Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 ods. 1 písm. c) a d) znejú:

V § 1 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak,“.

§ 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 3 ods. 3 znie:

V § 3 ods. 4 sa za slová „v odseku 3“ vkladá čiarka a slová „v záujme umiestnenia štátnych orgánov“ a pred slovo „majetku“ sa vkladá slovo „nehnuteľného“.

V § 3 ods. 5 a 6 sa pred slovo „majetku“ vkladá slovo „nehnuteľného“.

Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý znie:

V § 5 ods. 1 a 2 sa slovo „obvodný“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „okresný“ v príslušnom gramatickom tvare.

V § 6 ods. 4 druhá veta znie:

V § 6 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.

V § 6 ods. 7 znie:

V § 7 ods. 3 sa vypúšťa slovo „aspoň“.

§ 8 znie:

Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:

V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „so súhlasom zriaďovateľa“.

V § 9 ods. 2 a 3 znejú:

V § 10 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie:

§ 11 znie:

§ 13 vrátane nadpisu znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 22) sa vypúšťa.

V § 14 ods. 1 sa za slovo „veci“ vkladajú slová „alebo stavby“.

V § 14 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:

§ 14 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 18 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

V § 18 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:

V § 19 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novými odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

§ 20 sa vypúšťa.

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný

Prebytočný majetok štátu je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.

Osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.

Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode

Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie, prevedie majetok štátu aspoň za primeranú cenu, s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu, na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru alebo prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.

Povinnosť správcu previesť prebytočný majetok štátu štátnej rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii podľa odseku 1 trvá až do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode.

Postup upravený v odsekoch 1 až 6 platí aj pri prevode nehnuteľných vecí štátu v zahraničí, okrem ceny pozemkov, pri zisťovaní ktorej sa cenové predpisy13b) použijú primerane.

Podľa ustanovení odsekov 1 až 7 postupuje aj správca, do ktorého správy prešiel majetok štátu podľa osobitného predpisu.14)

Všetky právne úkony súvisiace s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.

Ak správca nemá zriaďovateľa podľa osobitného predpisu,14a) funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva:

Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností je povinný podať správca.

Nehnuteľné veci štátu určené a užívané na bývanie, ktoré spravuje okresný úrad podľa § 5, je okresný úrad povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi.

Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 3. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky previesť aj vlastníctvo schátralej nehnuteľnej kultúrnej pamiatky17a) pre potreby kultúry.

Kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej po dobu piatich rokov. Pri nedodržaní tohto účelu je kupujúci povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou nezaplatí, kúpna zmluva sa stáva neplatnou17b) a správca je povinný podať návrh na vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.

Na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak predmetom zmluvy sú iné nehnuteľné veci štátu, než sú uvedené v § 8 ods. 4 písm. a) až c). Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

Správca môže darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu výnimočne na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru. Podmienkou platnosti darovacej zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva hnuteľných vecí štátu je súhlas zriaďovateľa. Darovaciu zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva hnuteľných vecí štátu, ktoré sa využívajú na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu, môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Darovaciu zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

Správca môže majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou20) alebo prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.21) Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

Správca môže uzavrieť zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, len na účely charitatívneho alebo podobného humanitárneho charakteru.

Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s inými osobami, než sú uvedené v § 1 ods. 1, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

Nájomca ani vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve štátu nie je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku. Správca nesmie povoliť zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve štátu, ktorý je v nájme alebo vo výpožičke. Zákaz sa nevzťahuje na zriadenie stavieb pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.

Nájomca a vypožičiavateľ môžu vec užívať len v rozsahu určenom zmluvou. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady.

Správca, nájomca ani vypožičiavateľ nemôžu zriadiť záložné právo23) na majetok štátu.

Pri schvaľovaní zmlúv uzavretých do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.

Nájmy a výpožičky dohodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa skončia uplynutím dohodnutej doby.

Správcovia uvedení v čl. I bode 1, ktorí nadobudli majetok štátu do správy do účinnosti tohto zákona, vykonajú súpis majetku štátu vo svojej správe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zašlú tento súpis do 90 dní odo dňa účinnosti tohto zákona ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.