Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 1 znie:

§ 2 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

V § 3 ods. 4 písm. a) sa za slovo „zdedením“ vkladá odkaz „2a)“ a za slovo „darovaním sa vkladá odkaz „2b)“.

V § 4 písm. b) znie:

V § 4 písm. c) znie:

V § 4 písm. e) znie:

V § 4 písm. f) sa slovo „podnikaním“ nahrádza slovami „inou samostatnou zárobkovou činnosťou“.

V § 4 písm. h) sa slová „sociálneho poistenia, poistenia zamestnanosti a zdravotného poistenia“ nahrádzajú slovami „zdravotného poistenia, nemocenského poistenia2c) a dôchodkového poistenia2d) a z Fondu zamestnanosti“.

V § 4 písm. i) znie:

V § 4 písm. u) znie:

§ 4 sa dopĺňa písmenami v) a z), ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 4d) a 4e) znejú:

V § 5 ods. 4 sa vypúšťa prvá a druhá veta.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

§ 6 vrátane nadpisu znie:

V § 7 ods. 1 písm. c) sa za slovo „predpisov,“ vkladá odkaz „7a)“.

V § 7 ods. 2 písm. b) znie:

V § 7 ods. 3 znie:

V § 7 ods. 4 sa slová „sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia“ nahrádzajú slovami „zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti“.

V § 7 ods. 6 znie:

V § 7 ods. 7 sa za slová „uplatniť výdavky“ vkladajú slová „s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1“.

V § 7 ods. 7 písm. a) sa slová „50 %“ nahrádzajú slovami „60 %“.

V § 7 ods. 7 písm. b) sa slová „30 %“ nahrádzajú slovami „35 %“.

V § 7 ods. 7 písm. c) sa slová „20 %“ nahrádzajú slovami „25 %“.

V § 7 ods. 8 sa za slovo „dosahovaním“ vkladá čiarka a slová „zabezpečením a udržaním“.

V § 8 ods. 1 písm. a) znie:

V § 8 ods. 1 písm. e) sa pred slovo v zátvorke „sporožírové“ vkladá slovo „napr.“ a vypúšťajú sa slová „devízové účty“.

V § 9 ods. 3 sa slová „20 % z príjmov“ nahrádzajú slovami „25 % z úhrnu príjmov“.

V § 10 ods. 1 písm. a), b) a c) znejú:

V § 10 ods. 1 písm. e) sa slová „podielu na základnom imaní“ nahrádzajú slovami „z prevodu členských práv“.

V § 10 ods. 1 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

V § 10 ods. 2 písm. a) sa za slová „odseku 1 písm. a)“ vkladajú slová „až c)“.

V § 10 ods. 3 v tretej vete sa slová „h) a ch)“ nahrádzajú slovami „i) a j)“.

V § 10 ods. 3 štvrtá veta znie: „Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov.“.

V § 10 ods. 4 sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. d)“.

V § 10 ods. 5 sa slová „písm. c), f) a g)“ nahrádzajú slovami „písm. e), h) a ch)“ a vypúšťa sa posledná veta.

V § 10 ods. 7 sa slová „písm. f) až h)“ nahrádzajú slovami „písm. h) až i)“.

V § 10 ods. 8 sa slovo „podnikaním“ nahrádza slovami „inou samostatnou zárobkovou činnosťou“.

V § 10 ods. 9 druhá veta znie: „Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2.“.

V § 12 ods. 1 sa slová „zmluvy o združení“ nahrádzajú slovami „písomnej zmluvy o združení12b)“ a na konci sa pripája táto veta: „Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.“.

V § 12 ods. 2 prvá veta znie: „Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %.“.

V § 15 ods. 1 písm. a) a c) a v odseku 2 sa suma „20 400“ nahrádza sumou „21 000“.

V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci za bodkočiarkou pripájajú tieto slová: „ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma na 18 000 Sk ročne. Podmienkou pre toto zvýšenie je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti;“.

V § 15 ods. 1 písm. c) sa za slovo „bezvládnosť,“ vkladajú slová „podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku“.

V § 15 ods. 2 sa slová „fondu sociálneho poistenia“ nahrádzajú slovami „Fondu dôchodkového poistenia“.

V § 15 ods. 4 úvodná veta znie: „Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:“.

V § 15 ods. 5 druhá veta znie: „Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.12c)“.

V § 15 ods. 6 sa v prvej vete za slovo „ho“ vkladá slovo „(ich)“.

V § 15 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a ochranu“; za slovo „mládeže,“ sa vkladajú slová „na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat,“ a slovo „presiahne“ sa nahrádza slovami „je aspoň“.

V § 16 sa slová „47 %“ nahrádzajú slovami „42 %“.

V § 17 ods. 3 znie:

§ 18 vrátane nadpisu znie:

V § 19 písm. a) sa za slová „právnických osôb“ vkladá čiarka a slová „profesnými komorami s nepovinným členstvom“.

V § 19 písm. b) znie:

V § 19 písm. d) znie:

V § 19 písm. e) sa za slová „elektrární do“ vkladá slovo „inštalovaného“ a za slová „geotermálnej energie“ slová „zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny“.

§ 19 sa dopĺňa písmenami ch), i), j), k), l) a m), ktoré znejú:

§ 20 vrátane nadpisu znie:

§ 21 vrátane nadpisu znie:

V § 22 ods. 1 písm. d) sa za slovo „Republiky“ vkladajú slová „a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí“.

V § 22 ods. 1 písm. d) sa v bode 8 bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa bod 9, ktorý znie:

V § 22 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).“.

V § 23 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 4 a 19)“.

V § 23 ods. 4 znie:

V § 23 ods. 8 znie:

§ 23 sa dopĺňa odsekmi 11, 12 a 13, ktoré znejú:

V § 24 ods. 2 písm. b) sa za slová „nehmotného majetku“ vkladajú slová „upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,17) a to“.

V § 24 ods. 2 písm. f) znie:

V § 24 ods. 2 písm. h) sa bodkočiarka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;“.

V § 24 ods. 2 písm. ch) sa bodkočiarka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

V § 24 ods. 2 písm. k) úvodné slová znejú: „výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5) pritom“.

V § 24 ods. 2 písm. k) v bode 2 sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,“.

V § 24 ods. 2 písm. k) bod 3 znie:

V § 24 ods. 2 písm. k) v bode 4 sa na konci pripájajú slová „do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,5)“.

§ 24 ods. 2 sa dopĺňa písmenami s), t), u), v) a w), ktoré znejú:

V § 25 písm. c) sa na konci pripájajú slová „s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s),“.

V § 25 písm. f) znie:

V § 25 písm. g) sa za slovom „ovzdušia25)“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „a za ukladanie odpadov,25)“.

V § 25 písm. s) sa vypúšťajú slová „daň z prevodu nehnuteľností,“.

V § 25 písm. t) sa na konci pripájajú slová „okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 100 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,“.

V § 25 písm. v) znie:

V § 25 písm. w) znie:

§ 25 sa dopĺňa písmenami x), y) a z), ktoré znejú:

V § 26 ods. 1 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 30,“.

V § 26 ods. 4 sa slovo „náklady“ nahrádza slovami „výdavky vyššie ako 20 000 Sk.“.

V § 26 ods. 5 znie:

§ 26 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

V § 27 sa v úvodnej vete za slová „hmotný majetok“ vkladajú slová „a nehmotný majetok“ a v písm. d) sa slová „objekty hrádzí“ nahrádzajú slovami „ochranné hrádze“.

§ 27 sa dopĺňa písmenami ch) a i), ktoré znejú:

V § 28 ods. 1 sa slovo „vlastník“ nahrádza slovami „daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“)“.

V § 28 ods. 2 znie:

V § 29 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.“.

V § 29 ods. 3 sa za slová „vstupnú cenu“ vkladajú slová „s výnimkou uvedenou v odseku 1“.

§ 29 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

V § 30 ods. 1 sa za tabuľkou pripája táto veta: „Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.“.

V § 30 ods. 4 znie:

§ 30 sa dopĺňa odsekmi 5 až 7, ktoré znejú:

V § 34 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 34 ods. 4 sa slová „Možnosť odpočítania“ nahrádzajú slovami „Využitie odpočtu“.

§ 35 vrátane nadpisu znie:

V § 36 ods. 2 a 3 znejú:

V § 36 ods. 4 sa slová „odseku 2 písm. a)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. c)“.

Doterajší text § 38 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie:

§ 39 znie:

§ 40 sa vypúšťa.

Za § 40 sa vkladajú nové § 40a až 40r, ktoré vrátane nadpisov znejú:

§ 41 sa dopĺňa odsekmi 12 až 18, ktoré znejú:

Slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ sa v texte nahrádzajú slovami „Slovenská republika“, slovo „Kčs“ slovom „Sk“, slovo „ŠBČS“ slovom „NBS“, slová „Štátna banka česko-slovenská“ slovami „Národná banka Slovenska“, slová „Federálne ministerstvo financií“ slovami „Ministerstvo financií Slovenskej republiky“ a slovo „bydlisko“ slovami „trvalý pobyt“.

V § 42 v štvrtej odrážke sa na konci pripája text: „v znení zákona č. 143/1992 Zb.,“.

V prílohe zákona sa položka 3 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

V prílohe zákona v položke 4 písm. a) sa slová „ručné mechanizované náradie (odbor 414)“
nahrádzajú slovami:

V prílohe zákona sa vypúšťajú položky 12, 13 a 14 a doterajšia položka 15 sa označuje ako položka 12.

Tento zákon upravuje:

Príjmami zo závislej činnosti sú:

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,1) zdedením2a) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane [§ 19 písm. a)] a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

Pri Fonde národného majetku15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle § 23 ods. 6.

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.

Od základu dane možno ďalej odpočítať

Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.

Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.

Daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 sa daň znižuje o

U daňovníkov uvedených v § 17 zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 60 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v § 21 na polovicu.

Daňovník spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 môže uplatniť zľavy podľa odseku 1, ak sú pre neho výhodnejšie.

Pre výpočet zľavy podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet pracovníkov32) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období. Zľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.

U daňovníkov uvedených v § 17 zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, sa znižuje sadzba dane podľa § 21 na polovicu.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú činnosť33b) alebo dňom začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo dňom poberania príjmov podliehajúcich dani.

Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 6 a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, je povinný podať priznanie z týchto príjmov vtedy, ak platiteľ dane nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň.

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

Ostatné preddavky (§ 40d a 40n) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že

Daňovník je povinný daň si sám vypočítať, zaplatiť správcovi dane v lehote na podanie priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platia mesačné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 10 000 Sk.

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení posledného (dodatočného) platobného výmeru suma určená týmto výmerom. Pri zmene poslednej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru.

V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak, prípadne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie.

Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť preddavky s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane.

Proti rozhodnutiu o určení preddavkov podľa odsekov 8 a 9 je možné podať odvolanie.

Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane33d).

Platenie dane a preddavkov podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi zo zahraničia, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) alebo zrážkou preddavku na daň.

Platiteľ dane33e) zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo za kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o

Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.

Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa § 16. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c) a e). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa § 6 ods. 12 písm. c).

Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky na daň.

Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení.

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.

Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom,

Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú jednorazovú mzdu zdanenú podľa § 40f ods. 4.

U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane bez toho, aby o jeho vykonanie daňovník požiadal.

O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže daňovník požiadať alebo aj bez jeho žiadosti zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b). Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 40b ods. 2.

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b) a c), o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka. Za tým účelom platiteľ dane zašle tomuto správcovi dane do 30. apríla roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva, doklady o výške nedoplatku dane na ďalšie konanie, ak presiahne sumu 100 Sk.

Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list musí na účely dane obsahovať:

Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.

Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane.

Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. O vrátený preplatok dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.

Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka daň v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka preddavok v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.

Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

Dodatočne predpísanú daň a preddavky vrátane príslušenstva je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane do piatich dní po doručení platobného výmeru.

Každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), alebo o daňovníka, ktorý nevznikol za účelom podnikania (§ 18 ods. 5) a v prípade, ak tento za zdaňovacie obdobie nevykázal daň, je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na desiatky nadol.

Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platia, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

Novým daňovníkom, ktorí vznikli v kalendárnom roku pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníkov, ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú daň. Daňovník je povinný zahlásiť výšku predpokladanej dane do pätnástich dní pred splatnosťou prvého preddavku správcovi dane.

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný si pri platení preddavkov dopočítať daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako tri mesiace, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov podľa odseku 4.

Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dane primeraný preddavok v prípadoch, keď daň nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka, alebo určiť rovnaký spôsob platenia preddavkov, aký platí pre daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď nejde o stálu prevádzkareň.

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.

Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak ten nebol vydaný, uvedenej v daňovom priznaní. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, platí preddavky do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní.

Ak zaplatené preddavky podľa odseku 9 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňou vyplývajúcou z poslednej známej daňovej povinnosti a predpokladanou daňou sa rozumie daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 znížená o pravidelne sa opakujúce úľavy, ktoré vyplývajú priamo z § 35.

Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správca dane môže platiteľovi dane určiť na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.

Správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie.

Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 10 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (sídlo), ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 40f. Ak však ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, určuje sa preddavok na daň vo výške vypočítanej podľa § 16, ak ide o fyzickú osobu, a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.

Sumy dane (preddavkov) zrážané fyzickým alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane týchto osôb.

Správca dane môže určiť lehotu na odvod sumy dane zrazenej podľa predchádzajúcich odsekov inak.

Správca dane môže rozhodnúť o tom, že preddavok podľa predchádzajúcich odsekov bude nižší alebo sa nebude zrážať.

Zrazeným preddavkom podľa odseku 2 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.

Ak nevykoná platiteľ dane zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, prípadne zrazí preddavok v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, bude od neho vymáhaná ako jeho dlh.

Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce z cudziny. Rovnako sa postupuje u daňovníka dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky.

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

Ak nebola daň (preddavky na daň) zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti a v plnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3 % z dlžnej sumy a úrok vo výške ustanovenej osobitným predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti, až do dňa platby vrátane, a to odo dňa pôvodného dňa splatnosti. Penále a úrok z preddavkov na daň sa počítajú najdlhšie do termínu na podanie daňového priznania alebo do termínu vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení penále a úroku. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Správca dane vyrubí penále a úrok platobným výmerom najneskôr do troch rokov od doby splatnosti dane, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do jedného roka po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.

Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 626/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.