Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z. a zákona č. 223/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 ods. 1 písm. c) prvom bode sa vypúšťa slovo „prírodných“.

V § 3 ods. 1 písm. c) šiesty bod znie:

V § 3 ods. 2 písmená a), i) j), l), p) a w) znejú:

V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenami z), za) až zi), ktoré znejú:

V § 3 odsek 3 znie:

§ 3 sa dopĺňa novým odsekom 4, ktorý znie:

§ 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:

V § 7 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak“.

Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 8 ods. 1 sa v prvej vete vypúšťajú slová „vyhlásený alebo“.

V § 10 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

V § 11 odseky 3, 4, 7 a 8 znejú:

§ 11 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

§ 13 vrátane nadpisu znie:

§ 17 vrátane nadpisu znie:

§ 21 a 22 vrátane nadpisu znejú:

§ 29 a 30 znejú:

§ 31 sa vypúšťa.

§ 33 a 34 vrátane nadpisov znejú:

§ 35, 36 a 37 sa vypúšťajú.

V § 38 ods. 2 písm. a) sa za slovom „koktailov“ vkladá čiarka a dopĺňa slovo „piva“.

V § 38 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „ak na ich priamu konzumáciu nie je k dispozícii viac ako osem miest,“.

§ 39, 39a, 40, 41 a 41a sa vypúšťajú.

V § 42 odsek 1 znie:

V § 44 odsek 1 znie:

V § 45 odseky 1 a 5 znejú:

§ 46 znie:

§ 48 znie:

V § 49 ods. 1 prvá veta znie: „Podnikateľ je povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti a predložiť o nich doklady spôsobom uvedeným v § 46 do 15 dní od vzniku týchto zmien.“.

V § 49 odsek 3 znie:

§ 50 vrátane nadpisu znie:

§ 52 sa vypúšťa.

§ 53 vrátane nadpisu znie:

V § 55 sa vypúšťa druhá veta.

V § 56 ods. 2 sa číslovka „55“ nahrádza číslovkou „48“.

V § 56 odsek 3 znie:

§ 57 až 59 znejú:

V § 60 odseky 2 až 4 znejú:

Piata časť vrátane nadpisov znie:

Za piatu A časť sa vkladá piata B časť, ktorá vrátane nadpisu znie:

Za § 80c sa vkladá § 80d, ktorý vrátane nadpisu znie:

Doterajšie prílohy č. 1, 2 a 3 sa nahrádzajú prílohami č. 1, 2 a 3, ktoré znejú:

Za prílohu č. 3 sa dopĺňa príloha č. 4, ktorá znie:

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.

Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.24)

Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „zahraničná osoba“) môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt24a) na území Slovenskej republiky, prípadne dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu;24b) u štátnych občanov Slovenskej republiky s dlhodobým alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky je ním aj ohlásený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a u štátnych príslušníkov členských štátov Európskych spoločenstiev (ďalej len „členský štát“) s bydliskom v členskom štáte je ním ohlásený pobyt cudzinca.24c)

Fyzické osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečencov alebo ktoré majú postavenie zahraničného Slováka podľa osobitných predpisov,24d) môžu prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok ako cudzinci, ktorí majú povolený dlhodobý alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.24e)

U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.

U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.

Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý, kto vykonáva živnosti uvedené v prílohe č. 4.

Osobitnú odbornú spôsobilosť spĺňa ten, kto spĺňa odbornú spôsobilosť podľa § 7 ods. 1, alebo ten, kto absolvoval vzdelávanie v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a získal osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou podľa § 22 ods. 1 písm. d).

Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva

Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.

Ak osoba podľa odseku 1 písm. a) až c) nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 a 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Ak správca dedičstva podľa odseku 1 písm. d) nespĺňa podmienky ustanovené v § 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti; ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať.

Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.

Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote podľa odseku 5 obchodné meno a identifikačné číslo, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje podľa § 45 alebo § 50 potrebné na vydanie nového živnostenského listu alebo novej koncesnej listiny.

Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zriadenie v rovnakej lehote aj tomuto živnostenskému úradu.

Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a), c) a d).

Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom30) alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru a dokladom o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore.

Praxou v odbore sa rozumie aj základná (náhradná) služba v ozbrojených silách alebo civilná služba, ak sa počas nej pravidelne vykonávali práce, ktoré sú predmetom príslušnej remeselnej živnosti. Dokladom o výkone prác je písomné potvrdenie vydané príslušným orgánom ozbrojených síl alebo organizáciou, kde občan vykonával civilnú službu.

Doklady o odbornej spôsobilosti uvedené v § 21 sa pre potreby tohto zákona nahrádzajú

Kvalifikačnou skúškou podľa odseku 1 písm. d) sa overujú odborné teoretické vedomosti a praktické znalosti technických alebo technologických postupov, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti.

Skúšobné komisie na vykonávanie kvalifikačnej skúšky zriaďuje a ich členov na návrh Slovenskej živnostenskej komory vymenúva a odvoláva krajský úrad. Členom skúšobných komisií je zástupca krajského úradu, Slovenskej živnostenskej komory, živnostenského spoločenstva v odbore a stavovskej komory v odbore, ak sú zriadené, a zástupca príslušnej strednej školy alebo vysokej školy.

Za vykonanie kvalifikačnej skúšky sa platí úhrada, ktorá zodpovedá nevyhnutným nákladom, ktoré sú s tým spojené. Úhradu určí Slovenská živnostenská komora.

Podrobnosti o obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a vydania osvedčenia o jej vykonaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.32)

Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.33)

Kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried upraví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.

Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.36)

Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti používať obchodné meno zapísané v živnostenskom registri.

V prevádzkarni a na trhovom mieste36a) musí byť inšpekčná kniha autorizovaná živnostenským úradom, do ktorej kontrolné, inšpekčné a dozorné orgány vykonávajú záznamy a zapisujú prípadné zistenia a prijaté opatrenia. Platí to aj v prípade, ak podnikateľ zriadi združenú prevádzkareň alebo viac prevádzkarní v priestoroch, ktoré majú spoločné súpisné číslo a orientačné číslo.36b) Náležitosti inšpekčnej knihy, spôsob jej autorizácie a podrobnosti o údajoch do nej zapisovaných upraví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Obchodné živnosti sú najmä:

Podnikateľ živnosti uvedenej v § 33 písm. a) môže v rámci svojho živnostenského oprávnenia tiež

Umiestnenie automatov obsluhovaných zákazníkom mimo prevádzkarne ohlási podnikateľ vopred živnostenskému úradu, keď si predtým vyžiadal súhlas obce; pre ich označenie platí primerane ustanovenie § 30 ods. 1.

Pri vykonávaní zmien podľa odseku 1 písm. c) alebo úprav podľa odseku 1 písm. g) je podnikateľ povinný dbať na to, aby zmenami alebo úpravami nedošlo k odstráneniu alebo znehodnoteniu označenia výrobného pôvodu výrobku, najmä ochrannej známky.

Fyzická osoba

Právnická osoba

Ustanovenia odseku 1 písm. a), c), e) a f) a odseku 2 písm. a), c), e) a f) sa nepoužijú v prípade podľa § 11 ods. 8.

Fyzická osoba, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky a pri prevádzkovaní živnosti bude v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu, osoby oprávnenej konať za právnickú osobu alebo v postavení vedúceho organizačnej zložky, pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, v ktorej má bydlisko, alebo ak sa takýto doklad nevydáva, rovnocennú listinu vydanú príslušným súdnym alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie overené príslušným orgánom krajiny.

Doklady uvedené v odseku 4 nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia byť predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Ak ohlásenie podáva zákonný zástupca osoby, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, doloží aj súhlas príslušného súdu (§ 12).

Náležitosťou ohlásenia živnosti je aj úhrada správneho poplatku podľa osobitného predpisu.

Živnostenský úrad zasiela v mesačných intervaloch údaje v rozsahu živnostenského registra (§ 60 ods. 2)

Živnostenský úrad zasiela v mesačných intervaloch zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list alebo koncesná listina, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania alebo sídla a údajov v rozsahu § 60 ods. 2 písm. d) až g)

Živnostenský úrad zasiela v mesačných intervaloch Slovenskej živnostenskej komore zoznam podnikateľov s uvedením ich obchodného mena, sídla alebo miesta podnikania a predmetu podnikania.

Živnostenský úrad zasiela v mesačných intervaloch obciam v jeho územnej pôsobnosti zoznam podnikateľov, ktorí majú na území obce sídlo alebo miesto podnikania alebo ktorí na jej území majú umiestnenú prevádzkareň, s uvedením ich obchodného mena, predmetu podnikania a adresy umiestnenia prevádzkarní.

Živnostenský úrad poskytne údaje zo živnostenského registra aj ďalším orgánom za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Živnostenský úrad na požiadanie poskytne jednorazové informácie z verejnej časti živnostenského registra aj miestne príslušným orgánom štátnej správy vykonávajúcim kontrolu a dozor nad podnikateľmi podľa osobitných predpisov.

Kto hodlá prevádzkovať koncesovanú živnosť, je povinný požiadať o vydanie koncesie miestne príslušný živnostenský úrad. Príslušnosť úradu sa riadi ustanovením § 45 ods. 1.

Pre náležitosti žiadosti o koncesiu platia ustanovenia § 45 ods. 2 písm. a) až g), ods. 3 písm. a) až e) a ods. 4 až 6, § 46 ods. 1 písm. b) až g), ods. 2 písm. b) až g) a ods. 3 až 7 obdobne.

Ak sú na prevádzkovanie živnosti ustanovené podmienky odbornej spôsobilosti, preukáže

Pri rozhodovaní o koncesii živnostenský úrad zisťuje, či sú splnené všeobecné a osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti. Ak je na prevádzkovanie živnosti podľa prílohy č. 3 potrebné oprávnenie alebo povolenie, alebo vyjadrenie orgánu štátnej správy, je ním živnostenský úrad viazaný. Na posúdenie plnenia podmienky spoľahlivosti si vyžiada vyjadrenie Slovenskej živnostenskej komory. Ak Slovenská živnostenská komora do 20 dní od doručenia žiadosti vyjadrenie nevydá, znamená to, že s udelením koncesie súhlasí.

Živnostenský úrad si môže vyžiadať vyjadrenie aj od ďalších orgánov, najmä od obce a policajného zboru, ktoré sú povinné ich zaslať najneskôr v lehote 20 dní.

Ak nie je splnená niektorá z podmienok podľa odseku 1, živnostenský úrad žiadosť zamietne.

Živnostenský úrad rozhodne o žiadosti do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

Koncesná listina nahrádza pri prevádzkovaní koncesovanej živnosti povolenie alebo oprávnenie podľa osobitných predpisov.

Živnostenské oprávnenie zaniká

Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.

Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže

Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení upovedomí živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal.

Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) alebo v ods. 2 písm. a), môže ohlásiť ohlasovaciu živnosť alebo požiadať o vydanie koncesie najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

O pozastavení alebo zrušení živnostenského oprávnenia informuje živnostenský úrad orgány uvedené v § 48.

Živnostenský úrad vykonáva kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo živnostenského zákona a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie, a z podmienok uložených koncesnou listinou.

Na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.38)

Kontrolnú činnosť podľa § 61 ods. 1 vykonávajú zamestnanci živnostenského úradu (ďalej len „kontrolór“), ktorí sa pri výkone kontroly preukazujú preukazom kontrolóra.

Kontrolóri sú oprávnení požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú živnosťou podľa tohto zákona.

Kontrolóri sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom kontroly.

Ak kontrolóri v súvislosti s kontrolou zistia skutočnosti, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, bezpečnosť osôb, životné a pracovné prostredie, spíšu o tom záznam, ktorý odovzdajú alebo doručia podnikateľovi a dotknutému orgánu štátnej správy.

Živnostenský úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

Podnikateľ a osoba zodpovedná za činnosť prevádzkarne sú povinní poskytovať súčinnosť pri kontrole dodržiavania povinností a podmienok vyplývajúcich z tohto zákona, najmä preukázať kontrolórom svoju totožnosť, umožniť im vstup do prevádzkarní a do priestorov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, poskytnúť im potrebné doklady, informácie a vysvetlenia.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 50 000 Sk.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 100 000 Sk.

Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom koncesovanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 200 000 Sk.

Živnostenský úrad môže uložiť podnikateľovi pokutu až do 100 000 Sk, ak podnikateľ

Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť pokutu až do 50 000 Sk, ak podnikateľ

Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť pokutu až do 20 000 Sk, ak podnikateľ

Živnostenský úrad môže uložiť zodpovednému zástupcovi pokutu až do 20 000 Sk, ak vykonáva funkciu zodpovedného zástupcu vo viacerých prevádzkarňach ako v jednej prevádzkarni (§ 11 ods. 5).

Živnostenský úrad môže osobe, ktorá nesplní povinnosť vrátiť živnostenský list alebo koncesnú listinu (§ 10 ods. 5), uložiť pokutu až do 10 000 Sk.

Za porušenie povinností ustanovených v § 65a ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. c) a d) môže kontrolór uložiť podnikateľovi blokovú pokutu do 5 000 Sk, ak je porušenie povinnosti spoľahlivo zistené a podnikateľ je ochotný pokutu zaplatiť.

Na bloku na uloženie pokuty sa vyznačí údaj o tom, kedy a za aké porušenie povinnosti bola pokuta v blokovom konaní uložená.

Ak nemôže podnikateľ zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku podnikateľ potvrdí.

Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať.

Bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky; príslušný živnostenský úrad odoberá bloky od daňového úradu.

Živnostenský úrad môže osobe uvedenej v § 62 ods. 6, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly najmä tým, že odmieta súčinnosť pri výkone kontroly alebo bez závažných dôvodov sa nedostaví na výzvu živnostenského úradu, uložiť poriadkovú pokutu do 10 000 Sk, a to aj opakovane.

Konanie o uložení pokuty podľa § 63 až 65 môže živnostenský úrad začať len do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom podnikaní fyzickej osoby a právnickej osoby dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od času, keď k porušeniu došlo; ak ide o pokračujúce neoprávnené podnikanie, najneskôr do piatich rokov od času, keď neoprávnené podnikanie ešte trvalo.

Konanie o uložení pokuty podľa § 65a môže živnostenský úrad začať do jedného roka odo dňa, keď sa o skutočnosti uvedenej v § 65a dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď taká skutočnosť ešte trvala, a ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti určenej týmto zákonom.

Pri ukladaní pokút živnostenský úrad prihliada najmä na závažnosť, čas trvania alebo následky protiprávneho konania.

Pokuty uložené podľa § 63 až 65c sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Na fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu41b) s bydliskom v členskom štáte, a na právnické osoby, ktoré majú sídlo, miesto výkonu alebo hlavnú správu na území členského štátu (ďalej len „osoba spoločenstva“), ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú s odchýlkami uvedenými v tejto časti.

Osoba spoločenstva môže prevádzkovať živnosti aj za podmienok, že

Splnenie všeobecných podmienok prevádzkovania živnosti podľa odseku 1 písm. a) sa preukazuje predložením výpisu z registra trestov, alebo ak sa taký výpis v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte pôvodu fyzickej osoby nevydáva, rovnocennej listiny vydanej príslušným súdnym alebo administratívnym orgánom; ak sa také doklady nevydávajú, čestným vyhlásením vykonaným pred orgánom kompetentným overiť jeho obsah a pravosť podpisu.

Doklady uvedené v odseku 2 nesmú byť pri ich predkladaní staršie ako tri mesiace a musia sa predložiť spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Odborná spôsobilosť podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje v rozsahu a spôsobom ustanovenými v § 66g až 66k

Doklady podľa odseku 4 sa musia predložiť spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v zozname I osoby spoločenstva náhradným spôsobom preukazujú

V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a c) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v zozname II osoby spoločenstva náhradným spôsobom preukazujú

V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v zozname III osoby spoločenstva náhradným spôsobom preukazujú

V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v zozname IV osoby spoločenstva náhradným spôsobom preukazujú

Odbornú spôsobilosť pre živnosti zaradené v zozname V osoby spoločenstva náhradným spôsobom preukazujú

V prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a c) nesmie byť vykonávanie príslušnej činnosti skončené viac ako desať rokov pred podaním žiadosti o živnostenské oprávnenie.

Predchádzajúce vzdelávanie na príslušnú činnosť podľa § 66g až 66k sa preukazuje vysvedčením uznaným členským štátom alebo iným dokladom spolu s potvrdením príslušnej profesijnej alebo obchodnej inštitúcie členského štátu o rovnocennosti tohto vzdelávania.

Vysvedčenie získané a uznané v členskom štáte, ktoré preukazuje, že znalosť a schopnosť vykonávať príslušnú činnosť zodpovedajú aspoň trom rokom odborného vzdelania, považuje sa za doklad, ktorý potvrdzuje dĺžku vzdelávania požadovanú v § 66g ods. 1 písm. b) a e), § 66h ods. 1 písm. b) a e), § 66i ods. 1 písm. b) a § 66j ods. 1 písm. b).

Vysvedčenie získané a uznané v členskom štáte, ktoré preukazuje, že znalosť a schopnosť vykonávať príslušnú činnosť zodpovedajú aspoň dvom rokom odborného vzdelania, považuje sa za doklad, ktorý potvrdzuje dĺžku vzdelávania požadovanú v § 66j ods. 1 písm. c) a e).

Za odbornú prax v postavení vedúceho podniku podľa § 66g až 66k sa považuje odborná prax vykonávaná v podniku zodpovedajúceho odvetvia

Za doklad o odbornej praxi podľa § 66g až 66k sa považuje potvrdenie vydané príslušným úradom alebo orgánom domovského členského štátu alebo členského štátu pôvodu obsahujúce údaje aspoň o druhu a trvaní činnosti.

Pre osobu spoločenstva, ktorá je fyzickou osobou, sa povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky24b) nevyžaduje.

Živnostenské oprávnenia na činnosti, ktoré sú živnosťami podľa tohto zákona, zostávajú zachované.

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré podnikali na základe živnostenského oprávnenia v činnostiach, ktoré prestali byť živnosťami od 1. septembra 2001, považujú sa za podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ak súčasne spĺňajú podmienky ustanovené v týchto predpisoch.

Podnikatelia, ktorým živnostenské oprávnenie vzniklo pred 1. septembrom 2001, upravia svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 2 do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska sa mení takto:

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 231/1992 Zb., zákonom č. 600/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákonom č. 288/1997 Z. z., zákonom č. 379/1997 Z. z., zákonom č. 70/1998 Z. z., zákonom č. 76/1998 Z. z., zákonom č. 126/1998 Z. z., zákonom č. 129/1998 Z. z., zákonom č. 140/1998 Z. z., zákonom č. 143/1998 Z. z., zákonom č. 144/1998 Z. z., zákonom č. 161/1998 Z. z., zákonom č. 178/1998 Z. z., zákonom č. 179/1998 Z. z., zákonom č. 194/1998 Z. z., zákonom č. 263/1999 Z. z., zákonom č. 264/1999 Z. z., zákonom č. 119/2000 Z. z., zákonom č. 142/2000 Z. z., zákonom č. 236/2000 Z. z., zákonom č. 238/2000 Z. z., zákonom č. 268/2000 Z. z., zákonom č. 338/2000 Z. z., zákonom č. 223/2001 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2001 okrem čl. I § 7a, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003 a § 66e až 66o, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vstupu zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám do platnosti.