie vecí bolo skončené; v pochybnostiach sa predpokladá, že bolo skončené doručením záverečného vyúčtovania. Objednávateľ má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

Pokiaľ obstarávateľ koná vo vlastnom mene,

Konanie realizované vo vlastnom mene obstarávateľa nemusí objednávateľ uznať za konanie realizované na jeho účet, ak obstarávateľ nekonal voči ďalšej organizácii v súlade so zmluvou a ak objednávateľ bez zbytočných odkladov odmietol účinnosť konania pre seba po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel; to však neplatí, ak obstarávateľ konal v súlade s ustanovením odseku 4.

Ak nebolo dohodnuté niečo iné, objednávateľ môže zmluvu kedykoľvek vypovedať; ak však obstarávateľ koná vo vlastnom mene, objednávateľ tak môže urobiť iba do tých čias, než vznikol záväzok obstarávateľa voči ďalšej organizácii alebo osobe. Ak zmluva zanikne výpoveďou, je obstarávateľ povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť a čo si nemôže obstarať sám.

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o obstaraní vecí pre jednotlivé odbory činností a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.

Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje obstarať prepravu a vykonať súvisiace úkony vo vlastnom mene pre objednávateľa na jeho účet v dohodnutom rozsahu a za určených podmienok. Zasielateľ môže na obstaranie prepravy použiť ďalšieho zasielateľa alebo uskutočniť prepravu sám. Objednávateľ sa zaväzuje dávať zasielateľovi potrebné príkazy, dohodnutým spôsobom spolupôsobiť a za obstaranie prepravy zaplatiť. Zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.

Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú neobstaraním alebo oneskoreným obstaraním prepravy môže vykonávací predpis obmedziť.

Pre uplatňovanie a zánik práv zo zasielateľskej zmluvy platia obdobne ustanovenia § 344 až 346.

Pokiaľ tento zákon, iné právne predpisy alebo zasielateľské podmienky neustanovujú inak, platia pre zasielateľskú zmluvu primerane ustanovenia § 354 ods. 2 až 9.

Zmluvou o odbornej pomoci sa organizácia zaväzuje za podmienok v nej dohodnutých poskytnúť odbornú pomoc potrebnú na zabezpečenie prípravy a splnenie úloh druhej organizácie, prípadne na overenie výsledkov jej činnosti. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, za odbornú pomoc zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

Organizácia, ktorá poskytuje odbornú pomoc, je povinná vykonávať úkony v rámci odbornej pomoci včas a riadne; zodpovedá najmä za správnosť a úplnosť poskytnutých posudkov, rád, odporúčaní a stanovísk a za odborné a kvalitné vykonanie iných činností a prác.

Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, je oprávnená reklamovať nedostatky odbornej pomoci najneskôr do jedného roku odo dňa, keď odborná pomoc bola ukončená; v pochybnostiach sa predpokladá, že bola skončená doručením záverečného vyúčtovania. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytla, má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmlúv o odbornej pomoci pre jednotlivé odbory činnosti a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.

Poistenie slúži organizáciám na úhradu škôd vyvolaných náhodnými udalosťami; vzniká z hospodárskej zmluvy uzavretej s poisťovňou alebo zo zákona.

Zmluvne možno poistiť:

Zmluva musí určiť druh poistenia, majetok, zodpovednosť za škodu alebo osobu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, výšku plnenia poisťovne, prípadne spôsob jeho určenia, výšku poistného, spôsob jeho platenia (jednorazové poistné alebo bežné poistné za dohodnuté poistné obdobia) a jeho splatnosť. V zmluve sa spravidla uvedú aj povinnosti organizácie na zamedzenie vzniku poistnej udalosti.

Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia sa vyžaduje písomná forma, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Návrh zmluvy predložený poisťovňou môže tiež prijať zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu a v lehote určenej na jeho prijatie alebo iným spôsobom ustanoveným vo vykonávacom predpise.

Poistenie vznikne prvým dňom po uzavretí zmluvy, ak sa nedohodlo, že sa začína už uzavretím zmluvy alebo neskôr.

Organizácia, ktorá s poisťovňou uzaviera poistnú zmluvu, je povinná pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné dotazy poisťovne týkajúce sa dojednávaného poistenia. To tiež platí, keď ide o zmenu poistenia. Ak organizácia vedome poruší túto povinnosť, môže poisťovňa od zmluvy odstúpiť, ak by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzavrela. Toto právo môže poisťovňa uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistila.

Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, možno vypovedať, a to ku koncu kalendárneho roku aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Omeškaním s platením poistného poistenie nezaniká; dôsledky omeškania upravuje vykonávací predpis, ktorý tiež ustanovuje, v ktorých prípadoch má poisťovňa právo na poistné aj po zániku poistenia.

Právo na plnenie organizácii vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť); poistnú udalosť ustanovujú vykonávacie predpisy, prípadne aj zmluva. Plnenie je splatné do 30 dní po tom, čo poisťovňa skončila skúmanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť. Skúmanie sa musí uskutočniť bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, čo sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, je povinná organizácii na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok.

Organizácia je povinná bez zbytočného odkladu poisťovni oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada, a oznámiť poisťovni, či v súvislosti s poistnou udalosťou vznikla zodpovednosť niektorého z pracovníkov organizácie za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov. Organizácia je tiež povinná zabezpečiť, aby ten, komu sa má na základe poistnej udalosti plniť, na plnení jej povinností účinne spolupracoval.

Poisťovňa je oprávnená plnenie primerane znížiť, ak bolo určené nižšie poistné alebo ak sa zväčšil rozsah jej povinnosti plniť v dôsledku vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede, na písomný dotaz poisťovne alebo v dôsledku porušenia povinností uložených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom, prípadne dohodnutých v zmluve.

Ak sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou tejto udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla poisťovňa zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá by bola podstatná pre uzavretie zmluvy, je oprávnená plnenie zo zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, ktoré organizácii patrí voči inému, prechádza na poisťovňu až do výšky plnenia, ktoré bolo vyplatené. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby právo na náhradu škody voči inému mohla poisťovňa uplatniť, inak je poisťovňa oprávnená požadovať od organizácie náhradu podľa vykonávacieho predpisu.

Z poistenia majetku má organizácia právo, aby sa jej poskytlo plnenie vo výške určenej vykonávacím predpisom, prípadne zmluvou. Organizácia je povinná dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú jej uložené právnymi predpismi alebo na ich základe alebo ktoré na seba vzala zmluvou. Ak porušenie takej povinnosti prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poisťovňa oprávnená plnenie primerane znížiť.

Z poistenia zodpovednosti má organizácia právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovňa za ňu nahradila škodu, za ktorú organizácia zodpovedá, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Náhradu poisťovňa platí poškodenému, ktorý však voči poisťovni právo na plnenie nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Poisťovňa nemá právo náhradu vyplácanú poškodenému znížiť. Organizácia je však povinná uhradiť jej sumu, o ktorú by poisťovňa inak podľa § 359 ods. 3 plnenie znižovala, a ďalej sumu určenú podľa vykonávacieho predpisu, ak ide o plnenie na úhradu škody spôsobenej zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Pre práva zo zmluvného poistenia osôb uzavretého organizáciou s poisťovňou platia ustanovenia Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie; pre uplatnenie práv medzi organizáciami však platia len ustanovenia tohto zákona.

Rozsah a podmienky zmluvného poistenia organizácií upravia vykonávacie predpisy, ktoré tiež ustanovia ďalšie prípady zániku poistenia.

Organizácie, organizačné jednotky socialistických organizácií vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, prípadne orgány hospodárskeho riadenia s výnimkou rozpočtových organizácií, ústredných orgánov a národných výborov sa môžu za závažné alebo opätovné konanie proti záujmom spoločnosti postihovať podľa ďalších ustanovení hospodárskymi pokutami, ktoré sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu.

Hospodárska pokuta sa môže uložiť

Hospodárske pokuty ukladá hospodárska arbitráž na návrh orgánov oprávnených na to osobitným predpisom alebo z vlastného podnetu na základe zistení urobených v arbitrážnom konaní orgánmi hospodárskej arbitráže.

Návrh na uloženie hospodárskej pokuty možno podať, prípadne konanie z vlastného podnetu hospodárskej arbitráže možno začať do jedného roku od zistenia porušenia povinnosti, najdlhšie však do troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená.

Hospodárske pokuty sa ukladajú vo výške od 10 000 do 1 milióna Kčs. Pri určení ich výšky sa prihliada najmä na závažnosť dôsledkov postihovaného konania. Ak právne predpisy ukladajú za konanie postihnuteľné hospodárskou pokutou aj povinnosť iného odvodu alebo pokuty odvádzanej do štátneho rozpočtu, hospodárska pokuta sa neuloží.

Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch podnikov zahraničného obchodu platia aj pre ďalšie socialistické organizácie oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť.

Orgánmi hospodárskeho riadenia sa na účely tohto zákona rozumejú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a národné výbory, vyššie družstevné organizácie, ústredné orgány spoločenských organizácií, ako aj iné orgány a organizácie, ktoré priamo alebo na vyššom stupni riadia hospodársku činnosť podriadených organizácií, prípadne organizačných jednotiek socialistických organizácií vystupujúcich v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.

Federálne ministerstvo financií vydá predpisy

Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky vydá predpisy o rozsahu a podmienkach poistenia socialistických organizácií.

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií vydá podľa potreby k § 69 ods. 3 vykonávací predpis o podmienkach predaja poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií s poľnohospodárskou výrobou.

Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky vydajú po dohode so zúčastnenými ministerstvami predpis na vykonanie § 260a.

Predseda Štátnej banky československej vydá vykonávacie predpisy k jedenástej časti druhej a štvrtej hlave.

Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví:

Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky vydá predpisy

Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky môže podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky

Ak sa predpisy uvedené v odseku 2 týkajú sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, vydáva ich Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky spolu so Štátnou plánovacou komisiou.

Základné podmienky dodávky a ostatné vykonávacie predpisy, ktorých vydanie zákon predpokladá, sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto zákona, ak to tento zákon pripúšťa; ak zákon ustanovuje v jednotlivých ustanoveniach podmienky a medze odchýlok, môžu odchýlky obsahovať, len ak nevyhnutnosť odchylnej úpravy je odôvodnená zvláštnosťami upravovaného odvetvia alebo upravovaného odboru činnosti.

Organizácie sa môžu dohodnúť odchylne od ustanovení základných podmienok dodávky, ak to základné podmienky dodávky alebo iné právne predpisy nevylučujú. Dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za vady.

Lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej vadným plnením, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1983, sa posudzujú podľa doterajšieho ustanovenia § 131 ods. 3 druhej vety.

Ustanovenie § 131 ods. 5 druhej vety sa nepoužije pri zmluvách, na ktoré bolo poskytnuté prvé samostatné (čiastkové) plnenie pred 1. januárom 1983.

Ustanovenie § 142 ods. 4 sa nepoužije, ak došlo k zániku práva na penále pred 1. januárom 1983.

Ak zákon pripúšťa odchylnú úpravu, zostáva odchylná úprava uvedená vo vykonávacích predpisoch platných k 1. januáru 1983 nedotknutá; úprava vzniku zmlúv o príprave dodávok, ktorú ustanovujú vykonávacie predpisy, sa však zrušuje.

Zrušujú sa:

čl. III zákona č. 138/1970 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Hospodárskeho zákonníka,

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 34/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch pri vývoze, dovoze a pri zabezpečovaní hospodárskej kooperácie so zahraničím,

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 35/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji,

vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Hospodárskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších predpisov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1983.