Vyhláška Federálneho ministerstva financií, ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani

Za spoločenské organizácie [§ 2 ods. 1 písm. c) zákona] sa považujú aj kultúrne zariadenia podnikových odborových orgánov, ktoré majú právnu subjektivitu.

Zariadením na výkon činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa rozumejú najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenie na ťažbu prírodných zdrojov a ďalšie prevádzkárne. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni. Pritom sa na účely vzniku stálej prevádzkárne sčítajú doby trvania činnosti, pokiaľ nedôjde k jej prerušeniu na dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

V malých podnikoch a malých družstvách, ktorým sa povolilo viesť zjednodušené účtovníctvo, sa ziskom rozumie rozdiel medzi príjmami a výdavkami znížený o odpisy základných prostriedkov.

Sumou, o ktorú boli zvýšené náklady v rozpore s právnymi predpismi, je i dôchodková daň vyberaná v Českej a Slovenskej Federatívnej Repbuliky, ktorá bola zaplatená za subjekty so sídlom alebo bydliskom na území štátov, s ktorými Česká a Slovenská Federatívna Republika dojednala zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, pokiaľ bola táto daň zahrnutá do nákladov.

Ak sa náklady daňovníka vzťahujú tak na zdaňovanú činnosť, ako aj na nezdaňovanú činnosť (správnu, záujmovú a pod.), uznávajú sa náklady pri určení základu dôchodkovej dane len v tej výške, v akej pripadajú na činnosť podrobenú dani. Ak nemožno ich výšku z účtovníctva ani z inej preukázateľnej evidencie zistiť, určí sa podľa vhodného kritéria, napr. zastavanej plochy, najazdených kilometrov, počtu pracovníkov a pod., alebo podľa pomeru príjmov zo zdaniteľnej a nezdaniteľnej činnosti.

Za príjmy z licenčných a im podobných poplatkov [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považuje akékoľvek peňažné a iné plnenie, ktoré sa poskytuje za použitie alebo za právo na použitie patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov, návrhov, dizajnov modelov, technických projektov a plánov, utajovaných vzorcov alebo postupov, ako aj za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného a vedeckého zariadenia alebo za oznámenie priemyselných, obchodných a vedeckých skúseností.

Za príjmy za technickú pomoc a služby [§ 4 ods. 7 písm. a) zákona] sa považujú príjmy za činnosť technického charakteru spojené s dozorom, technickým poradenstvom, výcvikom, školením, instruktážou, prieskumom a výskumom na mieste, odovzdávaním technickej dokumentácie a poskytovaním ďalších služieb technickej povahy.

Príjmami z prevádzkovacích práv [§ 4 ods. 7 písm. b) zákona] sa rozumie plnenie akéhokoľvek druhu, či peňažné alebo iné, ktoré sa poskytuje ako náhrada za použitie práva verejne predvádzať divadelné, filmové, televízne a hudobné dielo požívajúce autorskoprávnu ochranu.

U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona sa za náklady nevyhnutne vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie príjmov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike považujú aj odpisy v rozsahu a do výšky podľa československého práva a primeraná časť celkových administratívnych výdavkov vynaložených v cudzine na zabezpečenie príjmov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Základ dôchodkovej dane podľa § 4 ods. 7 písm. d) zákona sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. i) zákona určí vo výške, ktorú by z tej istej činnosti dosiahla organizácia so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na jeho určenie sa môže použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných organizáciách alebo činnostiach za predchádzajúci kalendárny rok, porovnateľnej výške obchodného rozpätia (provízie) a iných porovnateľných údajoch.

Obchodnou činnosťou sa podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona rozumie prevádzkovanie maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, poskytovanie obchodných služieb, služieb verejného stravovania, verejných ubytovacích služieb a služieb cestovnému ruchu. Výrazom „prevažne“ sa rozumie viac ako polovica tržieb z uvedených činností. Za služby verejného stravovania sa nepovažuje závodné stravovanie.

U daňovníkov, pre ktorých nie je určený ukazovateľ redukované výkony, sa zľava (§ 6 ods. 1 zákona) vypočíta podľa podielu výkonov služieb vymedzených v prílohe tejto vyhlášky na celkových výkonoch.

Za daňovníkov podľa § 6 ods. 3 zákona sa považujú daňovníci, u ktorých podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou je viac ako 60 % z priemerného počtu všetkých pracovníkov. Pre určenie tejto hranice sa pracovník so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím započítava trikrát.

Za služby verejnosti v Ústredí českej advokácie a Ústredí slovenskej advokácie sa nepovažujú advokátske, informačné a iné služby poskytované organizáciám zaradené podľa jednotnej klasifikácie výkonov do odboru 993.

Sadzba dane z objemu miezd podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 20 % sa vzťahuje na časť základu dane z objemu miezd, ktorý pripadá na druhy služieb a činností včítane podnikovej spoločenskej spotreby²⁾ (ďalej len „služby“), uvedené v prílohe tejto vyhlášky. Do tejto časti základu dane z objemu miezd sa zahŕňajú mzdové prostriedky, ktoré pripadajú na služby poskytované obyvateľstvu, organizáciám a ich pracovníkom.

Časť základu dane z objemu miezd sa určí buď:

Daňovník dohodne s orgánom vykonávajúcim správu dane, či sa použije výpočet podľa odseku 2 písm. a) alebo b); redukované výkony sa uplatnia u tých daňovníkov, pre ktorých je tento ukazovateľ ustanovený.

Pri výpočte priemerného prepočítaného počtu pracovníkov včítane pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa postupuje podľa smerníc k štátnym štatistickým výkazom za úsek Práce a mzdy.³⁾

V prihláške na daňovú registráciu sú daňovníci, u ktorých predmetom dôchodkovej dane sú príjmy z trvalej hospodárskej činnosti, povinní uviesť:

Daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. i) zákona sú povinní v prihláške na daňovú registráciu uviesť:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.

Ustanovenie článku I sa použije po prvý raz pre zdaňovacie obdobie roka 1990.