Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z. a zákona č. 374/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 odseky 1 až 4 znejú:

V § 3 odsek 2 znie:

V § 4 odsek 4 znie:

Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 7 odsek 1 znie:

V § 8 odsek 2 znie:

§ 8 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 10 odsek 2 znie:

Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 12 a 13 vrátane nadpisov znejú:

§ 15 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

V § 17 sa vypúšťa odsek 2.

V § 17 odsek 3 znie:

§ 17 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

§ 17a znie:

Príloha č. 1 sa vypúšťa. Doterajšia príloha č. 2 sa označuje ako príloha, ktorá vrátane nadpisu znie:

Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa tohto zákona nie je možné uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa príslušný ústredný orgán žiadajúceho štátu dozvedel o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

Nárok na navrátenie podľa odseku 1 nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho štátu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

Ak ide o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky podľa vnútroštátnych právnych predpisov žiadajúceho štátu a o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností žiadajúceho štátu, v ktorom sa na ich ochranu vzťahujú osobitné predpisy, lehota na uplatnenie nároku na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je 75 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho štátu, okrem prípadu, ak má žiadajúci štát

Úhradou primeraného odškodnenia podľa § 8 ods. 4 a výdavkov uvedených v § 9 nie je dotknuté právo žiadajúceho štátu požadovať náhradu týchto súm od osôb zodpovedných za nezákonný vývoz kultúrneho predmetu z jeho územia.

Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa tohto zákona nie je možné uplatniť po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa ministerstvo dozvedelo o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.

Nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu podľa odseku 1 nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený z územia Slovenskej republiky, ak odsek 3 neustanovuje inak.

Ak ide o kultúrny predmet, ktorý je súčasťou verejnej zbierky podľa § 2 ods. 4, a ak ide o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je nepremlčateľný.

Výdavky spojené s navrátením nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu a primerané odškodnenie, ktoré priznal súd požiadaného štátu, uhrádza ministerstvo. Tým nie je dotknuté právo ministerstva na náhradu nákladov podľa prvej vety od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá takýto kultúrny predmet nezákonne vyviezla alebo sa podieľala na jeho nezákonnom vývoze z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu. Ministerstvo uplatní právo na náhradu nákladov podľa prvej vety voči tejto osobe bezodkladne.

Uzatvorením dohody o navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie Slovenskej republiky na základe zmierovacieho konania alebo vydaním rozsudku súdu požiadaného štátu, ktorým bolo uložené vrátiť nezákonne vyvezený kultúrny predmet na územie Slovenskej republiky, nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka kultúrneho predmetu alebo právo držby držiteľa kultúrneho predmetu.

Po navrátení nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu na územie Slovenskej republiky ministerstvo bezodkladne odovzdá kultúrny predmet vlastníkovi alebo držiteľovi tohto kultúrneho predmetu, ak je známy.

Ak vlastník alebo držiteľ kultúrneho predmetu nie je známy, ministerstvo umiestni navrátený kultúrny predmet na vhodnom mieste, a to až dovtedy, kým sa nezistí vlastník alebo držiteľ tohto kultúrneho predmetu.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak osobitný predpis neustanovuje inak.1ba)“.

V § 4 ods. 3 sa slová „čo je príslušný orgán pamiatkovej starostlivosti povinný uviesť v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku“ nahrádzajú slovami „ak osobitný predpis neustanovuje inak1bb)“.

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 208/2009 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č.180/2013 Z. z., zákona č. 38/2014 Z. z., zákona č. 104/2014 Z. z. a zákona č. 282/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 33 odsek 7 znie:

Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Kvalifikačné predpoklady na reštaurovanie spĺňa fyzická osoba, ktorá získala

Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a zákona č. 126/2015 Z. z. sa mení takto:

V § 13 odseky 8 a 9 znejú:

Tento zákon nadobúda účinnosť 18. decembra 2015 okrem čl. II, čl. III a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.