Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 55/2022 Z. z. a zákona č. 231/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 1 a 2 vrátane nadpisov znejú:

V § 3 písmeno f) znie:

V § 3 písm. g) sa slovo „informácie“ nahrádza slovom „údaja“.

V § 3 písmená i) a j) znejú:

V § 3 sa za písmeno j) vkladajú nové písmená k) a l), ktoré znejú:

V § 3 písmená m) až r) znejú:

§ 3 sa dopĺňa písmenami s) až ab), ktoré znejú:

Doterajší text § 3 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 4 úvodnej vete sa slovo „vykonáva“ nahrádza slovom „vykonávajú“.

V § 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „a výstavby“, za slovami „Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky“ sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky“ sa vkladajú slová „a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“.

V § 5 ods. 1 písm. d) sa za slová „v Slovenskej republike“ vkladajú slová „a národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy, je orgánom pre riadenie kybernetických kríz a plní úlohu národného koordinátora riadenia rozsiahlych kybernetických bezpečnostných incidentov a kybernetických kríz,“.

V § 5 ods. 1 písm. e) sa za slová „je národným kontaktným miestom pre kybernetickú bezpečnosť“ vkladá čiarka a slová „pre vnútroštátnu spoluprácu a“ a vypúšťajú sa slová „a Organizácie Severoatlantickej zmluvy“.

V § 5 ods. 1 písm. f) a h) sa vypúšťajú slová „a Organizácie Severoatlantickej zmluvy“.

V § 5 ods. 1 písm. i) sa slová „poskytovateľmi digitálnych služieb“ nahrádzajú slovami „s vedeckými inštitúciami a akademickými inštitúciami“.

V § 5 ods. 1 písmená k) a l) znejú:

V § 5 ods. 1 písmeno o) znie:

V § 5 ods. 1 písm. r) sa za slovo „zasiela“ vkladajú slová „a vyhlasuje“ a na konci sa dopĺňajú slová „výstrahy alebo vyhlasuje stav kybernetickej krízy,“.

V § 5 ods. 1 písmeno s) znie:

V § 5 ods. 1 písm. t) sa za slová „o kybernetických bezpečnostných incidentoch“ vkladá čiarka a slová „kybernetických hrozbách a zraniteľnostiach“.

V § 5 ods. 1 písmeno u) znie:

V § 5 ods. 1 písm. w) sa slová „vedy, výskumu a športu“ nahrádzajú slovami „výskumu, vývoja a mládeže“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:

V § 5 ods. 1 písmeno aa) znie:

V § 5 ods. 1 sa vypúšťa písmeno ac).

§ 5a vrátane nadpisu znie:

V § 6 ods. 1 sa slová „a digitálne služby“ nahrádzajú slovami „alebo v prílohe č. 2“.

§ 6 sa dopĺňa odsekmi 5 až 8, ktoré znejú:

§ 7 vrátane nadpisu znie:

V § 8 odseky 2 a 3 znejú:

V § 8 ods. 4 a v § 20 ods. 5 písm. e) sa slovo „hrozbách“ nahrádza slovami „kybernetických hrozbách“.

V § 8 ods. 5 písm. c) sa vypúšťajú slová „a poskytovateľ digitálnej služby“.

V § 9 ods. 1 a 2, § 10a ods. 1, § 15 ods. 1 a § 32 ods. 2 sa za slová „podľa prílohy č. 1“ vkladajú slová „alebo prílohy č. 2“.

V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

V § 9 ods. 1 písmeno e) sa slová „základnú službu a“ a slová „zoznamu základných služieb a“ vypúšťajú.

V § 10 sa slová „systémov, ktoré nie sú základnou službou a procesu riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, iný orgán štátnej správy a ústredný orgán“ nahrádzajú slovami „systémov a procesu riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, iný orgán štátnej správy“.

V § 12 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a poskytovateľa digitálnej služby“.

V § 12 ods. 4 sa za slovo „varovania“ vkladajú slová „alebo stavu kybernetickej krízy“.

V § 12 ods. 5 sa vypúšťajú slová „poskytovateľom digitálnej služby,“ a slovo „ich“ sa nahrádza slovom „jeho“.

V § 15 ods. 2 písm. d) sa za slovo „evidenciou“ vkladajú slová „zraniteľností, kybernetických hrozieb, kybernetických kríz a“.

V § 15 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) až l), ktoré znejú:

V § 15 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo poskytovateľa digitálnej služby“.

§ 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

§ 16 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

§ 17 a 18 vrátane nadpisov znejú:

V § 19 odsek 1 znie:

V § 19 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Tretia strana je počas trvania zmluvného vzťahu povinná vykonávať a realizovať bezpečnostné opatrenia v súlade s písomnou zmluvou a týmto zákonom a je povinná podrobiť sa kontrole plnenia týchto opatrení zo strany prevádzkovateľa základnej služby. Ak ide o zmluvu podľa prvej vety uzatvorenú s prevádzkovateľom základnej služby, ktorý prevádzkuje kritickú základnú službu, kontrolu môže vykonávať aj úrad; na tento účel má tretia strana postavenie prevádzkovateľa základnej služby. Uzatvorenie zmluvy podľa prvej vety nesmie brániť v hospodárskej súťaži.“.

V § 19 ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo poskytovateľom digitálnej služby“.

V § 19 sa odsek 6 dopĺňa písmenami f) až i), ktoré znejú:

V § 19 ods. 7 sa slová „v údajoch podľa § 17 ods. 4“ nahrádzajú slovami „v zapísaných údajoch, okrem referenčných údajov“, na konci sa pripájajú tieto slová: „a ak prevádzkovateľ základnej služby prevádzkuje kritickú základnú službu, je povinný hlásiť úradu aj informáciu o uzatvorení zmluvy s treťou stranou o zabezpečení plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností, ktorá má významný vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti a aj informáciu o jej ukončení“ a pripája sa táto veta: „Úrad vykoná zmenu v registri prevádzkovateľov základnej služby, a to aj bez návrhu.“.

V § 19 ods. 8 sa slová „kontinuity základnej služby“ nahrádzajú slovami „kontinuity činnosti“.

V § 20 odseky 1 až 3 znejú:

V § 20 sa odsek 4 dopĺňa písmenami g) až i), ktoré znejú:

V § 20 sa vypúšťa odsek 6.

§ 21 a 22 vrátane nadpisu nad § 21 znejú:

§ 23 sa vrátane nadpisu vypúšťa.

§ 24 vrátane nadpisu znie:

V § 24a ods. 1 sa za slovo „dôležitosť“ vkladá slovo „prevádzkovateľa“, slová „§ 24 ods. 6“ sa nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 4“ a za slová „výstrahy, varovania“ sa vkladá čiarka a slová „stav kybernetickej krízy“.

V § 24a ods. 4 sa nad slovom „predpisu“ odkaz „28a)“ nahrádza odkazom „24c)“.

§ 25 a 26 sa vrátane nadpisov vypúšťajú.

Nadpis § 27 znie: „Reakcie na kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické hrozby a riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu“.

V § 27 ods. 1 úvodnej vete sa slovo „jeho“ nahrádza slovami „významnej kybernetickej“ a v písmene a) sa slová „výstrahu a varovanie pred závažným kybernetickým bezpečnostným incidentom“ nahrádzajú slovami „výstrahu, varovanie alebo stav kybernetickej krízy“.

V § 27 ods. 3 sa slová „a poskytovateľovi digitálnej služby“ nahrádzajú slovami „alebo tretej strane, ktorá má významný vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti“.

V § 27 ods. 5 sa slová „poskytovateľovi digitálnej služby“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „tretej strane, ktorá má významný vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti“ v príslušnom tvare.

V § 27 ods. 6 sa slová „poskytovateľ digitálnej služby je povinný“ nahrádzajú slovami „tretia strana, ktorá má významný vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti, sú povinní“.

V § 27 odsek 10 znie:

§ 27 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:

V § 27a ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo „základnej“.

V § 27a sa vypúšťa odsek 4.

V § 27a ods. 4 a 6 sa slová „poskytovanie základnej služby“ nahrádzajú slovami „poskytovanie služby“.

§ 28 vrátane nadpisu sa vypúšťa.

V § 29 ods. 1 sa slová „systémy základnej služby“ nahrádzajú slovami „systémy služby“, slová „podporujú základné služby“ sa nahrádzajú slovami „podporujú služby“ a na konci sa pripája táto veta: „Prevádzkovateľ základnej služby, ktorý nie je prevádzkovateľom kritickej základnej služby, môže zabezpečiť plnenie povinnosti vykonať audit kybernetickej bezpečnosti v lehote podľa predchádzajúcej vety preverením účinnosti prijatých bezpečnostných opatrení a plnenia požiadaviek ustanovených týmto zákonom samohodnotením prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti spôsobom podľa odseku 8.“.

V § 29 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov“.

V § 29 ods. 3 sa slová „osoba akreditovaná“ nahrádzajú slovami „subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu31aa) akreditovaný“.

§ 29 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

Za § 29 sa vkladajú § 29a až 29n, ktoré vrátane nadpisov znejú:

V § 30 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 17 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 2.

V § 30 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

V § 30 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

§ 31 vrátane nadpisu znie:

V § 32 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

V § 32 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „ods.1 a 6“.

V § 32 ods. 1 písm. c) sa slová „§ 20 ods.1“ nahrádzajú slovami „§ 20“.

V § 32 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

V § 32 ods. 1 písm. d) sa za slová „pravidlá auditu kybernetickej bezpečnosti“ vkladajú slová „alebo samohodnotenia“, za slová „periodicitu vykonávania auditu kybernetickej bezpečnosti“ sa vkladajú slová „alebo samohodnotenia“, slová „certifikačnú schému a“ sa nahrádzajú slovami „certifikačné schémy,“ a vypúšťajú sa slová „(§ 29 ods. 1 až 5)“.

V § 32 sa odsek 1 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:

V § 33 ods. 1 sa za slová „§ 27 až 27c“ vkladá čiarka a slová „§ 29a ods. 1 písm. a), b) a d) a § 29l okrem doručovania rozkazu o uložení sankcie a jeho náležitostí“.

V § 33 odsek 4 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie:

§ 33 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

Za § 34a sa vkladá § 34b, ktorý vrátane nadpisu znie:

Za § 35 sa vkladá § 36, ktorý vrátane nadpisu znie:

Slová „prevádzkovateľ základných služieb“ a „prevádzkovatelia základných služieb“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „prevádzkovateľ základnej služby“ v príslušnom tvare.

Prílohy č. 1 až 3 znejú:

Tento zákon upravuje

Tento zákon sa vzťahuje na informačné systémy zriadené a prevádzkované v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rozsahu určenom ústredným orgánom spôsobom podľa § 33 ods. 5.

Ak ide o osobu, ktorá poskytuje službu DNS, službu registrácie názvu domény, službu cloud computingu, službu dátového centra, sieť na sprístupňovanie obsahu, riadenú službu, bezpečnostnú službu, službu online trhu, službu internetového vyhľadávača alebo platformu služieb sociálnej siete, možno ju zapísať do registra prevádzkovateľov základnej služby a tento zákon sa na ňu vzťahuje aj vtedy, ak nemá trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

Tento zákon sa nevzťahuje na

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 3 znejú:

Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7 sa vypúšťajú.

Systémom certifikácie kybernetickej bezpečnosti je súbor pravidiel a postupov na riadenie jednotlivých schém certifikácie kybernetickej bezpečnosti.

Schéma certifikácie kybernetickej bezpečnosti je súbor pravidiel, technických požiadaviek, technických noriem a postupov, ktoré sa uplatňujú na certifikáciu alebo posudzovanie zhody konkrétnych produktov IKT, služieb IKT alebo procesov IKT.

Certifikáciu kybernetickej bezpečnosti pre úrovne záruky základná, významná alebo vysoká podľa osobitého predpisu10b) vykonáva len akreditovaná osoba.10c) Akreditovanou osobou pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti pre úroveň záruky vysoká10d) môže byť len úrad.10e)

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti je východiskový strategický dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup Slovenskej republiky k zabezpečeniu vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti. Súčasťou národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti sú politiky a národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy, ktorý je konkrétnym plánom čiastkových úloh a zdrojov.

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje najmä

V rámci národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti sa prijímajú politiky najmä na zabezpečenie

Ústredný orgán a iný orgán štátnej správy spolupracujú s úradom na vypracovaní národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti a na tento účel sú povinné poskytnúť úradu informácie v potrebnom rozsahu.

Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh úradu, na obdobie piatich rokov.

Národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy je strategický dokument, ktorý určuje ciele a spôsoby riadenia rozsiahlych kybernetických bezpečnostných incidentov a kybernetických kríz a obsahuje najmä

Národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy a jeho zmenu schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh úradu.

Ústredný orgán a iný orgán štátnej správy spolupracujú s úradom na vypracovaní národného plánu reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy a na tento účel sú povinné poskytnúť úradu informácie v potrebnom rozsahu.

Do registra prevádzkovateľov základnej služby sa zapisuje

Ten, kto vykonáva činnosť podľa odseku 1 je povinný do 60 dní odo dňa, kedy činnosť začne vykonávať, oznámiť to úradu. Oznámenie podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať

Úrad zapíše do registra prevádzkovateľov základnej služby osobu podľa odseku 1

Zápis do registra prevádzkovateľov základnej služby oznámi úrad bezodkladne prevádzkovateľovi základnej služby prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti a doručí do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu; 23b) osobitné rozhodnutie sa nevydáva.

Práva a povinnosti prevádzkovateľa základnej služby vznikajú prevádzkovateľovi základnej služby dňom uvedeným v oznámení o zápise do registra prevádzkovateľov základnej služby, najskôr však tridsiaty deň nasledujúci po dni tohto zápisu.

Ak dôjde k zmene zapísaných skutočností, úrad vykoná zmenu v registri prevádzkovateľov základnej služby, a to aj bez návrhu. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný každú zmenu zapísaných skutočností, ktorá nie je referenčným údajom, oznámiť najneskôr do 14 dní prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti úradu. Na vykonanie zmeny a povinnosť jej oznamovania sa primerane použijú odseky 3 až 5.

Úrad môže vymazať prevádzkovateľa základnej služby z registra prevádzkovateľov základnej služby

Úrad o výmaze prevádzkovateľa základnej služby z registra prevádzkovateľov základnej služby informuje prevádzkovateľa základnej služby.

Kritickou základnou službou je

Ak prevádzkovateľ základnej služby vykonáva aspoň jednu z kritických základných služieb, je prevádzkovateľom kritickej základnej služby a túto skutočnosť je povinný oznámiť úradu.

Skutočnosť, že prevádzkovateľ základnej služby prevádzkuje kritickú základnú službu, ako aj každú zmenu v týchto skutočnostiach, zapíše úrad do registra prevádzkovateľov základnej služby; na toto oznámenie a spôsob zápisu, ako aj na povinnosť oznamovania zmien a na ich zápis sa primerane použije § 17 ods. 3.

Ak ide o osobu poskytujúcu niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2, alebo o osobu, ktorá je treťou stranou, ktorá nemá trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území členského štátu Európskej únie a poskytuje tieto služby alebo vykonáva tieto činnosti na území Slovenskej republiky, je povinná mať počas celej doby poskytovania týchto služieb alebo vykonávania týchto činností určeného zástupcu s trvalým pobytom, miestom podnikania alebo sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie, v ktorom tiež poskytuje tieto služby alebo vykonáva tieto činnosti.

Ak ide o osobu poskytujúcu niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť tohto zákona a ktorej siete a informačné systémy sa nachádzajú v inom členskom štáte Európskej únie, úrad pri výkone svojej pôsobnosti podľa tohto zákona spolupracuje s príslušným orgánom členského štátu Európskej únie.

Ak ide o osobu poskytujúcu niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť tohto zákona, je povinná písomne oznámiť na výzvu úradu prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti každú zmenu, bezodkladne najneskôr do troch mesiacov odo dňa zmeny, niektorého z týchto údajov

Úrad oznamuje každú oznámenú zmenu údajov podľa odseku 3 bezodkladne Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť.

Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény sú povinní pri registrácii domény evidovať a viesť osobitnú evidenciu registračných údajov názvu domény.

Evidencia registračných údajov názvu domény obsahuje tieto údaje:

Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní prijať vnútorné predpisy a zaviesť osobitné postupy na zabezpečenie overenia údajov predkladaných pri registrácii názvu domény, aspoň v rozsahu overenia údajov podľa odseku 2 písm. c), s cieľom zabezpečiť súlad údajov podľa odseku 2 so skutočnosťou. Na tieto účely sú osoby podľa prvej vety oprávnené aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať, zaznamenávať a kopírovať údaje z dokladu totožnosti.

Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní bezodkladne po registrácii názvu domény bezodplatne zverejniť údaje predkladané pri registrácii názvu domény, ktoré nie sú osobnými údajmi.24b)

Úrad a ústredný orgán majú na účely výkonu štátnej správy podľa tohto zákona prístup k údajom predkladaným pri registrácii názvu domény. Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní údaje podľa prvej vety úradu alebo ústrednému orgánu na požiadanie bezodplatne poskytnúť najneskôr do 72 hodín od doručenia žiadosti.

Ak osobitný predpis ustanovuje orgánu verejnej moci alebo inej osobe oprávnenie na prístup k údajom predkladaným pri registrácii názvu domény, správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní takéto údaje poskytnúť; na poskytnutie údajov sa použije postup podľa odseku 5 druhej vety.

Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní vnútorné predpisy a informáciu o postupoch pri poskytovaní údajov podľa odsekov 5 a 6 bezodplatne zverejniť na svojom webovom sídle.

Správca TLD a osoba, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, sú povinní si navzájom poskytovať údaje potrebné na registráciu názvu domény tak, aby pri registrácii názvu domény nebol žiadateľ o registráciu názvu domény povinný predkladať také údaje, ktorými niektorá z týchto osôb podľa zákona má disponovať.

Prevádzkovateľ základnej služby je povinný hlásiť každý závažný kybernetický bezpečnostný incident.

Za závažný kybernetický bezpečnostný incident sa považuje rozsiahly kybernetický bezpečnostný incident a kybernetický bezpečnostný incident, ktorý

Hlásenie závažného kybernetického bezpečnostného incidentu sa vykonáva prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti

Na hlásenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov alebo na zaistenie kybernetickej bezpečnosti môže úrad namiesto postupu podľa § 8 ods. 6 uzatvoriť písomnú zmluvu o odlišnom spôsobe a forme hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov s prevádzkovateľom základnej služby, pri ktorom je to odôvodnené jeho postavením, alebo rozsahom alebo obsahom činnosti.

Prevádzkovateľ základnej služby prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti hlási aj

Prevádzkovateľ základnej služby a iná osoba môžu hlásiť kybernetický bezpečnostný incident, kybernetickú hrozbu alebo udalosť odvrátenú v poslednej chvíli aj dobrovoľne, nad rozsah povinnosti podľa odseku 1; postup podľa odseku 3 sa použije primerane. Úrad spracováva a analyzuje dobrovoľné hlásenia podľa prvej vety v rozsahu, v akom to úradu umožňujú technické podmienky a kapacity tak, aby nedošlo k neprimeranému zaťažovaniu subjektov a obmedzeniu medzinárodnej spolupráce. Osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom základnej služby, dobrovoľné hlásenia podľa prvej vety nezakladajú žiadne práva ani povinnosti podľa tohto zákona.

Hlásením podľa odseku 1 alebo odseku 5 nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa základnej služby prijať, dodržiavať a vykonávať bezpečnostné opatrenia. Hlásením podľa odseku 5 nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 1.

Prevádzkovateľ základnej služby, na ktorého sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2554“), plní povinnosť podľa odseku 1 nahlasovaním závažných incidentov súvisiacich s IKT prostredníctvom príslušného orgánu podľa nariadenia (EÚ) 2022/2554 úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách ustanovených v nariadení (EÚ) 2022/2554.

Úrad vykonáva dohľad

Úrad vykonáva dohľad vo vzťahu k prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý má trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, alebo osobe podľa § 2 ods. 2.

Úrad pri výkone dohľadu postupuje tak, aby

Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich zamestnancami, inými osobami vykonávajúcimi pre nich činnosť, ich klientmi a inými odberateľmi služby, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

Výkonom dohľadu nie sú dotknuté povinnosti prevádzkovateľa základnej služby a oprávnenia úradu a iných orgánov v oblasti hlásenia podľa § 24 a riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, kybernetických hrozieb, udalostí odvrátených v poslednej chvíli alebo zraniteľností.

Dohľad je neverejný v rozsahu, v akom je to potrebné na zachovanie kybernetickej bezpečnosti, predchádzanie kybernetickým bezpečnostným incidentom alebo ich pokračovaniu.

Úrad zabezpečuje a koordinuje poskytnutie súčinnosti a spoluprácu s orgánmi s právomocou obdobnou právomoci úradu podľa tohto zákona alebo jednotkami CSIRT iného členského štátu Európskej únie na účely výkonu dohľadu.

Úrad vybavuje sťažnosti31d) týkajúce sa porušenia povinností prevádzkovateľa základnej služby, ak ich podá odberateľ služby alebo osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je ochrana a presadzovanie práv a právom chránených záujmov odberateľov služby alebo oblasť kybernetickej bezpečnosti.

Ak sťažnosť podľa odseku 1 smeruje proti osobe, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon a ktorá spadá do pôsobnosti iného členského štátu Európskej únie, úrad sťažnosť postúpi príslušnému orgánu iného členského štátu Európskej únie.

Na vybavovanie sťažností podľa odseku 1 sa vzťahuje osobitný predpis.31d)

Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu plnenia povinností prevádzkovateľa základnej služby podľa tohto zákona alebo povinností uložených na základe tohto zákona.

Kontrolu možno vykonávať aj formou kontroly na mieste.

Kontrolu možno vykonávať aj na konsolidovanom základe nad skupinami osôb alebo účelových združení majetku, ktorých súčasťou je prevádzkovateľ základnej služby, ak tieto osoby sú prepojené a majú vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti prevádzkovateľa základnej služby alebo sa podieľajú na jeho činnosti.

Kontrolou sa

Kontrola sa vykonáva na základe písomného poverenia riaditeľa úradu alebo ním splnomocneného zástupcu (ďalej len „poverenie na vykonanie kontroly“).

Poverenie na vykonanie kontroly obsahuje najmä

Ak počas výkonu kontroly nastanú skutočnosti, v dôsledku ktorých je potrebné zmeniť alebo doplniť poverenie na vykonanie kontroly, vypracuje sa k povereniu na vykonanie kontroly dodatok. Dodatok k povereniu na vykonanie kontroly tvorí neoddeliteľnú súčasť poverenia na vykonanie kontroly.

Kontrola je začatá vykonaním prvého úkonu úradu voči prevádzkovateľovi základnej služby.

Úrad je v súvislosti s vykonávaním kontroly oprávnený

Úrad je v súvislosti s vykonávaním kontroly oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku, na pozemok prevádzkovateľa základnej služby alebo tretej osoby alebo vstupovať do obydlia, ak sa používa aj na podnikanie alebo na vykonávanie inej hospodárskej činnosti, ktoré súvisia s poskytovaním služby prevádzkovateľa základnej služby.

Úrad je v súvislosti s vykonávaním kontroly povinný

Prevádzkovateľ základnej služby je pri vykonávaní kontroly oprávnený

Prevádzkovateľ základnej služby je v súvislosti s vykonávaním kontroly povinný

Oprávnenia podľa odseku 1 písm. a) a d) patria aj tretej osobe. Povinnosti podľa odseku 2 písm. a) až c) a h) až j) má aj tretia osoba.

Náklady, ktoré vznikli prevádzkovateľovi základnej služby alebo tretej osobe v súvislosti s vykonávaním kontroly uhrádza prevádzkovateľ základnej služby alebo tretia osoba.

O zistených nedostatkoch z kontroly úrad vypracuje návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a čiastkovú správu alebo správu. Ak neboli zistené nedostatky, úrad vypracuje len čiastkovú správu alebo správu.

Čiastková správa sa môže vypracovať, ak

Návrh správy a návrh čiastkovej správy obsahuje najmä

Návrh čiastkovej správy alebo návrh správy sa považuje za doručený, aj ak ho prevádzkovateľ základnej služby odmietne prevziať, a to dňom odmietnutia prevzatia. Ak návrh správy alebo návrh čiastkovej správy nemožno doručiť, tieto návrhy sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručeného návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy úradu, aj keď sa o tom prevádzkovateľ základnej služby nedozvedel.

Ak prevádzkovateľ základnej služby k zisteným nedostatkom, lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy nepredloží námietky v lehote podľa odseku 3 písm. i), považujú sa zistené nedostatky, lehota na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a lehota na splnenie prijatých opatrení za akceptované.

Na náležitosti čiastkovej správy a správy sa vzťahuje odsek 3 písm. a) až d) rovnako. Čiastková správa a správa obsahuje aj dátum jej vyhotovenia. Ak boli zistené nedostatky, čiastková správa a správa obsahuje okrem náležitostí uvedených v prvej a druhej vete aj

Kontrola je skončená dňom zaslania správy prevádzkovateľovi základnej služby. Zaslaním čiastkovej správy je skončená tá časť kontroly, ktorej sa čiastková správa týka. Ak je kontrola alebo jej časť zastavená z dôvodov hodných osobitného zreteľa, kontrola alebo jej časť sú skončené vyhotovením záznamu, v ktorom sa uvedie dôvod zastavenia kontroly alebo jej časti. Úrad bezodkladne zašle záznam o zastavení kontroly alebo jej časti prevádzkovateľovi základnej služby; to neplatí, ak prevádzkovateľ základnej služby zanikol.

Ak sú po skončení kontroly zistené chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, čiastková správa alebo správa sa opraví a časť čiastkovej správy alebo správy, ktorej sa oprava týka, sa zašle prevádzkovateľovi základnej služby a všetkým, ktorým bola pôvodná čiastková správa alebo správa zaslaná.

Ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontroly, na jej vykonanie môže úrad prizvať prizvanú osobu s jej súhlasom. Ak o účasť na kontrole požiada orgán s právomocou obdobnou právomoci úradu podľa tohto zákona alebo jednotka CSIRT iného členského štátu Európskej únie, nimi určené osoby úrad prizve na účasť na kontrole.

Účasť prizvanej osoby na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

Náhradu mzdy alebo náhradu platu vo výške priemerného zárobku alebo náhradu podľa osobitného predpisu v súvislosti s účasťou na kontrole prizvanej osobe uhrádza úrad, ak sa prizvaná osoba s úradom nedohodne inak; to neplatí pre prizvané osoby podľa odseku 1.

Oprávnenia ustanovené v § 29d ods. 5 písm. a) a b) a ods. 6 a povinnosti ustanovené v § 29d ods. 7 písm. a), b), e) a g) sa vzťahujú na prizvanú osobu rovnako.

Zamestnanec úradu a prizvaná osoba, ktorí vykonávajú kontrolu, majú pri plnení úloh podľa tohto zákona postavenie verejného činiteľa podľa Trestného zákona.

Zamestnanec úradu alebo príslušník úradu a prizvaná osoba sú povinní zdržať sa konania, ktoré vedie alebo by mohlo viesť k spochybneniu ich nezaujatosti.

Zamestnanec úradu alebo príslušník úradu a prizvaná osoba, ktorým sú známe skutočnosti zakladajúce pochybnosti o ich nezaujatosti vo vzťahu k vykonávanej kontrole, k prevádzkovateľovi základnej služby alebo k tretej osobe, sú povinní tieto skutočnosti písomne oznámiť riaditeľovi úradu.

Prevádzkovateľ základnej služby môže proti účasti na kontrole zamestnanca úradu, príslušníka úradu alebo prizvanej osoby podať úradu písomné námietky s uvedením dôvodu námietok, ak má pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca úradu, príslušníka úradu alebo prizvanej osoby. Podanie námietok nemá odkladný účinok na výkon kontroly.

Zamestnanec úradu alebo príslušník úradu, alebo prizvaná osoba, proti ktorým boli podané písomné námietky alebo ktorí uskutočnili oznámenie podľa odseku 2, sú oprávnení až do rozhodnutia riaditeľa úradu vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré neznesú odklad.

Riaditeľ úradu je povinný rozhodnúť vo veci zaujatosti zamestnanca úradu alebo príslušníka úradu, alebo prizvanej osoby najneskôr do troch pracovných dní odo dňa doručenia písomných námietok podľa odseku 3 alebo oznámenia podľa odseku 2.

Zamestnanec úradu alebo príslušník úradu a prizvaná osoba sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom kontroly; od tejto povinnosti ich môže oslobodiť riaditeľ úradu. Povinnosť podľa prvej vety trvá aj po skončení služobného pomeru, pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

Úrad môže pred začatím konania o uložení opatrenia na nápravu vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na predídenie vzniku vážnej škody alebo inej ujmy

Doručenie predbežného opatrenia prevádzkovateľovi základnej služby sa považuje za prvý úkon v konaní o uložení opatrenia na nápravu a týmto úkonom je toto konanie začaté. Konanie o uložení opatrenia na nápravu nie je obmedzené rozsahom a dôvodmi vydaného predbežného opatrenia.

Úrad predbežné opatrenie zruší z vlastného podnetu, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo vydané, alebo ak sa zmenia pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné alebo účelné; inak predbežné opatrenie zaniká uplynutím času, ak bolo vydané na určitý čas, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení opatrenia. Ak sa dôvody zrušenia podľa prvej vety vzťahujú len na časť predbežného opatrenia, úrad zruší predbežné opatrenie v časti.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

Odsekmi 1 až 4 nie je dotknutá možnosť vydať predbežné opatrenie v konaní o uložení opatrenia na nápravu.

Ak úrad zistí nedostatky v činnosti prevádzkovateľa základnej služby spočívajúce v plnení povinností prevádzkovateľa základnej služby podľa tohto zákona alebo povinností uložených na základe tohto zákona, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, môže uložiť prevádzkovateľovi základnej služby povinnosť

Úrad môže prevádzkovateľovi základnej služby spolu s uložením povinnosti prijať opatrenia na nápravu uložiť aj povinnosť zaplatiť penále v sume 0,5 % z najvyššej možnej sumy pokuty, ktorú je za porušenie takejto povinnosti možné uložiť, a to za každý deň omeškania so splnením povinnosti.

Úrad môže v konaní o uložení opatrenia na nápravu uložiť aj pokutu za správny delikt, ak ide o porušenie povinnosti, ktoré naplní skutkovú podstatu správneho deliktu; na určenie výšky pokuty sa použije § 31 rovnako.

Ak prevádzkovateľ základnej služby, ktorý prevádzkuje kritickú základnú službu, nesplní povinnosť podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), ani v dodatočnej lehote určenej vo výzve úradu, môže úrad podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov zakázať štatutárnemu orgánu prevádzkovateľa základnej služby alebo členovi štatutárneho orgánu prevádzkovateľa základnej služby, jeho vedúcemu zamestnancovi na najvyššej úrovni riadenia zodpovednému za príslušnú činnosť alebo výkonom tejto činnosti poverenému splnomocnencovi vykonávať ich funkciu, zamestnanie alebo činnosť u prevádzkovateľa základnej služby, a to až do doby splnenia týchto povinností. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak ide o prevádzkovateľa základnej služby, ktorý je orgánom verejnej moci, na ktorý sa vzťahuje tento zákon.

Ak prevádzkovateľ základnej služby neplní povinnosti uložené podľa § 29j ods. 1 riadne a včas, nezákonný stav pretrváva a spôsobuje vážnu škodu alebo inú ujmu a obsahuje znaky trestného činu proti životu, zdraviu alebo bezpečnosti osôb, môže mu byť rozhodnutím súdu vydaným na návrh úradu uložená povinnosť dočasne obmedziť prístup

Ak obmedzenie prístupu podľa odseku 1 nie je v dispozícii prevádzkovateľa služby, povinnosť obmedziť prístup podľa odseku 1 možno v druhom rade uložiť osobe, ktorá je objektívne spôsobilá takéto obmedzenie vykonať; splnenie tejto povinnosti nezakladá osobe ďalšie práva ani povinnosti podľa tohto zákona.

Návrh úradu podľa odseku 1 musí obsahovať

Na riadne zistenie a identifikáciu skutočností podľa odseku 3 písm. b) sú úrad aj súd oprávnení požiadať o súčinnosť orgán verejnej moci alebo právnickú osobu, ktorí sú povinní tejto žiadosti bezodkladne vyhovieť, ak tým nedôjde k ohrozeniu plnenia úloh spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb, ktoré konajú v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

Rozhodnutie súdu musí obsahovať aj údaje podľa odseku 3. Rozhodnutie súdu môže obsahovať oprávnenie úradu na opakované predĺženie doby obmedzenia prístupu podľa odseku 1.

Úrad doručí rozhodnutie súdu prevádzkovateľovi základnej služby a osobe, ktorej bola uložená povinnosť obmedziť prístup podľa odseku 1.

Ak je úrad na základe rozhodnutia súdu oprávnený opakovane predĺžiť dobu obmedzenia prístupu podľa odseku 1, o každom takomto predĺžení vydá samostatné rozhodnutie.

Ak bolo pri výkone dohľadu podľa § 29a ods. 1 písm. a) až c) spoľahlivo zistené, že prevádzkovateľ základnej služby v jednotlivom prípade porušil povinnosť, úrad je príslušný bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie prevádzkovateľovi základnej služby za zistené porušenie povinnosti. Na posúdenie porušenia povinnosti ako jednotlivého prípadu nie je prekážkou, ak úrad pri výkone dohľadu spoľahlivo zistí opakované rovnaké porušenie alebo viaceré obdobné porušenia povinnosti, ktorých sa dopustil ten istý prevádzkovateľ základnej služby v iných rôznych prípadoch.

Rozkazom o uložení sankcie možno podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku uložiť pokutu do 10 000 eur a opatrenie na nápravu. Sankciu podľa prvej vety možno ukladať samostatne alebo súbežne a za trvajúci nedostatok aj opakovane; sankciu podľa prvej vety možno ukladať opakovane aj za opakované rovnaké porušenie alebo viaceré obdobné porušenia povinnosti, ktorých sa dopustil ten istý prevádzkovateľ základnej služby v iných rôznych prípadoch.

Prevádzkovateľ základnej služby, ktorému bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, môže úradu proti vydanému rozkazu o uložení sankcie podať do 15 dní od jeho doručenia písomne odpor, ktorý musí byť odôvodnený. Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje a úrad pokračuje v konaní o uložení opatrenia na nápravu, pričom nie je viazaný rozsahom skutkových zistení, právnou kvalifikáciou ani druhom a výškou sankcie podľa zrušeného rozkazu o uložení sankcie a ani ďalším obsahom zrušeného rozkazu o uložení sankcie. Ak pred vydaním rozkazu o uložení sankcie nebol proti prevádzkovateľovi základnej služby urobený iný úkon, po včasnom podaní odporu s odôvodnením sa doručenie rozkazu o uložení sankcie prevádzkovateľovi základnej služby považuje za prvý úkon v konaní o uloženie opatrenia na nápravu.

Rozkaz o uložení sankcie, proti ktorému nebol včas podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozhodnutia, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok.

Úrad môže kedykoľvek počas výkonu dohľadu navrhnúť prevádzkovateľovi základnej služby uzatvorenie dohody o náprave.

Dohoda o náprave obsahuje

Úrad môže uzatvoriť dohodu o náprave, ak opatrenia a náhrada, ktoré sú obsahom dohody sú spôsobilé odstrániť nezákonný stav a primerane nahradiť vzniknutú škodu alebo inú ujmu a ak neexistuje iný záujem na pokračovaní vo výkone dohľadu.

Ak je uzatvorená dohoda o náprave, úrad zastaví výkon dohľadu v rozsahu porušení povinností, ktoré sú obsahom dohody o náprave.

Úrad môže opätovne začať dohľad vo veci porušenia povinností, ktoré sú obsahom dohody o náprave, ak

Kontrolovanému subjektu, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona pri výkone dohľadu a tým znemožňuje priebeh kontroly podľa § 29c až 29h, marí výsledok kontroly alebo nápravu zistených nedostatkov, môže úrad uložiť poriadkovú pokutu do 1 500 eur. Pri určovaní poriadkovej pokuty úrad prihliada na mieru sťaženia výkonu kontroly alebo marenia výsledku kontroly.

Poriadkovú pokutu podľa odseku 1 možno uložiť opakovane, avšak najviac do úhrnnej výšky 15 000 eur.

Poriadkovú pokutu možno uložiť do dvoch mesiacov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr do jedného roka od porušenia povinnosti.

Uloženie poriadkovej pokuty nezbavuje kontrolovaný subjekt povinnosti postupovať v súlade s týmto zákonom.

Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 7 000 000 eur alebo do výšky 1,4 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, podľa toho, ktorá suma je vyššia, prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť

Úrad môže uložiť pokutu od 500 eur do 10 000 000 eur alebo do výšky 2 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, podľa toho, ktorá suma je vyššia, prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý prevádzkuje kritickú základnú službu, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší niektorú z povinností uvedenú v odseku 2.

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur osobe poskytujúcej niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť tohto zákona, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že na výzvu úradu neoznámi zmenu údajov podľa § 21 ods. 3.

Úrad môže uložiť pokutu od 500 eur do 500 000 eur osobe poskytujúcej niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2 na území Slovenskej republiky, ktorá nemá trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo v členskom štáte Európskej únie, ktorá sa dopustila správneho deliktu tým, že si neurčila zástupcu s trvalým pobytom miestom podnikania alebo sídlom, na území Slovenskej republiky, alebo na území iného členského štátu Európskej únie, v ktorom tiež poskytuje tieto služby alebo vykonáva tieto činnosti podľa § 21 ods. 1.

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur správcovi TLD a osobe, ktorá poskytuje službu registrácie názvu domény, ktorá sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur tomu, kto

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur výrobcovi alebo poskytovateľovi produktov, služieb alebo procesov, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že podľa čl. 53 nariadenia (EÚ) 2019/881 vydá EÚ vyhlásenie o zhode, ktoré je v rozpore s požiadavkami ustanovenými v schéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti vydanej na základe čl. 49 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/881.

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur výrobcovi alebo poskytovateľovi certifikovaných produktov, služieb alebo procesov alebo výrobcovi alebo poskytovateľovi produktov, služieb a procesov, pre ktoré je vydané EÚ vyhlásenie o zhode, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že nezverejní v elektronickej podobe alebo neaktualizuje doplňujúce informácie o kybernetickej bezpečnosti podľa čl. 55 ods. 1 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) 2019/881.

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur orgánu posudzovania zhody, držiteľovi európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti alebo vydavateľovi EÚ vyhlásení o zhode, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že

Úrad môže uložiť pokutu od 300 eur do 500 000 eur orgánu posudzovania zhody alebo držiteľovi európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že neumožní národnej autorite pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti prístup do priestorov podľa čl. 58 ods. 8 písm. d) nariadenia (EÚ) 2019/881.

Pri ukladaní pokuty za správny delikt úrad prihliada na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania, trvanie, následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Ak je škodlivý následok nepatrný, alebo ak na potrestanie postačuje samotné prejedanie správneho deliktu, úrad pokutu neuloží.

Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená, úrad môže uložiť pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených alebo vypočítaných podľa odsekov 1 až 11.

Odseky 1 až 6 sa použijú primerane na osobu poskytujúcu niektorú zo služieb alebo vykonávajúcu niektorú z činností podľa § 2 ods. 2, ktorá nie je usadená v Európskej únii, ale ponúka služby v rámci Európskej únie a má na území Slovenskej republiky určeného zástupcu, alebo nemá určeného zástupcu v žiadnom členskom štáte Európskej únie.

Celkovým celosvetovým ročným obratom podľa odsekov 2 a 3 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta poskytnutá finančná pomoc. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.33)

Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka.

Pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuta za správny delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

Ak nie je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona, úrad odstúpi vec príslušnému orgánu.

Pokuty za správny delikt sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prevádzkovateľ základnej služby podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa považuje za prevádzkovateľa kritickej základnej služby podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2025.

Úrad môže do 31. decembra 2026 aj z vlastnej iniciatívy rozhodnúť, ktorá z osôb podľa odseku 1 nie je prevádzkovateľom kritickej základnej služby z dôvodu, že nespĺňa podmienky podľa § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025.

Poskytovateľ digitálnej služby podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024 sa považuje za prevádzkovateľa základnej služby podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2025.

Úrad môže aj z vlastnej iniciatívy do 31. decembra 2026 rozhodnúť, ktorá z osôb podľa odseku 3 nie je prevádzkovateľom základnej služby z dôvodu, že nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025.

Prevádzkovateľ základnej služby podľa odseku 1 môže do 31. decembra 2026 prijímať a realizovať bezpečnostné opatrenia podľa predpisov účinných od 1. januára 2025 aj prijímaním a realizovaním bezpečnostných opatrení podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

Úrad vyzve na plnenie povinnosti podľa § 21 ods. 3 do 17. januára 2025 a takto oznámené údaje v rozsahu podľa § 21 ods. 3 zašle Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť do 30 dní odo dňa ich oznámenia úradu.

Prevádzkovateľ základnej služby podľa odseku 1 môže vykonávať do 31. decembra 2026 audit podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

Prevádzkovateľ základnej služby môže pre I. a II. kategóriu sietí a informačných systémov zabezpečiť splnenie povinnosti vykonať audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý by bol povinný vykonať v rokoch 2025 a 2026, vykonaním samohodnotenia prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Samohodnotenie vykonáva manažér kybernetickej bezpečnosti a výsledok samohodnotenia doručí prevádzkovateľ základnej služby úradu bezodkladne po jeho vykonaní.

Prevádzkovateľ základnej služby pre I. a II. kategóriu sietí a informačných systémov postupom podľa odseku 8 môže splniť povinnosť vykonať audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý bol povinný vykonať v roku 2024, do 30. septembra 2025.

Zrušujú sa:

vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritéria prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby),

vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 165/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1991 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 284/2001 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 266/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 274/2015 Z. z., zákona č. 331/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 348/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 412/2015 Z. z., zákona č. 89/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 289/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 216/2018 Z. z., zákona č. 170/2018 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 371/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 6/2020 Z. z., zákona č. 476/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 279/2020 Z. z., zákona č. 75/2021 Z. z., zákona č. 261/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 8/2023 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 106/2024 Z. z., zákona č. 161/2024 Z. z. zákona č. 248/2024 Z. z. a zákona č. 292/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 36cb znie:

V prílohe č. 2 Viazané živnosti sa v skupine 214 Ostatné dopĺňa živnosť s poradovým číslom 99, ktorá znie:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 265/2022 Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 109/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 135/2023 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 183/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 293/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 331/2023 Z. z., zákona č. 332/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 120/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z., zákona č. 160/2024 Z. z., zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 162/2024 Z. z., zákona č. 246/2024 Z. z., zákona č. 292/2024 Z. z., zákona č. 307/2024 Z. z. a zákona č. 364/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:

V prílohe Sadzobníku správnych poplatkov časti VII. Elektronické komunikácie sa dopĺňa položka 105, ktorá znie:

Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z., zákona č. 136/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 278/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 241/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 299/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 354/2021 Z. z., zákona č. 187/2022 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z. a zákona č. 161/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 34a sa vypúšťajú odseky 7, 8 a 10.

V § 34a ods. 7 sa slová „a 7“ nahrádzajú slovami „a § 34b“.

Za § 34a sa vkladá § 34b, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 47 písm. k) sa slovo „akreditáciu“ nahrádza slovom „osvedčenie“ a vypúšťajú sa slová „a opakovanej odbornej prípravy v oblasti bezpečnostnej ochrany“.

V § 48 ods. 1 písm. v) sa slová „§ 51 ods. 2 až 6“ nahrádzajú slovami „§ 51 ods. 2 až 7“.

V § 51 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

V § 51 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 55 ods. 2 písm. i) sa slová „§ 34a ods. 8“ nahrádzajú slovami „§ 34b ods. 2“.

Za § 57ja sa vkladá § 57jb, ktorý vrátane nadpisu znie:

Osoba podľa osobitného predpisu8l) je povinná absolvovať odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany.

Odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany vykonáva inštruktor odbornej prípravy z bezpečnostnej ochrany na základe osvedčenia na vykonávanie odbornej prípravy, ktoré vydáva ministerstvo a v rozsahu obsahu kurzov, ktoré schvaľuje ministerstvo, ak tento zákon neustanovuje inak. Právnická osoba je oprávnená zabezpečovať odbornú prípravu z bezpečnostnej ochrany prostredníctvom inštruktora podľa prvej vety. Ministerstvo v rozhodnutí určí rozsah a podmienky vykonávania odbornej prípravy z bezpečnostnej ochrany.

O absolvovaní odbornej prípravy z bezpečnostnej ochrany vydá potvrdenie inštruktor podľa odseku 2, ktorý odbornú prípravu vykonal. Vzor potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy z bezpečnostnej ochrany zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.

Ministerstvo môže určiť dodatočné požiadavky na jednotlivé odbornosti člena personálu bezpečnostnej ochrany vrátane povinnosti preukázať teoretické znalosti a praktické schopnosti na výkon tejto činnosti skúškou odbornej spôsobilosti a zverejňuje ich na svojom webovom sídle. Skúšobnú komisiu na posúdenie odbornej spôsobilosti člena personálu bezpečnostnej ochrany vymenúva a odvoláva ministerstvo.

Osoba podľa osobitného predpisu8m) je povinná absolvovať odbornú prípravu z kybernetickej bezpečnosti v civilnom letectve.

Odbornú prípravu z kybernetickej bezpečnosti v civilnom letectve vykonáva lektor odbornej prípravy z kybernetickej bezpečnosti v civilnom letectve, ktorý

Rozsah a obsah kurzov a podrobnosti o odbornej príprave z kybernetickej bezpečnosti v civilnom letectve upraví Národný program bezpečnostnej ochrany civilného letectva Slovenskej republiky.“.

Konanie začaté podľa § 34a ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2024 a právoplatne neskončené do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa predpisov účinných od 1. januára 2025.

Právoplatné rozhodnutie o udelení akreditácie podľa § 34a ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2024 vydané podľa doterajších predpisov, zostáva v platnosti do uplynutia času, na ktorý bolo vydané.

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 120/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 350/2011 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 96/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona 177/2018 Z. z., zákona 308/2018 Z. z., zákona č. 279/2019 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 363/2021 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 205/2023, zákona č. 309/2023 Z. z. a zákona č. 161/2024 Z. z. sa mení takto:

V § 4 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 31 ods. 11 písmená a) a c) znejú:

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z. a zákona č. 334/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 sa odsek 5 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 76 znie:

V § 52 ods. 8 sa vypúšťa druhá a tretia veta.

Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý znie:

§ 103 až 107 sa vypúšťajú.

V § 117 ods. 20 sa slová „kybernetického bezpečnostného incidentu (III) stupňa“ nahrádzajú slovami „závažného kybernetického bezpečnostného incidentu“.

V § 124 ods. 1 sa vypúšťajú slová „§ 103 ods. 1 a 4, § 104 ods. 1, 3 až 5,“ a slová „§ 105,“.

V § 124 ods. 3 sa vypúšťajú slová „§ 102 ods. 3 a 4, § 106,“.

Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom úradom (ďalej len „školiace stredisko“). Podrobnosti o postupe a spôsobe uznávania školiaceho strediska podľa prvej vety, rozsah povinného technického vybavenia školiaceho strediska a náležitosti popisu priebehu plánu praktického výcviku (ďalej len „plán praktického výcviku“) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Žiadosť o uznanie školiaceho strediska môže podať úradu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem vykonávať praktický výcvik podľa odseku 1 (ďalej len „žiadateľ o uznanie školiaceho strediska“).

Žiadosť o uznanie školiaceho strediska obsahuje

Prílohami k žiadosti o uznanie školiaceho strediska sú

Požiadavky, ktoré musí žiadateľ o uznanie školiaceho strediska spĺňať sú

Odborne spôsobilým školiteľom je osoba s vysokoškolským vzdelaním v študijnom programe so zameraním na elektrotechniku, osoba s úplným stredným odborným vzdelaním v študijnom odbore elektrotechnika alebo držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla stupňa A alebo stupňa B podľa osobitného predpisu.86a) Odborne spôsobilý školiteľ musí byť držiteľom osvedčenia operátora plavebnej pohyblivej služby SRC (Short Range Certificate).

Úrad na základe úplnej žiadosti o uznanie školiaceho strediska overí splnenie požiadaviek podľa odseku 5. Ak žiadateľ o uznanie školiaceho strediska spĺňa požiadavky podľa odseku 5, úrad mu vydá rozhodnutie o uznaní školiaceho strediska, inak úrad žiadosť o uznanie školiaceho strediska zamietne.

Úrad rozhodnutie o uznaní školiaceho strediska zruší, ak školiace stredisko

Úrad vedie evidenciu školiacich stredísk a ich zoznam zverejňuje na svojom webovom sídle.

Školiace stredisko je povinné

Školiace stredisko písomne informuje úrad o čase a mieste konania praktického výcviku najneskôr tri dni vopred.

Školiace stredisko vydá absolventovi praktického výcviku potvrdenie o absolvovaní praktického výcviku, ktoré obsahuje

Školiace stredisko vedie evidenciu účastníkov praktického výcviku.

Školiace stredisko zašle úradu zoznam absolventov praktického výcviku do siedmich dní po ukončení praktického výcviku.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.