Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákonov č. 57/1965 Zb., č. 58/1969 Zb., č. 149/1969 Zb., č. 48/1973 Zb., č. 29/1978 Zb., č. 43/1980 Zb. a č. 159/1989 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 ods. 1 druhej vete sa vypúšťa slovo „socialistickej“ a slovo „socialistického“ sa nahrádza slovom „občianskeho“.

V § 2 ods. 7 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.

Nadpis nad § 3 znie:

V § 3 ods. 1 sa slová „spoločenskými organizáciami“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.

V § 4 ods. 1 prvej vete sa slová „Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a mládežnícke organizácie“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia občanov, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú najmä odborové a iné spoločenské organizácie, pracovné kolektívy a cirkvi, s výnimkou politických strán a politických hnutí“, a slovo „pracujúcich“ sa vypúšťa. Druhá veta sa vypúšťa.

V § 5 slová „Organizácie uvedené“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia uvedené“, slová „pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu“ sa nahrádzajú slovami „pred okresným a krajským súdom ako odvolacím súdom svojho zástupcu“ a slovo „pracujúcich“ sa nahrádza slovami „ich kolektívu“.

V § 6 ods. 1 prvej vete sa slová „Organizácie uvedené“ nahrádzajú slovami „Záujmové združenia uvedené“.

§ 8 ods. 1 znie:

V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia vydala pri plnení úloh štátneho orgánu“.

V § 10 ods. 1 sa slová „diplomatické imunity a výsady“ nahrádzajú slovami „výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva“.

V § 11 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie písmena g), doterajšie ustanovenie pod písmenom h) sa označuje písmenom g) a pripájajú sa nové ustanovenia h) a ch), ktoré znejú:

V § 12 ods. 1 sa čiarka za slovom „orgán“ nahrádza bodkou a slová „ako aj orgán vykonávajúci objasňovanie“ sa vypúšťajú.

V § 13 sa slová „Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky“.

V § 14 ods. 3 ustanovenie písmena b) znie:

V § 17 ods. 1 v prvej vete sa slová „trest smrti“ nahrádzajú slovami „výnimočný trest“ a v druhej vete sa slová „podvracania republiky“ a „poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy“ vypúšťajú.

V § 20 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a prečine“ a slovo „ktorých“ sa nahrádza slovom „ktorom“.

V § 30 ods. 2 sa slovo „obžalobca“ nahrádza slovom „zástupca“ a slová „spoločenský obhajca“ sa vypúšťajú.

§ 33 ods. 1 znie:

V § 34 sa doterajší text paragrafu označuje ako odsek 1 a pripája sa nový odsek 2, ktorý znie:

V § 35 sa vypúšťa odsek 1. Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 1, ktorý znie:

V § 36 sa nadpis „Nutná obhajoba“ presúva nad číselné označenie paragrafu.

Za § 36 sa vkládá nový § 36a, ktorý znie:

V § 38 ods. 1 prvej vete sa odkaz v zátvorke na „(§ 36)“ nahrádza odkazom na „(§ 36 a 36a)“.

§ 39 znie:

V § 40 sa na konci pripája táto veta:

V § 41 sa dopĺňa nový odsek 6 tohto znenia:

V § 43 sa vypúšťa odsek 3.

V § 44 ods. 2 sa vypúšťa prvá veta.

V § 45 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 47 ods. 4 posledná veta znie: „V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.“.

V § 50 sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3 a citácia „§ 35 ods. 2“ sa nahrádza citáciou „§ 35 ods. 1“.

V § 58 ods. 4 druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo predseda najvyššieho súdu“.

V § 60 ods. 3 sa za slová „na deň pracovného pokoja“ vkladajú slová „alebo pracovného voľna“.

V § 62 ods. 5 sa slová „diplomatické výsady a imunity“ nahrádzajú slovami „výsady a imunity podľa medzinárodného práva“.

V § 65 ods. 1 prvá veta znie: „Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský zástupca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou protokolu o hlasovaní, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí.“.

§ 66 znie:

V § 67 v uvádzacej vete sa pred slovo „skutočnosti“ vkladá slovo „konkrétne“; v ustanovení pod písmenom a) sa vypúšťajú slová „alebo zamestnanie“.

§ 69 včítane nadpisu znie:

V § 71 ods. 1 druhej vete sa slová „vždy najdlhšie o jeden mesiac, najviac však na jeden rok“ nahrádzajú slovami „najviac na šesť mesiacov“. V tretej vete sa slová „vždy najdlhšie o jeden mesiac väzbu predĺžiť iba generálny prokurátor Československej socialistickej republiky“ nahrádzajú slovami „väzbu predĺžiť iba generálny pokurátor“. V piatej vete sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

§ 73 včítane nadpisu znie:

Za § 73 sa vkladá nový § 73a, ktorý včítane nadpisu znie:

Za § 74 sa vkladá nový § 74a, ktorý včítane nadpisu znie:

V § 75 druhej vete sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.

V § 76 ods. 2 druhej vete sa slová „prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovami „prokurátorovi, vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu orgánu alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti“.

V § 77 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.

V § 83 ods. 1 poslednej vete sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.

V § 85 ods. 4 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.

V štvrtej hlave sa za piaty oddiel vkladá nový šiesty oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:

V § 89 sa za odsek 2 pripája nový odsek 3, ktorý znie:

V § 105 ods. 1 prvej vete sa slová „priberie sa znalec“ nahrádzajú slovami „rozhodne orgán činný v trestnom konaní o pribraní znalca“.

V § 107 ods. 2 sa na konci dopĺňa nová veta tohto znenia: „Posudok sa doručuje obhajcovi, a to na trovy obhajoby.“.

V § 120 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „a ak nejde o rozsudok pléna najvyššieho súdu“.

V § 122 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „spoločenskej organizácie“.

V § 125 piatej vete sa slová „Ak ponúkla spoločenská organizácia“ nahrádzajú slovami „Ak ponúklo záujmové združenie občanov“.

V § 126 v ustanovení pod písmenom f) sa slová „spoločenskou organizáciou“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.

§ 130 ods. 4 znie:

V § 141 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta a za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

V § 146a sa za ustanovenie písmena a) vkladá nové ustanovenie pod písmenom b), ktoré znie:

V § 151 sa slovo „pribraním“ nahrádza slovom „zvolením“; doterajší text paragrafu sa označuje ako odsek 1 a pripájajú sa nové odseky 2, 3, 4, ktoré znejú:

V § 152 ods. 1 sa za ustanovenie písmena a) vkladá nové ustanovenie písmena b), ktoré znie:

V § 155 sa za slovo „väzby“ vkladajú slová „a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených ustanovenému obhajcovi štátom“, a odkaz v zátvorke na „[§ 152 ods. 1 písm. a)]“ sa nahrádza odkazom „[§ 152 ods. 1 písm. a), b)]“.

V § 156 sa odkaz v zátvorke na „[§ 152 ods. 1 písm. c) a § 153 ods. 1]“ nahrádza odkazom „[§ 152 ods. 1 písm. d) a § 153 ods. 1]“.

Z názvu druhej časti sa vypúšťajú slová „a objasňovanie prečinov“.

V § 157 sa vypúšťajú slová „a orgán vykonávajúci objasňovanie“ a čiarka za slovom „vyšetrovateľ“ sa nahrádza slovom „a“.

V § 158 v odsekoch 1 a 3 sa slová „o trestných činoch“ nahrádzajú slovami „o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.

V § 159 ods. 4 prvá veta znie: „Uznesenie o odložení veci sa musí doručiť vždy oznamovateľovi a poškodenému, ktorí proti nemu môžu podať sťažnosť.“.

V § 163 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ak pre tento skutok dosiaľ nebolo začaté trestné stíhanie, treba najprv rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.“.

Za § 163 sa vkladá nový § 163a, ktorý znie:

V § 164 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „štvrtej a“.

V § 165 ods. 1 sa vypúšťa zbytok vety za druhou bodkočiarkou.

V § 166 ods. 2 sa vypúšťajú slová „ a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti tretej osoby“.

§ 168 ods. 1 znie:

§ 169 písm. c) znie:

V § 171 ods. 1 sa slová „ani o prečin“ vypúšťajú a slová „priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať“ sa nahrádzajú slovami „skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok alebo kárne previnenie“.

V § 172 ods. 3 prvá veta znie: „Odpis uznesenia o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému, poškodenému, a pokiaľ ide o uznesenie vyšetrovateľa, aj do 48 hodín prokurátorovi.“.

V § 175 ods. 1 sa v ustanovení písmena a) vypúšťajú slová „alebo návrh na potrestanie“ a ustanovenie písmena b) znie:

V § 176 ods. 1 sa na konci dopĺňa táto veta: „O podaní obžaloby upovedomí obvineného a obhajcu.“.

V § 177 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.

V desiatej hlave sa vypúšťa ôsmy oddiel (§ 179a až 179f).

V § 183 ods. 1 znie:

V § 184 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.

V § 187 ods. 1 sa slová „na neverejnom zasadnutí“ nahrádzajú slovami „na verejnom zasadnutí, o ktorom sa upovedomí prokurátor, obhajca, a pokiaľ obvinený obhajcu nemá, aj obvinený“.

V § 188 ods. 3 sa slová „môže prokurátor“ nahrádzajú slovami „môžu prokurátor aj obvinený“.

V § 196 ods. 1 sa v prvej vete za bodkočiarkou vypúšťa slovo „socialistická“; v poslednej vete sa slová „obžalobcu alebo spoločenského obhajcu“ nahrádzajú slovom „zástupcu“ a slová „príslušnej spoločenskej organizácii“ sa nahrádzajú slovami „príslušnému záujmového združeniu občanov“.

V § 198 ods. 1 v prvej vete sa slová „päťdňovú lehotu“ nahrádzajú slovami „lehotu piatich pracovných dní“. V odseku 2 v tretej vete sa vypúšťajú slová „na podklade návrhu prokurátora, ak sa taký návrh urobil v obžalobe alebo“; v poslednej vete sa slová „obžalobca alebo spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zástupca“ a slová „spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala“ sa nahrádzajú slovami „záujmové združenie občanov, ktoré ho vyslalo“.

V § 199 ods. 2 prvej vete sa slovo „pracujúcim“ nahrádza slovom, „občanom“; v poslednej vete sa slová „spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich“ nahrádzajú slovami „záujmové združenie, ktoré môže účasť občanov“.

V § 206 ods. 2 sa vypúšťa prvá veta a druhá veta znie: „Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom rozsahu.“.

V § 215 ods. 1 sa slová „obžalobca, spoločenský obhajca“ nahrádzajú slovom „zástupca“.

V § 216 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „spoločenský obžalobca“ a slová „spoločenský obhajca“ sa nahrádzajú slovami „spoločenský zástupca“.

§ 222 ods. 2 znie:

V § 233 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 239 sa nadpis „Ochranné liečenie a zhabanie veci“ presúva nad číselne označenie paragrafu.

Za § 239 sa vkladá nový § 239a, ktorý znie:

V § 257 v ustanovení písmena a) sa odkaz v zátvorke na „(§ 222 ods. 1 až 3)“ nahrádza odkazom na „(§ 222 ods. 1 a 2)“.

V § 259 ods. 3 ustanovenie pod písmenom c) znie:

§ 264 ods. 2 znie:

V § 266 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4, 5, 6, ktoré znejú:

V § 271 ods. 1 ustanovenie pod písmenom c) znie:

V § 276 štvrtej vete sa slová „príkazu na dodanie do väzby“ nahrádzajú slovami „príkazu na zatknutie“.

V § 282 ods. 2 druhej vete sa slová „príkazu na dodanie do väzby“ nahrádzajú slovami „príkazu na zatknutie“.

§ 301 ods. 3 znie:

V devätnástej hlave sa vypúšťa tretí oddiel (§ 307 až § 314).

§ 314a ods. 1 znie:

§ 314b znie:

§ 314d znie:

V devätnástej hlave sa vypúšťa piaty oddiel (§ 314e až 314g).

V dvadsiatej hlave sa vypúšťa prvý oddiel (§ 316 až 319).

V § 321 ods. 3 sa citácia „§ 69 ods. 2“ nahrádza citáciou „§ 69 ods. 3“.

§ 322 ods. 2 znie:

V § 325 ods. 1 text za bodkočiarkou znie:

§ 329 ods. 1 znie:

V § 330 ods. 1 druhej vete sa slová „spoločenskej organizácie“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.

V § 331 ods. 2 v prvej vete sa slová „organizácia uvedená“ nahrádzajú slovami „záujmové združenie občanov uvedené“ a druhej vete sa slovo „jej“ nahrádza slovom „mu“.

V § 332 ods. 1 prvej vete sa slová „spoločenskou organizáciou“ nahrádzajú slovami „záujmovým združením občanov“.

Za § 334 sa vkladá nový § 335, ktorý včítane nadpisu znie:

V dvadsiatej hlave sa vypúšťa tretí oddiel (§ 336 až 340).

V § 344 ods. 1 sa slová „ak je zjavné, že by vymáhanie nemalo výsledok alebo že“ nahrádzajú slovami „alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo“.

§ 350 včítane nadpisu znie:

V § 363 sa slová „organizácie uvedenej“ nahrádzajú slovami „záujmového združenia uvedeného“.

V § 364 ods. 3 sa za slovom „stupni“ nahrádza čiarka bodkou a slová „a ak ide o podmienečne prepusteného, súd, ktorý vyslovil, že sa podmienečne prepustený mladistvý osvedčil,“ sa vypúšťajú.

V § 369 poslednej vete sa slová „spoločenskými organizáciemi“ nahrádzajú slovami „záujmovými združeniami občanov“.

§ 370a včítane nadpisu sa vypúšťa.

V § 377 ods. 2 sa číslovka „48“ nahrádza číslovkou „24“.

V § 378 sa v odseku 3 vypúšťa posledná veta a pripájajú sa nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:

V § 381 ods. 1 prvej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „pokiaľ tak už neurobil prokurátor podľa odseku 1.“.

§ 382 ods. 2 znie:

V dvadsiatej štvrtej hlave sa za druhý oddiel vkladá nový tretí oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:

Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu,

V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní o návrhu na povolenie obnovy musí mať odsúdený obhajcu,

Ak to je potrebné, ustanoví obhajcu prokurátor a v konaní pred súdom predseda súdu.

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 1 000 Kčs.

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi na disciplinárne potrestanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi väznice alebo nápravnovýchovného ústavu na uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne potrestanie. Príslušný veliteľ alebo náčelník je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní.

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí obhajca alebo v konaní pred súdom prokurátor, odovzdá sa príslušnému orgánu na kárny postih. Tento orgán je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak je dostatočne odôvodnená obava zakladajúca niektorý z dôvodov väzby podľa § 67 a ak nemožno obvineného predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluchu, vydá prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu príkaz, aby obvinený bol zatknutý.

Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.

Zatknutie vykonajú na podklade príkazu orgány Zboru národnej bezpečnosti, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

Orgán Zboru národnej bezpečnosti, ktorý obvineného na základe príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, nejneskôr však do 24 hodín, dodať orgánu, ktorý príkaz vydal; ak to nie je možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta zatknutia od sídla orgánu, ktorý príkaz vydal, musí byť obvinený dodaný nejneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne príslušnému súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

Orgán, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 24 hodín od doby, keď mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný orgán, informuje o jeho výsledku orgán, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento orgán po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom orgánu vykonávajúceho výsluch obvinenému. Rozhodnutie o väzbe sa musí obvinenému oznámiť do 24 hodín od doby, keď bol obvinený dodaný orgánu, ktorý ho vyslúchol. Ak sa obvinenému rozhodnutie o väzbe neoznámi do 24 hodín od doby, keď bol dodaný orgánu vykonávajúcemu jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

V konaní pred súdom rozhodne o väzbe zatknutého predseda senátu.

Ak to je potrebné, vykonajú dodanie obvineného do miesta výkonu väzby orgány Zboru národnej bezpečnosti.

Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) alebo c), môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak

Súd a v prípravnom konaní prokurátor oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky pre jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a), môže súd a v prípravnom konaní prokurátor ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu aj vtedy, ak obvinený alebo s jeho súhlasom iná osoba ponúkne majetkovú záruku vo forme peňazí alebo voľne zameniteľných cenných papierov a súd alebo v prípravnom konaní prokurátor ju považuje vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju. Ak majetkovú záruku ponúkne iná osoba než obvinený, musí sa pred jej prijatím oboznámiť s podstatou obvinenia a skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

S prihliadnutím na majetkové pomery obvineného alebo toho, kto majetkovú záruku ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody, určí súd a v prípravnom konaní prokurátor formu a výšku majetkovej záruky v rozmedzí od 10 000 do 1 000 000 Kčs, lehotu, do ktorej sa musí zložiť, a dobu jej trvania.

Ak majetkovú záruku zložila iná osoba než obvinený, môže od nej odstúpiť. Odstúpenie je účinné až prijatím novej majetkovej záruky alebo rozhodnutím o jej zrušení.

Ak obvinený ujde alebo sa skrýva alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania alebo inej písomnosti súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, pripadá majetková záruka štátu. Na tento následok sa musí obvinený a osoba, ktorá majetkovú záruku zložila, vopred upozorniť.

Majetkovú záruku zruší na návrh obvineného alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní prokurátor, pokiaľ pominuli dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, môže súd rozhodnúť, že majetková záruka trvá do dňa, keď obvinený nastúpi výkon trestu.

Proti rozhodnutiu o majetkovej záruke je prípustná sťažnosť. Odkladný účinok má iba sťažnosť proti rozhodnutiu o pripadnutí majetkovej záruky štátu.

Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa § 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní prokurátor.

Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.

Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia § 71, 72 a 74.

Po začatí trestného stíhania pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého stíhanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť odpočúvanie telefónných hovorov, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že nimi budú oznámené významné skutočnosti pre trestné konanie. Nemožno však vykonávať odpočúvanie telefónnych hovorov medzi obhajcom a obvineným.

Príkaz na odpočúvanie telefónnych hovorov sa musí vydať písomne a odôvodniť. Súčasne v ňom musí byť určená doba, po ktorú sa bude odpočúvanie telefónnych hovorov vykonávať. Odpočúvanie zabezpečí orgán Zboru národnej bezpečnosti.

Ak sa vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže orgán činný v trestnom konaní nariadiť odpočúvanie telefónnych hovorov len so súhlasom účastníka odpočúvanej telefónnej stanice.

Ak sa má záznam telefónneho hovoru použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť protokol s uvedením údajov o mieste, čase, spôsobe a obsahu vykonaného záznamu, ako aj o osobe, ktorá záznam vyhotovila.

Trestné stíhanie pre trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208, poškodzovania cudzích práv podľa § 209, ublíženia na zdraví podľa § 221, 223 a 224, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 226, krádeže podľa § 247, sprenevery podľa § 248, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249, podvodu podľa § 250, podielníctva podľa § 251 a 252, úžery podľa § 253, zatajenia veci podľa § 254, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255, poškodzovania veriteľa podľa § 256 a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 Tr. zák., proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému príbuzným v priamom pokolení, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom alebo druhom a trestné stíhanie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému manželom alebo druhom, možno začať a už v začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, postačí súhlas len jedného z nich.

Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť.

Ak poškodený nepredloží svoje vyjadrenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu písomne, zaznamená sa jeho obsah do protokolu. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.

Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka veci na verejné zasadanie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadanie sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník veci o ňom dozvedel.

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.

§ 314c znie:

Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v § 181 ods. 1 a § 186. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca

Ustanovenia § 189 až 191 sa použijú aj na konanie pred samosudcom.

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní obžaloby vždy tiež o ďalšom trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné pojednávanie.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1, nariadi hlavné pojednávanie.

Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

O upustení od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vykonávaného vo vojenskom nápravnom útvare rozhoduje na verejnom zasadaní vojenský súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora alebo náčelníka vojenského nápravného útvaru alebo na žiadosť odsúdeného.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti, o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov, alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia § 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).

§ 359 včítane nadpisu znie:

Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.“.

O návrhu príslušného orgánu cudzieho štátu, aby trestné stíhanie česko-slovenského občana, ktorý na území tohto štátu spáchal súdne trestný čin, prevzali príslušné česko-slovenské orgány, rozhoduje Generálna prokurátúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ňou poverená zložka prokuratúry, ktorá v prípade kladného rozhodnutia o návrhu dá bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnému orgánu na trestné stíhanie podľa ustanovení tohto zákona.

Ak sa proti štátnemu občanovi cudzieho štátu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti odovzdať trestné stíhanie príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom.“.

Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred týmto dňom použiť len v medziach ustanovení tejto časti.

Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu doručený návrh na potrestanie pred 1. júlom 1990, sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred 1. júlom 1990 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú doterajšími predpismi.

Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa nevykoná trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa pomerne skráti trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na trest odňatia slobody, rozhodne o spôsobe jeho výkonu na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Federálne ministerstvo národnej obrany sa splnomocňuje vydať rokovací poriadok pre vojenské súdy, ktorým podrobnejšie upraví postup vojenských súdov pri vybavovaní trestných vecí.

Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňujú vydať rokovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým podrobnejšie upravia postup okresných a krajských súdov pri vybavovaní trestných vecí.

Ministerstvo financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstvo financií, cien a miezd Slovenskej republiky sa splnomocňujú upraviť po dohode s Generálnou prokuratúrou Českej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a s Federálnym ministerstvom národnej obrany všeobecne záväzným právnym predpisom postup národných výborov pri zabezpečovaní a správe zaisteného majetku.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Trestného poriadku, ako vyplýva z neskorších zákonov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.