Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony

Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z. a zákona č. 6/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 ods. 1 prvá veta znie: „Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.1)“.

V § 1 odsek 2 znie:

V § 1 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.

Za § 1 sa vkladajú § 1a a 1b, ktoré znejú:

§ 2 vrátane nadpisu znie:

Za § 2 sa vkladajú § 2a až 2d, ktoré vrátane nadpisu znejú:

V § 3 odsek 1 znie:

V § 3 ods. 2 písmeno c) znie:

V § 3 ods. 3 písm. a) sa na konci pripájajú slová „vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce,“.

V § 3 ods. 5 písmená a) a b) znejú:

Nadpis § 4 sa umiestňuje nad jeho číselné označenie.

§ 4 znie:

V § 5 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 6, ktoré znejú:

Doterajší odkaz 8a sa označuje ako odkaz 8b, ktorý znie:

Doterajší odkaz 9a sa vypúšťa.

V § 5 ods. 8, § 11 ods. 4 písm. j), § 13 ods. 4, § 16 ods. 5, § 17 ods. 2, § 25 ods. 4 a § 27 ods. 1 druhom bode sa slovo „pracovník“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „zamestnanec“ v príslušnom tvare.

V § 5 odsek 9 znie:

V § 6 odsek 1 znie:

V § 6 odsek 2 znie:

§ 7 až 9 vrátane nadpisov znejú:

V § 10 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 11 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 1 druhej vete, nadpise § 13, § 14 ods. 5 druhej vete, § 16a prvej vete a v § 24 ods. 2 druhej vete sa vypúšťa slovo „obce“.

V § 10 odsek 2 znie:

V § 11 ods. 2 písmeno b) znie:

Doterajší odkaz 10a sa označuje ako odkaz 10b, ktorý znie:

V § 11 odsek 3 znie:

V § 11 ods. 4 písm. a) sa slová „dočasne prenechaným do hospodárenia obce“ nahrádzajú slovami „ktorý užíva,“.

V § 11 ods. 4 písmeno b) znie:

V § 11 ods. 4 písm. d) sa vypúšťa text za slovom „predpisov,“ a odkaz 1 sa označuje ako odkaz 11.

V § 11 odsek 4 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

V § 11 ods. 4 písm. j) sa za slovo „obce“ vkladajú slová „vypracovaný podľa osobitného predpisu11a)“ a vypúšťajú sa slová „pracovný poriadok, organizačný poriadok“.

V § 11 ods. 4 písmeno k) znie:

V § 11 ods. 4 písm. m) sa za slovo „zriaďovať“ vkladajú slová „a zrušovať“.

V § 11 sa odsek 4 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

§ 11a znie:

V § 12 odsek 1 znie:

V § 12 ods. 4 druhá veta znie: „Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov.12a)“.

V § 12 ods. 5 sa slová „Slovenskej národnej rady, poslanec Federálneho zhromaždenia“ nahrádzajú slovami „Národnej rady Slovenskej republiky“ a slová „štátneho úradu“ sa nahrádzajú slovami „štátneho orgánu“.

V § 12 odsek 6 znie:

Nadpis § 13 sa umiestňuje nad jeho číselné označenie.

V § 13 odsek 1 znie:

V § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 13 odsek 3 znie:

V § 13 ods. 4 písm. d) sa slová „organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva“ nahrádzajú slovami „štatútom obce“.

V § 13 ods. 5 sa odkaz 15 označuje ako odkaz 14a a poznámka pod čiarou k odkazu 15 sa označuje ako poznámka 14a.

V § 13 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6.“.

V § 13 odsek 7 znie:

§ 13 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktoré znejú:

§ 13a znie:

V § 13b odseky 4 a 5 znejú:

§ 13b sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

§ 13c sa vypúšťa.

V § 14 ods. 3 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva.“.

V § 14 sa vypúšťa odsek 4.

V § 14 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

V § 15 ods. 2 sa slová „obyvateľov obce“ nahrádzajú slovami „ďalších osôb“.

V § 16 odsek 1 znie:

V § 16 sa vypúšťa odsek 2.

V § 16 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa slovo „všetkých“ a pred slová „obecného zastupiteľstva“ sa vkladá slovo „orgánov“.

V § 16 ods. 2 písm. b) sa za slovami „obecného zastupiteľstva“ vypúšťa spojka „a“ a na konci textu sa dopĺňajú slová „a komisií,“.

§ 16a sa vypúšťa.

V § 17 odsek 1 znie:

V § 17 sa vypúšťa odsek 4.

§ 18 vrátane nadpisu znie:

Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 19 vrátane nadpisu znie:

Tretia časť vrátane nadpisu znie:

§ 22 vrátane nadpisu znie:

Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý znie:

V § 23 ods. 1 sa slovo „zriaďuje“ nahrádza slovami „môže zriaďovať“.

V § 23 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

V § 24 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 24 ods. 2 písmeno a) znie:

V § 25 odsek 2 znie:

V § 25 sa vypúšťa odsek 3.

V § 25 ods. 3 písm. c) sa slová „obecných podnikov a vedúcich ostatných právnických osôb“ nahrádzajú slovami „právnických osôb založených alebo zriadených obcou“.

V § 25 ods. 7 prvej vete sa vypúšťajú slová „Starostovi a“.

V § 25 sa vypúšťa odsek 8.

§ 26 znie:

V § 27 ods. 1 sa za slovo „právnických“ dopĺňa slovo „osôb“, za slovo „rozhodujú“ sa vkladajú slová „pri prenesenom výkone štátnej správy“, z prvého bodu sa vypúšťajú slová „50, 59 ods. 2“ a vypúšťa sa štvrtý bod.

V § 27 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 27 ods. 3 sa vypúšťa prvý bod.

V § 27 ods. 3 druhý bod znie:

Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie:

Za § 29 sa vkladá § 30, ktorý znie:

Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku.1b) Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon.1c)

Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh obce.

Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.

Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Ak zlučované obce neustanovia v dohode o zlúčení obcí názov novej obce, lebo sa na ňom nedohodli, navrhne ho ministerstvo. Výnimočne možno určiť aj zložený názov obce.

Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce, určí sa jej názov podľa odseku 3.

Neprípustný je názov obce a názov časti obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.

Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zmenou územia obce, obe zmeny treba vykonať s rovnakou účinnosťou.

Obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.

Právo na vlastné symboly má aj časť obce. Ustanovenia tohto zákona o používaní symbolov obce sa rovnako vzťahujú aj na časť obce, ktorá vykonáva územnú samosprávu.1d)

Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.

Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy.

Obec predkladá ministerstvu návrh na zápis symbolov obce do Heraldického registra Slovenskej republiky.

Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.

Územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie.

Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

O inej zmene územia obce ako v odseku 3 rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2)

Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.

Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí. Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä

Nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich.

Nová obec zasiela kópiu dohody o zlúčení samosprávnemu kraju, na ktorého území sa táto obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, okresnému úradu a daňovému úradu.

Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii.2a) Na rozdelenie obce sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.

Obec určuje a mení nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev.

V obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev, má každá ulica alebo iné verejné priestranstvo svoj názov.

Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a názvy nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.

Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev v jazyku národnostnej menšiny upravuje osobitný zákon.2b)

Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev názvami zabezpečuje obec na vlastné náklady.

Obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru. Obec môže rozhodnúť o označovaní stavieb orientačnými číslami na tabuľkách rovnakého vzoru.

Na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.

Odo dňa vyhlásenia referenda, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb prezidenta Slovenskej republiky alebo ľudového hlasovania o jeho odvolaní, volieb do orgánov územnej samosprávy, hlasovania obyvateľov obce alebo sčítania obyvateľov, domov a bytov nemožno až do ich vykonania rozhodnúť o územnej zmene, určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti, určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva ani rozhodnúť o zmene číslovania stavieb.

Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce

Obec pri výkone samosprávy najmä

Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami,7) s občianskymi združeniami8) a inými právnickými osobami, ako aj s fyzickými osobami pôsobiacimi v obci.

Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií, ako aj z ďalších zdrojov. Vlastné príjmy v rozsahu podľa osobitných predpisov sú

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.

Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytnúť štátnu dotáciu podľa normatívu určeného vládou.

Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.

Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.

Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.

Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.9)

Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka.

Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám.

Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť; to platí aj o záverečnom účte obce, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky.

Prebytky rozpočtu obce možno previesť do mimorozpočtového peňažného fondu obce alebo do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok.

Obec vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.9a) Ročnú účtovnú závierku obce overuje audítor.9b) Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom.10)

Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medzi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný zákon.10)

Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide o

Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce o rozdelení obce podľa odseku 1 písm. a), ak sú splnené podmienky rozdelenia uvedené v tomto zákone.

Petíciu podľa odseku 1 písm. c) overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru, a starosta; starosta neoveruje petíciu podanú podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným zákonom2a) a ak ide o rozdelenie obce, aj náležitosti podľa odseku 2, obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu.

Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce (§ 4).

Výsledky hlasovania obyvateľov obce sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov12) a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania obyvateľov obce. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

Mandát starostu zaniká

Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

Obecné zastupiteľstvo

O návrhu podľa odseku 3 písm. a) druhého bodu rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na šesť rokov a po uplynutí tohto obdobia sa jeho pracovnoprávny vzťah k obci skončí. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu. Obec môže zriadiť útvar hlavného kontrolóra.

Hlavný kontrolór najmä

Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a na zasadnutiach obecnej rady s hlasom poradným.

Hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do iných dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva, nakladania s majetkom obce a do iných dokladov potrebných na výkon kontroly.

Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou

Výkon funkcie hlavného kontrolóra sa skončí

Obecné zastupiteľstvo odvolá hlavného kontrolóra z funkcie, ak

Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce podľa osobitného zákona.16a)

Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona.16b)

Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, alebo z činnosti právnickej osoby, ktorú založili podľa osobitného zákona, stáva sa spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak.

Spolupráca obcí sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. Obce majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie.

Zmluva uzavretá na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti sa uzatvára na určitý čas alebo na neurčitý čas. Jej predmetom nemôže byť vznik právnickej osoby. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva musí obsahovať

Ak je predmetom zmluvy zriadenie spoločného obecného úradu, zmluva musí obsahovať

Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak.

Obce môžu zriaďovať združenia obcí.

Združenie obcí je právnická osoba.

Združenie obcí nadobúda právnu subjektivitu dňom registrácie registrujúcim orgánom.

Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

Na platnosť zmluvy o zriadení združenia obcí je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Súčasťou zmluvy o zriadení združenia obcí sú jeho stanovy.

Návrh na registráciu združenia obcí sa podáva krajskému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo združenia.

K návrhu na registráciu sa prikladajú tieto doklady:

Názov združenia obcí sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky, a musí obsahovať slová „združenie obcí“.

Krajský úrad registráciu odmietne, ak z predloženej zmluvy alebo zo stanov vyplýva, že činnosť združenia obcí nie je v súlade

O odmietnutí registrácie rozhodne krajský úrad do 30 dní od začatia konania.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia splnomocnencovi opravný prostriedok na krajský súd príslušný podľa sídla združenia, a ak ide o združenie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Súd rozhodnutie krajského úradu zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia obcí. Krajský úrad na žiadosť splnomocnenca združenia obcí mu zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak splnomocnencovi združenia obcí nebolo do 60 dní od začatia konania doručené rozhodnutie krajského úradu o odmietnutí registrácie, združenie obcí nadobúda právnu subjektivitu dňom nasledujúcom po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Krajský úrad zašle splnomocnencovi združenia obcí jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak krajský úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 30 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi združenia obcí jedno vyhotovenie stanov s vyznačením dňa registrácie. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie.

Vznik združenia obcí ako právnickej osoby, jeho názov a sídlo oznámi krajský úrad do 7 dní od registrácie Štatistickému úradu Slovenskej republiky; to platí aj pre vznik združenia obcí podľa § 20d ods. 4 a 5.

Na konanie o registrácii sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,15) ak tento zákon neustanovuje inak.

Združenie obcí zaniká

Pri zániku združenia obcí podľa odseku 1 písm. a) jeho štatutárny orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému krajskému úradu.

Ak krajský úrad zistí, že združenie obcí vyvíja činnosť uvedenú v § 20d ods. 1, bezodkladne ho na to upozorní a vyzve ho, aby do jedného mesiaca od doručenia upozornenia od takej činnosti upustilo. Ak združenie obcí v tejto činnosti po určenej lehote pokračuje, krajský úrad vydá rozhodnutie o jeho rozpustení. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na krajský súd príslušný podľa sídla združenia, a ak ide o združenie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ak združenie obcí zaniká rozhodnutím súdu, súd v rozhodnutí súčasne určí likvidátora.

Pri preskúmaní rozhodnutia podľa § 20d ods. 3 a § 20f ods. 3 postupuje súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov.17) Opravný prostriedok má odkladný účinok; ak sú na to závažné dôvody, môže súd na obdobie do právoplatnosti jeho rozhodnutia činnosť združenia obcí pozastaviť. V tomto období smie združenie obcí vykonávať len činnosť nevyhnutnú na plnenie jeho povinností podľa zákona. Súd rozhodnutie krajského úradu zruší, ak neboli dané dôvody na rozpustenie združenia obcí.

Obec môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi miestne funkcie. Má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov.

Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo s verejným záujmom.

Ak je nevyhnutné zriadiť dohodou osobitný orgán, ten môže mať len súkromnoprávnu povahu.

Ak o to obec požiada, krajský úrad posúdi návrh dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení. Na požiadanie krajského úradu sú príslušné orgány štátnej správy povinné bezodkladne poskytnúť súčinnosť pri vypracúvaní stanoviska.

Obec zasiela rovnopis uzatvorenej dohody alebo dokladu o členstve v medzinárodnom združení krajskému úradu, ktorý vedie ich evidenciu.

Krajský úrad podá na príslušný súd návrh na určenie povinnosti obce vypovedať dohodu alebo členstvo v medzinárodnom združení z dôvodu ich rozporu s odsekom 2.

„(1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá

Obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov, ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie ostatných predpokladov uvedených v odseku 1.

Návrh na vyhlásenie obce za mesto podáva vláda Národnej rade Slovenskej republiky na základe žiadosti obce.

Obec podáva žiadosť o vyhlásenie obce za mesto prostredníctvom krajského úradu; k žiadosti priloží územný plán obce a ďalšiu dokumentáciu o tom, že spĺňa predpoklady uvedené v odseku 1. Krajský úrad postúpi žiadosť obce spolu so svojím stanoviskom ministerstvu.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení obce za mesto sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vláda vydá osvedčenie o vyhlásení obce za mesto.

Po rozdelení obce vyhlásenej za mesto Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády uznesením odníme štatút mesta tej z nových obcí, ktorá prestala spĺňať predpoklady uvedené v odseku 1.

Mestá spolu s názvom používajú označenie „mesto“. Pri výkone samosprávy používajú erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta a mestské insígnie.

Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.

Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon.18a)

Poslanec obecného zastupiteľstva skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a pri výkone svojej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

Na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.15)

Obec, ktorá nepredložila ministerstvu svoje symboly na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky, urobí tak do 31. decembra 2006.

Pri ukladaní pokuty za konanie podľa § 13 ods. 8, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2002, ak starosta do 31. decembra 2001 konanie nezačal, postupuje sa podľa tohto zákona. Na konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 8 začaté pred 31. decembrom 2001 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Dohody o spolupráci uzatvorené pred 1. januárom 2002 predloží obec do 31. marca 2002 krajskému úradu; v tejto lehote predloží aj doklad o členstve v medzinárodnom združení, ak vzniklo pred 31. decembrom 2001.

Obec vyhlásená za mesto do 31. decembra 2001 je mestom podľa tohto zákona.

Združenie obcí, ktoré vzniklo do 31. decembra 2001, je združením obcí podľa tohto zákona.

Výkon funkcie hlavného kontrolóra obce zvoleného do funkcie pred 31. decembrom 2001 sa skončí zvolením hlavného kontrolóra obce do funkcie po 1. januári 2002. Pracovnoprávny vzťah hlavného kontrolóra obce zvoleného pred 31. decembrom 2001 k obci sa nekončí.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona č. 172/1998 Z. z. sa mení takto:

V § 5 ods. 3 sa slová „Pri skončení výkonu funkcie starostu9)“ nahrádzajú slovami „Po zániku mandátu starostu okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise9)“.

V § 5 ods. 5 sa slová „Na účely tohto zákona sa smrť starostu považuje za skončenie funkčného obdobia a“ nahrádzajú slovami „Po zániku mandátu starostu smrťou“.

V § 7 ods. 2 prvá veta znie: „Nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu.12)“.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení zákona č. 389/1999 Z. z. sa mení takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 281/1997 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 384/1997 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 337/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 83/2000 Z. z., zákona č. 183/2000 Z. z., zákona č. 186/2000 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 255/2001 Z. z. a zákona č. 314/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 sa vypúšťa odsek 3.

V § 5 ods. 3 písm. c) sa za slová „v správnom konaní“ vkladajú slová „pri prenesenom výkone štátnej správy“.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákonom č. 229/1997 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 389/1999 Z. z., zákonom č. 6/2001 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.