§ 1#
Členovia posádok československých námorných lodí a pracovníci pracujúci v cudzine môžu čerpať v tuzemsku dovolenku na zotavenie pripadajúcu na kalendárny rok až do konca budúceho kalendárneho roka, ak im organizácia z naliehavých prevádzkových dôvodov nemôže nástup na ňu určiť tak, aby sa dovolenka skončila najneskôr do 30. apríla budúceho roka.
§ 2#
Pracovníci, ktorí nastupujú na pracovisko mimo územia Československej socialistickej republiky alebo sa z takého pracoviska vracajú a ktorí v súvislosti s týmto nástupom alebo návratom menia zamestnanie, majú voči doterajšej i novej organizácii nárok na príslušnú pomernú časť dovolenky, aj keď v nich nesplnili podmienky pre vznik nároku na dovolenku (§ 100 ods. 1 Zákonníka práce). To obdobne platí, ak pracovník v súvislosti s vyslaním do zahraničia bol dočasne uvoľnený na výkon práce pre inú tuzemskú organizáciu; za čas tohto uvoľnenia mu poskytne pomernú časť dovolenky organizácia, pre ktorú bol uvoľnený.
Pôvodná alebo nová organizácia môže pracovníkovi uvedenému v odseku 1 na základe dohody o úhrade náhrady mzdy medzi týmito organizáciami (§ 108 ods. 4 Zákonníka práce) poskytnúť celú dovolenku v tuzemsku, aj keď o to pracovník pred odchodom do cudziny nepožiada.
§ 3#
Pracovníkom uvedeným v predchádzajúcich ustanoveniach možno za podmienok tam ustanovených poskytnúť dovolenku patriacu im za rok 1975, ak ju v čase účinnosti tejto vyhlášky dosiaľ nevyčerpali.
§ 4#
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.