Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V článku 1 sa slová „zdravotného stavu“ nahrádzajú slovami „nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia“.

Základné zásady sa dopĺňajú článkom 11, ktorý znie:

V § 1 ods. 1 sa slová „so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami“ nahrádzajú slovami „s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby“.

V § 1 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

§ 1 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „k inému zamestnávateľovi“.

V § 5 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

§ 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

V § 7 sa vypúšťa odsek 4.

V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu“.

V § 11 ods. 4 sa úvodná veta nahrádza textom: „Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri“.

V § 11 ods. 5 prvá veta znie: „Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva.“.

V § 11a ods. 1 druhá veta znie: „Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.“.

Za § 20 sa vkladajú § 21 a 22, ktoré vrátane nadpisov znejú:

V § 28 odsek 1 znie:

V § 28 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:

V § 28 sa vypúšťa odsek 6.

Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý znie:

V § 31 ods. 4 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to sa nevzťahuje na zamestnancov prijatých do zamestnania zamestnávateľom-nájomcom odo dňa vzniku nájmu.“.

§ 31 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

V § 36 ods. 1 sa slová „§ 240 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 240 ods. 8“.

V § 39 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „po dohode so zástupcami zamestnancov“.

V § 40 ods. 5 sa slová „právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo do výchovy,“ nahrádzajú slovami „do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,“.

§ 40 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

§ 45 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

§ 48 vrátane nadpisu znie:

V § 49 ods. 5 sa slová „so zamestnancom“ nahrádzajú slovami „s porovnateľným zamestnancom“.

V § 49 ods. 6 sa slová „20 hodín“ nahrádzajú slovami „15 hodín“ a v druhej vete sa slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní“.

V § 49 odsek 7 znie:

§ 52 vrátane nadpisu znie:

V § 53 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ktorý získanú kvalifikáciu zamestnanca využíva,“.

V § 53 ods. 5 písmeno a) znie:

V § 55 ods. 2 písmeno a) znie:

V § 58 ods. 5 druhá veta znie: „Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak ďalej nie je ustanovené inak.“.

V § 58 sa odsek 6 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

V § 58 odsek 7 znie:

Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý znie:

§ 62 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 63 ods. l písmeno c) znie:

V § 63 ods. 2 písm. b) sa na konci vety pripájajú tieto slová: „alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu“.

V § 64 ods. l písmeno b) znie:

V § 64 ods. l písm. c) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky“.

V 64 ods. 1 písm. d) sa slovo „plne“ nahrádza slovom „dlhodobo“.

§ 65 sa vypúšťa.

V § 66 prvá veta znie: „Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.“.

V § 68 ods. l úvodnej vete sa za slovo „pomer“ vkladajú slová „výnimočne a to iba vtedy“.

V § 68 ods. 2 prvej vete sa slová „jedného mesiaca“ nahrádzajú slovami „dvoch mesiacov“ a v druhej vete sa vypúšťa slovo „mesačnej“.

V § 69 ods. l písmeno b) znie:

V § 71 sa vypúšťa odsek 4.

V § 73 sa slovo „Ústredie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.

V § 73 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 28 ods. 3)“ a slová „dohodou z tých istých dôvodov“ sa nahrádzajú slovami „ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca“.

V § 73 ods. 2 prvej vete sa za slová „zástupcami zamestnancov“ vkladá čiarka a slová „a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami“.

V § 73 ods. 9 sa slová „v odseku 2“ nahrádzajú slovami „v odsekoch 2 až 4 a 6“.

§ 73 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:

V § 76 odseky 1 a 2 znejú:

V § 79 odsek 2 znie:

V § 82 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a“.

V § 83 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo obdobná“.

V § 85 ods. 6 sa za slovo „karcinogenity“ vkladajú slová „alebo, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia“.

V § 85 odsek 9 znie:

Za § 85 sa vkladá § 85a, ktorý znie:

V § 86 ods. 1 sa slovo „dohode“ nahrádza slovom „prerokovaní“.

V § 87 ods. 1 prvá veta znie: „Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne.“.

V § 87 ods. 2 prvá veta znie: „Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.“.

V § 87 sa vypúšťa odsek 5.

V § 88 ods. 1 sa slovo „prerokovaní“ nahrádza slovom „dohode“.

V § 88 sa vypúšťajú odseky 3 až 5.

V § 90 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien, najviac po dobu jednej hodiny.“.

V § 90 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe nasledujúcich, okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.“.

V § 90 ods. 11 sa vypúšťa slovo „môže“ a za slovo „zamestnávateľ“ sa vkladajú slová „je povinný“.

V § 92 ods. 2 druhá veta znie: „Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.“.

V § 93 ods. 2 sa za slová „pracovný čas“ vkladajú slová „zamestnanca staršieho ako 18 rokov“.

V § 93 odsek 3 znie:

§ 96 vrátane nadpisu znie:

V § 97 odsek 8 znie:

V § 97 ods. 11 sa vypúšťajú slová „a na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu“ a na konci sa pripája táto veta: „So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.“.

§ 99 vrátane nadpisu znie:

V § 103 ods. 3 sa za slová „týchto škôl a ich zástupcov,“ vkladajú slová „asistentov učiteľov,“.

V § 105, § 106 ods. 1 a § 109 ods. 4 sa číslovka „22“ nahrádza číslovkou „21“.

V § 109 ods. 1 prvej vete sa slová „základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu“, číslovka „22“ sa nahrádza číslovkou „21“ a v druhej vete sa slovo „ktorú“ nahrádza slovom „ktoré“.

V § 111 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.“.

V § 112 ods. 2 sa vypúšťajú slová „keď zamestnanec vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu alebo civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby,“ a za slová „keď je“ sa vkladá slovo „zamestnanec“.

V § 113 odsek 2 znie:

V § 114 sa vypúšťajú slová „alebo civilnú službu“.

V § 116 odseky 2 a 3 znejú:

V § 118 ods. 2 sa za slovo „obligácií“ vkladá čiarka a slová „daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca“.

V § 119 odsek 3 znie:

Za § 119 sa vkladá § 119a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 120 vrátane nadpisu znie:

V § 121 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.“.

V § 121 ods. 2 prvá veta a druhá veta znejú: „Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.“.

§ 124 vrátane nadpisu znie:

V § 125 ods. 4 sa za slová „odvody do poistných fondov“ vkladajú slová „a príspevky na starobné dôchodkové sporenie“.

§ 126 sa vypúšťa.

V § 129 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

V § 129 ods. 3 sa slovo „zamestnania“ nahrádza slovami „pracovného pomeru“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.“.

V § 130 ods. 2 sa slová „S domáckym zamestnancom“ nahrádzajú slovami „So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu“.

V § 130 ods. 8 sa za slovo „povinný“ vkladá čiarka a slová „po vykonaní zrážok podľa § 131,“.

V § 131 odseky 1 až 3 znejú:

V § 133 odsek 3 znie:

V § 134 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.“.

V § 134 ods. 7 sa za druhú vetu vkladajú nové vety, ktoré znejú: „Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.“.

V § 134 odsek 9 znie:

V § 134 ods. 11 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v pracovnej zmluve“.

V § 137 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

V § 137 ods. 4 sa za písmenom f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:

§ 138 znie:

§ 139 vrátane nadpisu znie:

V § 140 ods. 3 písmená c) a d) znejú:

V § 141 ods. 2 úvodná veta znie: „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:“.

V § 141 ods. 2 písmeno e) znie:

V § 141 ods. 2 písm. f) sa slová „ťažko zdravotne postihnutý“ nahrádzajú slovami „so zdravotným postihnutím“.

V § 141 odsek 3 znie:

§ 141 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

V § 144 ods. 4 prvá veta znie: „Na účely dovolenky sa posudzuje čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 ods. 2 ako výkon práce.“ a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ostatné dôležité osobné prekážky v práci sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce.“.

V § 149 ods. 1 písmeno c) znie:

V § 149 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

§ 152 vrátane nadpisu znie:

V § 155 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 50 000 Sk.“ a slová „takom prípade“ sa nahrádzajú slovami „týchto prípadoch“.

V § 157 sa slová „zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto zdokonaľovacej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.

V § 161 ods. 1 sa vypúšťajú slová „všetkým ženám,“.

§ 163 sa vypúšťa.

V § 168 ods. 1 sa za slová „materská dovolenka“ vkladajú slová „a rodičovská dovolenka“.

V § 168 ods. 2 sa za slová „materská dovolenka“ vkladajú slová „a rodičovská dovolenka“.

V § 181 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a aký je spoločenský význam škody, ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca, ktorý povinnosť nesplnil“ a v tretej vete sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.

V § 186 ods. 2 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.

§ 190 sa vypúšťa.

V § 191 ods. 4 sa vypúšťajú slová „spôsobenej vyrobením nepodarku alebo“.

§ 216 sa vypúšťa.

V § 223 odsek l znie:

V § 224 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „prípadne za pomoci rodinných príslušníkov uvedených v dohode,“.

V § 224 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dohody o pracovnej činnosti“.

V § 225 ods. 1 sa za slovom „pomere“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „aj keď túto škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pri práci pomáhali“.

V § 225 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

V § 226 ods. 1 sa číslovka „300“ nahrádza číslovkou „350“.

V § 227 ods. 1 sa za slovom „študenta“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku.“.

V § 227 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

V § 228 ods. 2 sa slovo „zrušenie“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „skončenie“ v príslušnom tvare a v piatej vete sa vypúšťajú slová „pracovného pomeru“.

Za § 228 sa vkladá § 228a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 229 odsek 7 znie:

V § 230 odsek 1 znie:

V § 230 odsek 3 znie:

V § 232 sa vypúšťa odsek 2.

V § 239 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 sa použije primerane,“.

V § 240 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

V § 240 ods. 7 sa slová „šiestich mesiacov“ nahrádzajú slovami „jedného roka“.

V § 240 ods. 8 prvá veta znie: „Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.“.

V § 240 ods. 9 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.

V § 240 ods. 10 sa slová „odsekov 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 1, 2, 4 až 9“.

V § 244 ods. 3 prvej vete sa slová „najviac 17 členov“ nahrádzajú slovami „maximálny počet sa rovná počtu členských štátov“.

Za § 252a sa vkladá § 252b, ktorý znie:

Za § 254 sa vkladá § 254a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V prílohe v písm. b) sa za slová „remeselných prác;“ vkladajú slová „výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve;“.

V prílohe v písm. d) sa za slová „duševnou námahou;“ vkladajú slová „poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí;“.

V prílohe v písm. e) sa za slová „v rámci systému;“ vkladajú slová „výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí;“.

V prílohe v písm. f) sa za slová „spoločenskými dôsledkami;“ vkladajú slová „výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí;“.

Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha č. 2, ktorá znie:

Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.

Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku.

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.

Ak sa prevodom zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, skončí pracovný pomer zamestnávateľ z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) alebo dohodou z tých istých dôvodov.

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.

Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o

Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.

Obmedzenia podľa odsekov 2 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca") alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca") v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:

Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä

Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.

Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.

Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať

Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere, za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu a ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí a rozsah týždenného pracovného času neprekročí 56 hodín v priemere.

Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1

Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere.

Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.

Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas.

Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v Sk na hodinu úmerne zvýšia.

U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na hodinu sa zaokrúhľuje na celých desať halierov. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 Sk.

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia

Za sťažený výkon práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.

Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa odsek 3 neuplatní.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušnú územnú vojenskú správu alebo na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste natoľko vzdialenom od svojho bydliska, prípadne pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.

Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 3.

Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa odsekov 1 až 3 a 5 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy.

Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno podľa odseku 1 zamestnávateľovi uhradí príslušná územná vojenská správa.

Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno podľa odsekov 2, 3 a 5 zamestnávateľovi uhradí vojenský útvar, v ktorom zamestnanec odbornú prípravu vykonával.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z. a zákona č. 312/2005 Z. z. sa mení takto:

V § 6 odsek 1 znie:

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

V § 7 ods. 10 sa slová „1. júla“ nahrádzajú slovami „1. januára“ a slová „30. júnu“ nahrádzajú slovami „31. decembru“.

V § 7 ods. 11 sa slová „30. júnu“ nahrádzajú slovami „31. decembru“.

Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Nadpis pod § 21 znie: „Odmeňovanie za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť“.

V § 21 odseky 1 a 2 znejú:

V § 29 ods. 4 sa slová „§ 96 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 96 ods. 3 a 5“.

Zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý na vedeckovýskumnom pracovisku alebo na vysokej škole na základe poverenia zamestnávateľom vykonáva výskumnú a vývojovú činnosť, vedecko-pedagogickú činnosť alebo umelecko-pedagogickú činnosť v rámci riešenia medzinárodných projektov a tuzemských projektov financovaných zo zahraničných zdrojov alebo z tuzemských zdrojov s výnimkou verejných financií, zamestnávateľ môže namiesto tarifného platu podľa § 7 priznať osobný plat. Osobný plat nesmie byť nižší ako tarifný plat, ktorý by zamestnancovi patril podľa § 7.

Osobný plat sa zamestnancovi prizná v pomernej výške v závislosti od rozsahu účasti na riešení projektu.

Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z. sa mení takto:

V § 191 ods. 1 sa slová „§ 1 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 1 ods. 4“ a slová „§ 137 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b), i), j) a l)“ sa nahrádzajú slovami „§ 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i), j) a l)“.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 165/2002 Z. z., zákonom č. 408/2002 Z. z., zákonom č. 413/2002 Z. z., zákonom č. 210/2003 Z. z., zákonom č. 461/2003 Z. z., zákonom č. 5/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 82/2005 Z. z., zákonom č. 131/2005 Z. z., zákonom č. 244/2005 Z. z., zákonom č. 570/2005 Z. z., zákonom č. 124/2006 Z. z., zákonom č. 231/2006 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.