Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov

Účelom tejto vyhlášky je určiť podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov¹⁾.

Odbornou spôsobilosťou sa rozumie súbor odborných vedomostí získaných štúdiom na vysokej škole alebo strednej škole a odborná prax.

Pedagogickou spôsobilosťou sa rozumejú vedomosti v oblasti pedagogiky, špeciálnej pedagogiky, psychológie, metodiky vyučovania a zručnosti nevyhnutné na výkon pedagogických činností v skupine študijných odborov učiteľstvo a vychovávateľstvo.

Podmienkami odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov sú podmienky uvedené v prílohe tejto vyhlášky, ak ide o učiteľa všeobecno vzdelávacích predmetov a učiteľa odborných predmetov aj výučby jeho študijného odboru alebo aprobácie v rozsahu najmenej polovice týždennej miery vyučovacej povinnosti²⁾.

Výchovnovzdelávaciu činnosť pedagogických pracovníkov môže vykonávať aj pracovník, ktorý má odbornú spôsobilosť, ale nezískal požadovanú pedagogickú spôsobilosť. Na jej získanie je povinný začať najneskôr do štyroch rokov od vzniku pracovného pomeru doplňujúce pedagogické štúdium³⁾ a najneskôr v šiestom roku od vzniku pracovného pomeru ho úspešne ukončiť. V závažných prípadoch možno termín ukončenia predĺžiť najviac o dva roky so súhlasom Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Pedagogickí pracovníci, ktorým patrí príplatok za vedenie⁴⁾, musia splniť požadovaných najmenej päť rokov pedagogickej praxe a absolvovanie príslušnej formy ďalšieho vzdelávania⁵⁾. Pedagogická prax je priama výchovnovzdelávacia činnosť na základných školách, stredných školách, vysokých školách a v školských zariadeniach.

Požiadavka splnenia podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti učiteľov a vychovávateľov špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení⁶⁾ uvedených v prílohe tejto vyhlášky sa vzťahuje aj na učiteľov a vychovávateľov pôsobiacich v špeciálnych triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a v materských školách a základných školách pri zdravotníckych zariadeniach⁷⁾.

Pedagogický pracovník, ktorý získal vzdelanie na škole s iným vyučovacím jazykom než slovenským, môže pôsobiť na škole s vyučovacím jazykom slovenským, ak preukáže znalosť slovenského jazyka dokladom o zložení skúšky, ktorú organizujú a zabezpečujú filozofické a pedagogické fakulty. Obsah, rozsah a podmienky skúšky určujú fakulty.

Povinnosť zložiť skúšku z jazyka sa vzťahuje aj na pedagogického pracovníka, ktorý získal vzdelanie na škole s iným vyučovacím jazykom, než je vyučovací jazyk školy, na ktorej pôsobí.

Povinnosť preukázať znalosť slovenského jazyka sa nevzťahuje na učiteľa cudzieho jazyka na jazykovej škole, na zahraničného lektora, ktorý pôsobí na základnej škole alebo strednej škole, a na učiteľa slovenského jazyka, ktorý pôsobí na škole s iným vyučovacím jazykom než slovenským.

Na vyučovanie v školách a v školských zariadeniach sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, pričom na vyučovanie na základných umeleckých školách sa vyžaduje aj vyššie odborné vzdelanie. Vysokoškolským vzdelaním sa na účely tejto vyhlášky rozumie absolvovanie vysokoškolského štúdia⁸⁾ a absolvovanie kratších foriem vysokoškolského štúdia uvedených v prílohe tejto vyhlášky. Požadované úplné stredné vzdelanie u vychovávateľov sa nepovažuje za splnenie podmienok určených všeobecne záväzným právnym predpisom.²⁾

Zrušujú sa:

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 64/1985 Zb.o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov.

Úprava Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 11. júna 1975 č. 3780/1975-A/IV o skúške zo slovenského jazyka pre učiteľov a vychovávateľov, ktorí získali vzdelanie na školách s iným vyučovacím jazykom než slovenským (reg. v Zvestiach MŠK zošit 7/1975 MŠ SSR a MK SSR).

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. októbrom 1993.