Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o dojednaní Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Poľskej republiky o Ceste česko-slovensko-poľského priateľstva a pohraničných úsekoch riek Dunajca a Popradu

JUDr. Pavel Rychetský
podpredseda vlády ČSFR

V Českom Těšíne 19. mája 1991

Vážený pán minister,

V súvislosti s podpisom Dohody medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Poľskej republiky o bezvízovom styku uskutočneným 19. 5. 1991 mám česť potvrdiť, že sa obe strany dohodli na nasledujúcich ustanoveniach:

Občania oboch štátov môžu používať spoločnú „Cestu česko-slovensko-poľského priateľstva“ vedúcu po hrebeňoch Krkonôš za podmienky, že majú so sebou preukaz totožnosti.

„Cestu česko-slovensko-poľského priateľstva“ môžu používať občania tretích štátov za podmienky, že majú pri sebe cestovné doklady.

Na občanov tretích štátov sa vzťahujú predpisy tej strany, na ktorej území sa nachádzajú.

Podrobná trasa „Cesty česko-slovensko-poľského priateľstva“ je vyznačená na mape, ktorá je prílohou tejto nóty. Príslušné orgány oboch zmluvných strán vyznačia trasu tejto cesty v teréne.

Podmienky používania „Cesty česko-slovensko-poľského priateľstva“ spresňujú ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na česko-slovensko-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 2. decembra 1967.

Pohraničné úseky riek Dunajca a Popradu sa sprístupňujú pre turistickú a športovú plavbu za nasledujúcich podmienok:

plavba sa môže konať od rozodnenia do zotmenia;

vstupovať sa dovoľuje občanom jedného štátu na breh rieky, ktorý patrí druhému štátu, iba na miestach, ktoré určia po spoločnej dohode orgány ochrany hraníc oboch štátov, a na iných miestach len v prípadoch ohrozenia bezpečnosti plavby;

osoby, ktoré uskutočňujú plavbu, sú povinné mať pri sebe preukazy totožnosti.

Navrhujem, aby táto nóta a nóta Vašej Excelencie potvrdzujúca súhlas s uvedeným tvorili Dohodu medzi oboma vládami, ktorá nadobudne platnosť dňom doručenia neskoršej nóty.

Občania oboch štátov môžu používať spoločnú „Cestu česko-slovensko-poľského priateľstva“ vedúcu po hrebeňoch Krkonôš za podmienky, že majú so sebou preukaz totožnosti.

„Cestu česko-slovensko-poľského priateľstva“ môžu používať občania tretích štátov za podmienky, že majú pri sebe cestovné doklady.

Na občanov tretích štátov sa vzťahujú predpisy tej strany, na ktorej území sa nachádzajú.

Podrobná trasa „Cesty česko-slovensko-poľského priateľstva“ je vyznačená na mape, ktorá je prílohou tejto nóty. Príslušné orgány oboch zmluvných strán vyznačia trasu tejto cesty v teréne.

Podmienky používania „Cesty česko-slovensko-poľského priateľstva“ spresňujú ustanovenia Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na česko-slovensko-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach, podpísanej v Prahe 2. decembra 1967.

Pohraničné úseky riek Dunajca a Popradu sa sprístupňujú pre turistickú a športovú plavbu za nasledujúcich podmienok:

plavba sa môže konať od rozodnenia do zotmenia;

vstupovať sa dovoľuje občanom jedného štátu na breh rieky, ktorý patrí druhému štátu, iba na miestach, ktoré určia po spoločnej dohode orgány ochrany hraníc oboch štátov, a na iných miestach len v prípadoch ohrozenia bezpečnosti plavby;

osoby, ktoré uskutočňujú plavbu, sú povinné mať pri sebe preukazy totožnosti.