§ 1#
Československým občanom bývajúcim v cudzine, ktorí sú štátne spoľahliví a oddaní ľudovodemokratickému zriadeniu Československej republiky a ktorí sa ocitli pre nemoc, invaliditu, starobu alebo bez svojej viny z iného dôvodu v núdzi, možno poskytnúť sociálne zaopatrenie podľa tohto nariadenia (v ďalšom len „sociálne zaopatrenie“), ak sa nemožno o ich potrebné zaopatrenie starať inak.
Zo sociálneho zaopatrenia sú vylúčené osoby,
ktoré opustily po 5.máji 1945 neoprávnene územie Československej republiky alebo ktoré sa po uplynutí platnosti povolenia, ktoré im bolo dané, nevrátily bez vážnych dôvodov do Československej republiky alebo
ktoré odmietly bez vážnych dôvodov sa presťahovať na výzvu zastupiteľského úradu na náklad štátu do Československej republiky.
Na sociálne zaopatrenie niet právneho nároku.
§ 2Sociálne zaopatrenie môže záležať podľa povahy a miery núdze v poskytnutí#
jednorázovej výpomoci alebo
sociálnej pôžičky na čas najdlhší tri roky alebo
pravidelných sociálnych príspevkov až do výšky sociálneho dôchodku podľa zákona o národnom poistení.
§ 3#
O poskytnutí sociálneho zaopatrenia rozhodujú zastupiteľské úrady podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s ministerstvami zahraničných vecí, vnútra a financií.
§ 4#
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.