Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z. (úplné znenie č. 38/1995 Z. z.) sa mení a dopĺňa takto:

V § 9 ods. 2 sa vypúšťajú písmená a) a b).

V § 9 ods. 3 znie:

V § 9 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,“.

V § 9 ods. 4 sa vypúšťajú písmená c) až g).

V § 15 ods. 2 znie:

V § 35 ods. 2 znie:

V § 36b ods. 1 písm. a) znie:

V § 38 ods. 1 znie:

§ 40 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 74 ods. 1 sa slová „predseda senátu“ nahrádzajú slovom „súd“.

V § 75 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 79 ods. 1 znie:

V § 88 ods. 1 písm. j) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,“.

V § 88 ods. 1 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

V § 96 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

§ 102 znie:

V § 104 sa vypúšťa odsek 2.

Za § 104 sa vkladá nový § 104a, ktorý znie:

§ 105 znie:

§ 107 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 114 ods. 2 písm. a) znie:

V § 116 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

§ 120 znie:

V § 151a sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 153 ods. 1 sa slová „skutočného stavu veci“ nahrádzajú slovami „zisteného skutkového stavu veci“.

Za § 153 sa vkladajú nové § 153a, 153b a 153c, ktoré znejú:

§ 157 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

§ 164 znie:

V § 172 ods. 2 písm. b) znie:

§ 172 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 174 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:

§ 175l znie:

V § 175q ods. 1 písm. d) sa bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripája slovo „alebo“ a odsek 1 sa dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

V § 175q sa vypúšťa odsek 3.

§ 175s znie:

V § 175u ods. 1 sa odkaz 34a) označuje ako odkaz 34c) a v § 175zd ods. 1 sa odkaz 34b) označuje ako odkaz 34f). Poznámky pod čiarou k odkazom 34c) a 34f) znejú:

§ 175x znie:

Za § 175zc sa vkladá nový § 175zca, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 175zd ods. 1 znie:

V § 200e ods. 1 znie:

Nadpis šiestej hlavy znie:

§ 200i znie:

§ 200j až 200n sa vypúšťajú.

V § 202 ods. 1 znie:

V § 202 ods. 2 písm. j) znie:

V § 220 ods. 2 sa slová „skutočný stav veci“ nahrádzajú slovami „skutkový stav veci“.

V § 231 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 238 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

Za § 241 sa vkladá nový § 241a, ktorý znie:

V § 243a ods. 1 znie:

Za § 243d sa vkladá nový § 243e, ktorý znie:

V § 246 ods. 2 znie:

V § 274 písm. d) znie:

V § 274 písm. e) sa slovo „občianskoprávny“ nahrádza slovom „právny“.

V § 279 ods. 2 písm. d) znie:

Za § 372a sa vkladá nový § 372b, ktorý znie:

V § 374a sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V prílohe A Občianskeho súdneho poriadku v stĺpci odbor „Dane“ sa v stĺpci charakteristika rozhodnutia za slovo „povolení“ vkladá slovo „odkladu“.

V prílohe A Občianskeho súdneho poriadku v stĺpci odbor sa vypúšťajú slová „Nemocenské poistenie (zabezpečenie)“, „Rodičovský príspevok“ a „Sociálne zabezpečenie“ vrátane príslušného textu uvedeného v stĺpci názov právneho predpisu a číslo paragrafu a v stĺpci charakteristika rozhodnutia.

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí a ide o súdy v obvode toho istého krajského súdu, rozhodne o miestnej príslušnosti tento krajský súd. V ostatných prípadoch rozhodne o miestnej príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozhodnutím súdu vyššieho stupňa sú súdy nižšieho stupňa viazané.

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak

Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. Ak to navrhne žalobca a prítomní žalovaní s tým súhlasia, súd môže rozhodnúť rozsudkom podľa odseku 1 proti neprítomným žalovaným.

Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na prvom pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.34b)

Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.

Prejednanie dedičstva je skončené

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vydať; ak táto osoba nie je známa alebo jej pobyt nie je známy, postupuje sa primerane podľa § 185g.

Lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Ak sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.

V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá osvedčenie o dedičstve, ak

Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä

Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa § 175b až 175q. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.

Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.

Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.34e)

Na konanie vo veciach ochrany osobnosti34g) je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko.

Súd je povinný vo veciach uvedených v odseku 1 konať o veci samej najneskôr do 30 dní od podania žaloby.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia žaloby (§ 79) vyjadriť sa k nej a navrhnúť súdu prípadný dôkaz pravdy. Ak to žalovaný neurobí, súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. O tomto následku musí súd žalovaného poučiť.

Súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby.

Dovolanie podľa odsekov 1 a 2 možno podať na Najvyššom súde Slovenskej republiky do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia súdu.

Ak podal dovolanie predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 241a), dovolací súd doručí rozhodnutie o dovolaní tomu, kto dovolanie podal.

Neskončené konania o dedičstve začaté podľa doterajších predpisov sa považujú za konania podľa tohto zákona. Ak je ich predmetom majetok objavený po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, považujú sa za konania podľa § 175x ods. 1.

Poverenie notára funkciou súdneho komisára (§ 38) vydané pred účinnosťou tohto zákona je poverením aj na vydanie osvedčenia o dedičstve.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa mení takto:

V § 9 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „na návrh komory“.

V § 10 ods. 1 sa slová „na návrh komory“ nahrádzajú slovami „na základe výberového konania“.

V § 10 ods. 2 znie:

V § 14 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „na návrh komory“.

V § 14 ods. 2 sa slová „Komora navrhne ministrovi odvolanie notára“ nahrádzajú slovami „Minister môže odvolať notára“.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 89/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z. sa dopĺňa takto:

V Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 16 sa na konci spoločnej poznámky k položkám 1, 6, 7, 9, 14 a 16 pripája táto veta:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.