Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 uverejneného pod č. 222/1998 Z. z. a zákona č. 256/1998 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 12 ods. 11 sa vypúšťajú slová „alebo od vykonania neodkladných alebo neopakovateľných úkonov (§ 158 ods. 4 až 6)“.

§ 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

§ 17 znie:

V § 32 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

§ 41 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

V § 65 ods. 1 prvá veta znie:

V § 65 ods. 3 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

V § 68 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

V § 71 ods. 6 druhá veta znie:

V § 71 ods. 7 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „alebo bránila riadnemu vykonaniu úkonu“.

V § 74 odsek 1 znie:

V § 76 ods. 4 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

Nadpis tretieho oddielu štvrtej hlavy znie:

V § 79 ods. 5 sa slová „ktorý by umožnil určiť jej totožnosť“ nahrádzajú slovami „aby nemohla byť zamenená s inou vecou“.

§ 79a vrátane nadpisu znie:

Za § 79a sa vkladá nový § 79b, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 79c ods. 1 sa za slová „v osobitnom zákone2)“ vkladajú slová „a trestných činov daňových podľa § 148, 148a a 148b Trestného zákona“.

V § 80 ods. 1 prvá veta znie:

V § 85 ods. 3 sa slová „predchádzajúcom výsluchu“ nahrádzajú slovami „predchádzajúcej výzve“.

V § 88 ods. 4 sa slová „ktorá záznam“ nahrádzajú slovami „ktorá zápisnicu“.

§ 88b vrátane nadpisu znie:

V § 101 ods. 7 sa slová „§ 88b ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 88b ods. 3“.

V § 115 odsek 1 znie:

V § 119 ods. 1 sa za slovo „rozsudkom“ vkladajú slová „alebo trestným rozkazom“.

V § 120 ods. 1 sa za slová „V mene“ vkladá slovo „Slovenskej“.

V § 128 ods. 2 sa za slová „V mene“ vkladá slovo „Slovenskej“.

V § 141 ods. 2 sa za slovo „orgánu“ vkladajú slová „okrem uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 160)“.

V § 157 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a poučiť oznamovateľa (§ 158 ods. 1) alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby o práve žiadať preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu“.

§ 157 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

§ 158 znie:

V § 159 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo zanikla trestnosť činu“.

V § 159 odseky 4 a 5 znejú:

Prvý oddiel desiatej hlavy vrátane nadpisu znie:

§ 163 vrátane nadpisu znie:

V § 166 odsek 3 znie:

V § 173 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

V § 173 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 176 ods. 2 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

V § 202 ods. 2 písm. b) sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

V § 211 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

Za § 223 sa vkladá § 223a, ktorý znie:

§ 231 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

§ 253 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 254 ods. 1 sa slovo „nezamietne“ nahrádza slovom „nerozhodne“ a za slovom „súd“ sa vypúšťa slovo „odvolanie“.

§ 257 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

V § 259 ods. 3 sa za slovo „sám“ vkladajú slová „o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo“.

V § 266 odsek 4 znie:

V § 268 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

V § 274 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo proti rozhodnutiu súdu, ktoré má základ v rozhodnutí podľa § 188 ods. 1 písm. a) až f) a § 188 ods. 2 alebo proti rozhodnutiu súdu vo vykonávacom konaní“.

V § 277 sa za slová „o zastavení trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

V § 278 ods. 2 sa za slová „o zastavení trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

V § 278 ods. 3 sa za slová „trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

§ 305 znie:

V § 314c sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

V § 314c odsek 4 znie:

§ 314c sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

Nadpis pod § 314g znie:

V § 314g ods. 4 sa slová „§ 163“ nahrádzajú slovami „§ 163a“.

§ 314g sa dopĺňa odsekmi 6, 7, 8 a 9, ktoré znejú:

Za § 314g sa vkladá § 314h, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 366 vrátane nadpisu znie:

Za § 366 sa vkladá § 367, ktorý vrátane nadpisu znie:

Doterajší text § 375 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 379 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

Za § 379 sa vkladá § 379a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 381 odseky 2 a 3 znejú:

Za § 382 sa vkladá § 382a, ktorý znie:

§ 384 sa dopĺňa odsekmi 5, 6 a 7, ktoré znejú:

§ 384c znie:

Za § 384d sa vkladá § 384e, ktorý vrátane nadpisu znie:

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, ak za ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak za ne možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru podľa § 93 a 93a, záškodníctva podľa § 95 a 96, sabotáže podľa § 97, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 4, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a, výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods. 4, hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 2 až 5, krádeže podľa § 247 ods. 5 a 6, podvodu podľa § 250 ods. 4 a 5, úverového podvodu podľa § 250a ods. 5, subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, neoprávneného obohatenia podľa § 250d ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 4 a 5 Trestného zákona a o trestnom čine podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia. Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak sa konanie páchateľa posudzuje len podľa jedného z uvedených odsekov trestného činu.

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona,8a) zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán.

Zápisnica o prevzatí zaistenej veci musí obsahovať dostatočne presný opis prevzatej veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

Tomu, od koho bola vec uvedená v odseku 1 prevzatá, vydá orgán, ktorý vec prevzal, písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Osobu, ktorej bola vec zaistená, o tom písomne vyrozumie.

Ak orgán činný v trestnom konaní nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí (§ 78, 79, 79a), zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takomto odbore podnikateľskú činnosť.

Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov uvedených v osobitnom zákone2) alebo korupcie možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin.

Neprípustnou činnosťou agenta je, ak sám iniciatívne

Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou11) alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ako krycie údaje nemožno použiť údaje, ktoré podľa osobitného predpisu11) nesmú byť krycím dokladom.

Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobitnom zákone11) vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.

Príkaz na použitie agenta pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu.

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak stráca platnosť.

Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, po ktorý bude agent použitý. Nakladá sa s ním ako s písomnosťou obsahujúcou predmet štátneho tajomstva.

Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do bytu. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť pravá totožnosť agenta oznámiť.

O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 101b ods. 3 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len pri primeranom použití ustanovení § 101 ods. 5, § 101b ods. 3 a § 209 Trestného poriadku tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie predvolania na hlavné pojednávanie agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.

Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o trestný čin uvedený v osobitnom zákone2) alebo o korupciu.

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať; pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje, a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť ho o urobených opatreniach.

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán oznámenie neprijmú, ak neobsahuje skutočnosti uvedené v odseku 1; o tom neodkladne písomne upovedomia oznamovateľa.

Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.

Na preverenie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, zisťujú a zabezpečujú stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení pred začatím trestného stíhania robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou neodkladných alebo neopakovateľných úkonov a úkonov podľa § 113, 113a a 114. Vyšetrovateľ vykonáva úkony podľa tohto ustanovenia pri trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri roky. Právne posúdenie skutku vyšetrovateľom je pre policajný orgán záväzné.

O obsahu vysvetlení, ktoré nemajú povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, sa spíše úradný záznam. Tento záznam slúži prokurátorovi a obvinenému na zváženie návrhu, aby osoba, ktorá takéto vysvetlenie podala, bola vyslúchnutá pred súdom ako svedok, a súdu na úvahu, či takýto dôkaz vykoná. Záznam v konaní pred súdom nemožno použiť ako dôkaz. Ak je ten, kto podal vysvetlenie, neskôr vyslúchaný ako svedok alebo ako obvinený, nemôže sa mu záznam predložiť.

Neodkladným úkonom podľa odseku 4 je taký úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa nezačne trestné stíhanie. Neopakovateľným úkonom podľa odseku 4 je taký úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.

Policajné orgány sú povinné urobiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a na zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti.

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú oprávnení vyzvať osobu, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a k zisteniu jeho páchateľa, aby sa v stanovenom čase dostavila na účely vysvetlenia. Ak táto osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve nevyhovie, môže byť predvedená. Na možnosť predvedenia však musí byť vo výzve upozornená.

Ak sa osoba uvedená v odseku 8 na výzvu dostaví, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu. Pri určovaní tohto nároku sa primerane postupuje podľa § 104.

Vysvetlenie podľa odsekov 4 a 8 sa nesmie požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť. Vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v § 100 ods. 2.

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 a 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bez meškania trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním zaisťovacích úkonov podľa ustanovení druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy v rozsahu, ako ich na to oprávňuje tento zákon. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Odpis uznesenia sa doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie.

Vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné alebo neopakovateľné úkony alebo zaisťovacie úkony aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto úkony vykonal príslušný orgán, a najneskoršie do troch dní od ich vykonania odovzdá vec tomuto orgánu.

Policajný orgán začne trestné stíhanie za trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. Po začatí trestného stíhania postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Úkony podľa § 75, § 76 ods. 1, § 91 až 95, § 116, 163, 171, 172 a § 173 ods. 1 písm. a) až d) je oprávnený vykonávať len vyšetrovateľ.

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Obvinený má právo žiadať o primeraný odklad prvého výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti musí byť poučený. O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ bez meškania. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi.

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre aké je obvinený stíhaný.

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie vyšetrovateľ obvinenie aj pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, treba najskôr rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom, než bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený, upozorní vyšetrovateľ obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.

Ak osoba, ktorej má byť vznesené obvinenie, neuvedie alebo hodnoverne nepreukáže údaje o svojej totožnosti, k uzneseniu o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach a namiesto osobných údajov sa v uznesení o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis.

Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie len s uvedením jej prezývky alebo iného označenia a podrobného opisu, alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie, je iná, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ upozorní obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici. Odpis zápisnice zašle do 48 hodín prokurátorovi a v prípade, že obvinený je vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného.

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak počas hlavného pojednávania zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 307.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora, ktorý môže podať už v obžalobe alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.

Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa použijú primerane ustanovenia § 131 a 133.

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

Podklady na rozhodnutie prezidenta republiky v konaní o udelení milosti zabezpečí

Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident republiky, trestné konanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z výkonu väzby alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečí

Skrátené vydávacie konanie možno uskutočniť, ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlasí s vydaním.

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, vyjadrí počas predbežného vyšetrenia a po poučení podľa § 379 ods. 4 súhlas s vydaním, predloží prokurátor po skončení predbežného vyšetrenia vec ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. Ustanovenie § 380 sa nepoužije.

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlas odvolá kedykoľvek do rozhodnutia ministra spravodlivosti o povolení vydania, vec sa predloží na rozhodnutie súdu podľa § 380.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o žiadosti cudzieho štátu o rozšírenie vydania podľa § 383.

Ak sa osoba v čase doručenia žiadosti cudzieho štátu o jej vydanie nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním orgánmi činnými v trestnom konaní v Slovenskej republike alebo vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého súdom Slovenskej republiky, rozhodne krajský súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, o vydávacej väzbe (§ 381 ods. 2), ale jej výkon bude spočívať.

Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody podľa odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a osoba uvedená v odseku 1 sa vezme do vydávacej väzby.

Predbežné vyšetrenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 379 ods. 1.

Odsúdeného, ktorého cudzí štát odovzdal, prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra; útvar Policajného zboru ho neodkladne odovzdá najbližšiemu ústavu na výkon väzby.

Do 24 hodín od odovzdania rozhodne sudca súdu uvedeného v § 384d o vzatí odovzdanej osoby do väzby, pričom dôvodmi väzby podľa § 67 nie je viazaný.

Rozhodnutie orgánu cudzieho štátu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo ktorým bolo vyslovené prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ak sa majetok alebo jeho časť alebo taká vec nachádza na území Slovenskej republiky, môže byť v Slovenskej republike uznané a vykonané pri splnení podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Návrh na uznanie predkladá na základe žiadosti cudzieho štátu ministerstvo spravodlivosti najvyššiemu súdu. Najvyšší súd rozhoduje o uznaní rozhodnutí podľa odseku 1 na neverejnom zasadnutí rozsudkom po vypočutí generálneho prokurátora.

Právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní podľa predchádzajúcich odsekov sa vlastníkom prepadnutého majetku, prepadnutej veci alebo zhabanej veci stáva štát, ktorého rozhodnutie bolo uznané.

Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka. Na výkon uznaného rozhodnutia prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 17) je príslušný okresný súd dokončiť v prvom stupni konanie podľa doterajších predpisov vo veciach, v ktorých už bola podaná obžaloba na okresný súd a súd už v nich konal na hlavnom pojednávaní.

Vo veciach, v ktorých bolo trestné stíhanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vykonaním neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, má sa za to, že bol zachovaný postup podľa § 160 ods. 1.

Veci, ktoré boli podľa doterajších predpisov uložené, ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za veci, v ktorých bolo prerušené trestné stíhanie podľa ustanovenia § 173 ods. 1 písm. e).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 57/1965 Zb., zákonom č. 58/1969 Zb., zákonom č. 149/1969 Zb., zákonom č. 48/1973 Zb., zákonom č. 29/1978 Zb., zákonom č. 43/1980 Zb., zákonom č. 159/1989 Zb., zákonom č. 178/1990 Zb., zákonom č. 303/1990 Zb., zákonom č. 558/1991 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 uverejneným pod č. 222/1998 Z. z., zákonom č. 256/1998 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 1999.