Čl. I#
Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V § 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem Slovenskej republiky, ak má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo v takomto právnom usporiadaní, a okrem ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných štátnych orgánov, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy“.
V § 2 písmeno r) znie:
V § 2 písmeno ak) znie:
V § 2 sa za písmeno ap) vkladá písmeno aq), ktoré znie:
V § 2 písmeno at) znie:
§ 2 sa dopĺňa písmenami au) až br), ktoré znejú:
V § 3 ods. 3 úvodnej vete sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.
V § 3 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
§ 5 vrátane nadpisu znie:
V § 6 ods. 1 sa písmeno a) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
V § 6 ods. 1 písm. h) sa slová „zahrnutého v zisku“ nahrádzajú slovami „alebo sumou výnosu zahrnutých v zisku“.
V § 6 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
§ 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
V § 8 ods. 2 sa slová „v ktorom“ nahrádzajú slovami „za ktoré“.
V § 8 ods. 4 a § 30 ods. 9 sa slovo „účtovom“ nahrádza slovom „účtovnom“.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
Za § 12 sa vkladajú §12a a 12b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:
V § 17 ods. 2 písm. b) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,“.
V § 17 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
V § 18 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
V § 18 ods. 2 písm. a) a b) sa za slovami „daň z príjmov“ vypúšťa čiarka a slová „ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch“ sa nahrádzajú slovami „vykázaný vo finančnom účtovníctve“.
V § 18 ods. 5 písm. e) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o náhradnú odloženú daňovú pohľadávku.“.
Za § 18 sa vkladá §18a, ktorý vrátane nadpisu znie:
V § 19 ods. 9 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo majetkom základného subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé rozdelenie zisku považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.“.
Nadpis § 20 znie: „Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach po podaní oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a zmeny sadzby dane“.
V § 23 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „bez ohľadu na oceňovacie rozdiely z dôvodu precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení na reálnu hodnotu10a)“.
V § 23 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 8, ktoré znejú:
V § 23 ods. 12 sa slová „odsekov 6 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 9 až 11“.
V § 23 ods. 13 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 12“.
V § 28 ods. 7 sa číslo „10“ nahrádza číslom „13“.
V § 29 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
V § 29 ods. 4 sa slovo „účtovom“ nahrádza slovom „účtovnom“.
V § 29 ods. 5 sa číslo „3“ nahrádza číslom „4“.
Za § 30 sa vkladá §30a, ktorý vrátane nadpisu znie:
V § 32 ods. 1 úvodnej vete sa slová „efektívnej sadzby“ nahrádzajú slovom „dorovnávacej“.
V § 32 ods. 1 písmeno b) znie:
V § 32 ods. 1 písmeno g) znie:
V § 32 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
V § 32 ods. 3 úvodnej vete sa za slová „príslušné účtovné obdobie“ vkladajú slová „v súlade s § 32a“.
V § 32 ods. 4 až 8 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.
V § 32 ods. 5 sa za slová „subjektu pred zdanením“ vkladajú slová „a prislúchajúca suma zahrnutých daní“ a slová „túto sumu“ sa nahrádzajú slovami „tieto sumy“.
V § 32 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
Za § 32 sa vkladajú §32a až 32c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
V § 39 ods. 6 sa slová „nie je povinný oznámiť“ nahrádzajú slovom „neoznámi“ a slovo „podal“ sa nahrádza slovom „oznámil“.
V § 42 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 4, § 6 ods. 3, § 8, 29 a 30“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 6, § 6 ods. 5 a 6, § 6a, § 8, § 12a, § 12b, § 29 a 30“ a slová „v ktorom“ sa nahrádzajú slovami „za ktoré“.
V § 42 ods. 3 sa za slová „subjektu podľa“ vkladá slovo „§ 6c,“ slová „ods. 2 a § 31 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „ods. 2, § 31 ods. 1 a § 32c“ a slová „neoznámi ukončenie jeho uplatňovania“ sa nahrádzajú slovami „oznámi jeho opätovné uplatnenie“.
V § 44 ods. 4 sa slová „30. novembra“ nahrádzajú slovami „po 30. novembri“ a za slová „hodnoty prevádzaného majetku“ sa vkladá slovo „u“.
§ 44 sa dopĺňa odsekmi 5 až 10, ktoré znejú:
Za § 44 sa vkladá § 44a, ktorý vrátane nadpisu znie:
V § 45 odsek 2 znie:
Za § 46 sa vkladá § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Slová „odložený náklad na daň“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „náklad na odloženú daň“ v príslušnom tvare.
Slová „splatné náklady na daň“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „náklady na splatnú daň“ v príslušnom tvare.
§ 5Oprávnený príjem alebo oprávnená strata#
Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15.
Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné narušenie hospodárskej súťaže, ak
finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,
informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a
trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.
Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí, ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov pred zmenou účtovnej hodnoty.
§ 6aRozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom#
Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu je
kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,
výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt, okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,
úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli
na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,
v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,
z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.
Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.
Vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov. Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je
suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a
súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.
Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú sumu o
daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,
súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,
zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,
sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.
Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 4.
Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období, v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície.
Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.
Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila v súvislosti s vlastníckym podielom strata.
§ 6bDaňové zápočty#
Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.
Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.
Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu.
Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu jeho predajnú cenu.
Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja zisk alebo stratu z predaja, pričom zisk alebo strata z predaja sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou a súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.
Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu, pričom táto strata sa rovná rozdielu medzi súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a sumou použitého daňového zápočtu.
Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nepovažuje za príjem.
§ 6cOdpustený dlh#
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak
dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,6) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo
záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).
Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.
Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi, ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm:
suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku bezprostredne pred odpustením dlhu,
suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.
„§ 12aKompenzácia na základe akcií#
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov sa suma vykázaná vo finančných výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií, nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich zdaniteľného príjmu.
Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou, ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1 v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.
Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie v týchto účtovných obdobiach prijalo.
Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.
§ 12bPoužitie postupov konsolidácie#
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej daňovej konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektami.
V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zohľadňovali vždy jedenkrát.“.
„§ 18aRozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty#
Podávajúci subjekt sa môže odchylne od § 18 rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty (ďalej len „oprávnená odložená pohľadávka“), ktorá sa za každé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné obdobie a minimálnej sadzby dane.
Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.
Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.
Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky prestane uplatňovať, zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane uplatňovať.
Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, ak § 44a neustanovuje inak.
Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa § 15 ods. 3.“.
§ 30aHlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend#
Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, sa rozumie
režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,
odpočítateľnou dividendou
družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak
dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo
možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.
Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je
fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,
fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo vo výške najviac 5 % na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo
verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.
Zahrnuté dane hlavného materského subjektu iné ako dane z daňovo uznaných dividend sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.
Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.
Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo daňovej straty tieto dividendy znižujú daňovo uznaný výdavok alebo náklad.
§ 32aHybridné opatrenia#
Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie
hybridným opatrením opatrenie vedúce k
opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie, na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom
opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom
opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré
základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona, spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom štáte,
účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov.
Na účely odseku 1
základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni
k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku 1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom
opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,
opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom alebo príjmom, ktorý je zahrnutý
výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke vlastníkov základného subjektu.
Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia
zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady) alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a
z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k dvojitému uznaniu dane.
Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku 3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného zo základných subjektov.
§ 32bVýnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov#
Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak
priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako 1 000 000 eur,
efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo
čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa § 23.
Na účely odseku 1
suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v § 31 ods. 2,
efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa § 21 ods. 1.
§ 32cZjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty#
Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie
nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti, ak
relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.11a)
Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov podľa § 32b sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že
suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,
oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a
suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov.
Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný subjekt.
§ 44aNový prechodný rok#
Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie
zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa § 17 ods. 4 pred začiatkom nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,
odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa § 16 ods. 1 písm. b) pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom roku a v nasledujúcich účtovných obdobiach úprave podľa § 18 ods. 7 a 8,
oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa § 18a pred začiatkom nového prechodného roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový prechodný rok môže rozhodnúť o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a,
na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok a odložených daňových záväzkov podľa § 44 ods. 1 a 2,
odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii po 30. novembri 2021 a pred začiatkom nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň podľa § 17 ods. 3 sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.
§ 46aPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024#
Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.
Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty podľa § 18a sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 v znení účinnom od 31. decembra 2024.
Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 18a ods. 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.
Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 ods. 2 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 40 ods. 2 uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.
Čl. II#
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona č. 355/1997 Z. z., zákona č. 361/1999 Z. z., zákona č. 103/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 36/2013 Z. z., zákona č. 206/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z. a zákona č. 389/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 19aŠtátne dlhopisy pre občanov#
Štátne dlhopisy pre občanov sú štátne dlhopisy, ktoré sú v ich emisných podmienkach označené ako „štátne dlhopisy pre občanov“.
Nadobudnutie štátnych dlhopisov pre občanov na primárnom trhu fyzickou osobou sa nespoplatňuje.
Centrálny depozitár cenných papierov nespoplatňuje zriadenie, vedenie a zrušenie účtu majiteľa, klientskeho účtu alebo držiteľského účtu v rozsahu evidencie štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré drží fyzická osoba, pričom zrušenie účtu majiteľa sa nespoplatňuje, len ak na ňom boli evidované výlučne štátne dlhopisy pre občanov.
Ak banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi vedie v evidencii podľa osobitného predpisu3fca) údaje o fyzickej osobe ako majiteľovi štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú evidované na držiteľskom účte,3fcb) vedenie evidencie údajov o majiteľoch štátnych dlhopisov pre občanov podľa osobitného predpisu3fcc), vrátane zriadenia, vedenia a zrušenia akejkoľvek evidencie priradenej k tejto evidencii, banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi ani pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi fyzickej osobe počas celej doby existencie príslušnej emisie štátnych dlhopisov pre občanov v rozsahu evidencie štátnych dlhopisov pre občanov nespoplatňuje.
Ak banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi vedie účet majiteľa, na ktorom sú pre fyzickú osobu evidované štátne dlhopisy pre občanov, banka, pobočka zahraničnej banky, obchodník s cennými papiermi ani pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi zriadenie, vedenie a zrušenie tohto účtu majiteľa nespoplatňuje v rozsahu štátnych dlhopisov pre občanov počas celej doby existencie príslušnej emisie štátnych dlhopisov pre občanov, pričom zrušenie účtu majiteľa sa nespoplatňuje, len ak na ňom boli evidované výlučne štátne dlhopisy pre občanov.
Čl. III#
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 7 ods. 1 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa zahrnujú do osobitného základu dane podľa § 51ea“.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
V § 15 sa písmeno a) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
V § 15 sa písmeno b) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
V § 33a ods. 1 písm. b) a § 45 ods. 1 sa slová „§ 7 a 51e“ nahrádzajú slovami „§ 7, 51e a 51ea“.
V § 43 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
V § 43 ods. 3 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore plynúcich daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie“.
V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenom v), ktoré znie:
V § 43 ods. 15 a 22 sa slová „písm. i) a l)“ nahrádzajú slovami „písm. i), l) a v)“.
Za § 51e sa vkladá § 51ea, ktorý vrátane nadpisu znie:
Za § 52zzzb sa vkladá § 52zzzc, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 51eaOsobitný základ dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisova štátnych pokladničných poukážok#
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú výnosy (príjmy) vyplácané zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, výnosy (príjmy) vyplácané z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, okrem výnosov (príjmov) vyplácaných daňovníkovi podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v).
Výnosy (príjmy) podľa odseku 1 neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi, sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania
podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu,
podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) štvrtého bodu.
§ 52zzzcPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025#
Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2025 sa uplatní na výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov pre občanov a z dlhopisov obdobných štátnym dlhopisom pre občanov vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyplácané po 31. decembri 2024.
Ustanovenia § 7 ods. 1 písm. h), § 17 ods. 3 písm. p), § 33a ods. 1 písm. b), § 43 ods. 3 písm. i) a v) a ods. 15 a 22, § 45 ods. 1 a § 51ea v znení účinnom od 1. januára 2025 sa uplatnia na výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyplácané po 31. decembri 2024.
Sadzba dane podľa § 15 písm. a) siedmeho bodu a písm. b) štvrtého bodu a podľa § 43 ods. 1 písm. d) od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 16 % a uplatní sa na výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vyplácané od
1. januára 2025 do 31. decembra 2025.
Čl. IV#
Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 338/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 278/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 5 ods. 6 sa za slovo „dlhopisu“ vkladajú slová „a výnos z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 15aa sa za slová „§ 18“ vkladajú slová „a 19a“.
V § 8 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“.
V § 9 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“.
Čl. V#
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 okrem článkov II a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.
Poznámky pod čiarou
- 6) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- 10a) Napríklad Medzinárodný účtovný štandard 16 Prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) 2023/1803 z 13. augusta 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 237, 26. 9. 2023) v platnom znení.
- 11a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 3fca) § 71h ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 3fcb) § 105a ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 3fcc) § 105a ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 39d) § 19a zákona č. 530/1990 Zb. v znení zákona č. 355/2024 Z. z.