Čl. I#
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z. a zákona č. 367/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
§ 1 vrátane nadpisu znie:
V § 2 odsek 1 znie:
§ 3 vrátane nadpisu znie:
V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa citácia „Zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.“ nahrádza citáciou „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení zákona č. 389/1999 Z. z.“.
V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „vnútra (ďalej len „minister“)“ a za slovo „zriaďuje“ sa vkladajú slová „a zrušuje“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa citácia „Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.“.
V § 6 ods. 4 sa vypúšťajú slová „vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)“.
V § 7 odsek 7 znie:
V § 8 ods. 1 sa slovo „policajt“ nahrádza slovami „príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“)“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.“.
V § 11 ods. 2 sa za slovo „policajt“ vkladajú slová „okrem policajta konajúceho podľa § 39a ods. 2 a 3“.
V § 17 ods. 7 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „čo vyznačí v úradnom zázname o predvedení.“.
V § 18 sa vypúšťa odsek 5.
V § 18 ods. 8 sa slovo „alebo“ nahrádza spojkou „a“.
V § 19 ods. 1 písmeno c) znie:
V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
V § 19 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
V § 19 ods. 6 prvá veta znie:
V § 19 ods. 7 sa vypúšťajú slová „zaistení alebo“.
§ 20a vrátane nadpisu znie:
V § 21 ods. 1 sa slová „60 dní“ nahrádzajú slovami „90 dní“.
V § 21 sa vypúšťa odsek 4.
V § 21 ods. 4 sa slová „60 dní“ nahrádzajú slovami „90 dní“.
V § 21 ods. 5 sa slová „odseku 3 a 5“ nahrádzajú slovami „odsekov 3 a 4“.
V § 21 odsek 7 znie:
V § 21 ods. 8 sa slová „v odsekoch 7 a 8“ nahrádzajú slovami „v odsekoch 6 a 7“.
V § 21 ods. 11 sa za slovo „Ak“ vkladajú slová „ministerstvo alebo“.
V § 21 odsek 12 znie:
V § 25 ods. 1 sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. f)“.
V § 26 sa vypúšťa odsek 3.
Nadpis pod § 29a znie:
V § 29a ods. 1 sa za slová „nezákonných finančných operácií“ vkladajú slová „alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti“ a vypúšťajú sa slová „za účasti správcu dane11d)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 11d.
V § 29a ods. 4 sa za slová „nezákonných finančných operácií“ vkladajú slová „alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti“ a slová „písm. c) a d)“ sa nahrádzajú slovami „písm. b) a c)“.
V § 30 sa za slovami „výbušných systémov“ čiarka nahrádza spojkou „a“ a za slovami „nálezu munície“ sa vypúšťajú slová „alebo v rámci boja proti terorizmu“.
§ 31 vrátane nadpisu znie:
V § 32 odsek 1 znie:
Názov tretieho oddielu znie:
V § 35 písmeno b) znie:
V § 36 ods. 1 sa v prvej vete slová „najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti17a)“ nahrádzajú slovami „trestnej činnosti1)“, za slovo „páchateľov“ sa vkladajú slová „a pátraní po nich“ a za slová „osobitného predpisu,2a)“ sa vkladajú slová „pri operatívnej ochrane legalizanta a agenta“.
V § 37 ods. 7 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3“.
V § 38 odsek 4 znie:
V § 38 ods. 5 sa slová „dôkaz, a to v prípade, ak takáto informácia je jediným dôkazom svedčiacim o tom, že trestný čin uvedený v § 36 spáchala konkrétna osoba a“ nahrádzajú slovami „dôkaz17a) v trestnom konaní pri trestných činoch uvedených v § 36, ak“.
Za § 38 sa vkladá § 38a, ktorý vrátane nadpisu znie:
V § 39 ods. 1 sa slovo „agent18a)“ nahrádza slovami „kontrolovaná dodávka18a)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 18a sa citácia „§ 88b Trestného poriadku v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 88a Trestného poriadku v znení neskorších predpisov“.
V § 39 odsek 2 znie:
§ 39a vrátane nadpisu znie:
V § 39c ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová „vnútra Slovenskej republiky“.
V § 42 ods. 1 sa bodkočiarka nahrádza bodkou a text za bodkočiarkou sa vypúšťa.
V § 50 ods. 1 sa za písmeno l) vkladajú nové písmená m) a n), ktoré znejú:
V § 51 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktorá kladie odpor pri snímaní identifikačných znakov podľa § 20a“.
V § 53 ods. 2 sa za slovo „osoby“ vkladajú slová „alebo charakter služobného zákroku“.
§ 55 sa dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:
V § 61 ods. 2 sa slová „§ 50 ods. 1 písm. m)“ nahrádzajú slovami „§ 50 ods. 1 písm. o)“.
Za § 61 sa vkladajú § 61a a 61b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
V § 68a sa za slová „podozrivej zo spáchania“ vkladá slovo „obzvlášť“ a slová „Policajný zbor“ sa nahrádzajú slovom „POLÍCIA“.
Názov štvrtej hlavy znie:
§ 69 znie:
Za § 69 sa vkladajú § 69a až 69f, ktoré vrátane nadpisov znejú:
V § 70 ods. 2 sa slová „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
Názov šiestej hlavy znie:
V § 72a ods. 1 sa za slová „nezákonných finančných operácií“ vkladajú slová „alebo s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“ a za slová „nezákonné finančné operácie“ sa vkladajú slová „alebo o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti“.
Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý znie:
Za § 77 sa vkladajú § 77a až 77c, ktoré znejú:
Za šiestu hlavu sa vkladá nová siedma hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:
Za § 83 sa vkladá § 83a, ktorý znie:
§ 1Úvodné ustanovenie#
Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda.
Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
§ 3Spolupráca Policajného zboru#
Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.
§ 20aOprávnenie na snímanie identifikačných znakov#
„(1) Policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi, ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky.
Zisťovanie telesných znakov a meranie tela podľa odseku 1 vykonáva policajt rovnakého pohlavia alebo na jeho písomnú žiadosť odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník; odber krvi a odber vzoriek biologických materiálov z intímnych častí ľudského tela vykonáva na základe písomnej žiadosti policajta len odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník. Odber vzoriek biologických materiálov sa vykonáva spôsobom, ktorý nesmie ohroziť zdravie osoby.
§ 31Oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí#
Určený policajt je oprávnený najmä na účely výučby, výcviku, skúšok, expertíznej činnosti alebo v súvislosti s plnením úloh uvedených v § 36 ods. 1 držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takými látkami a vecami sa rozumejú najmä strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny, výbušné predmety, omamné a psychotropné látky, mŕtvolné pachy, prekurzory, jedy, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, pornografické diela, detské pornografické diela, falzifikáty peňazí, známok a cenných papierov.
§ 38a#
Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí.
Operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú na to určené služby Policajného zboru, ktoré sú na tento účel oprávnené využiť aj služobného psa na pachové práce.
§ 39aKriminálne spravodajstvo, legalizant a agent#
Kriminálnym spravodajstvom sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorou sa utajeným spôsobom získavajú, sústreďujú a vyhodnocujú informácie o trestných činoch a ich páchateľoch a vytvárajú sa podmienky na použitie agenta.
Na plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva možno použiť policajta-legalizanta, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou.
Policajt, ktorý koná pod trvalou legendou alebo dočasnou legendou, môže byť pri plnení úloh na úseku kriminálneho spravodajstva, za podmienok ustanovených v osobitnom predpise, použitý ako agent.
Policajný zbor je pre kriminálne spravodajstvo oprávnený používať informačno-technické prostriedky pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu.18ab)
§ 61aPoužitie špeciálneho streliva#
Policajt je oprávnený použiť špeciálne strelivo pri služobných zákrokoch pod jednotným velením podľa § 66 a pri služobných zákrokoch pod priamym velením podľa § 68.
Špeciálnym strelivom sa na účely tohto zákona rozumie strelivo s gumovým projektilom, strelivo s projektilom naplneným značkovacím farbivom, strelivo s projektilom naplneným slzotvornou látkou.
Policajt je pri služobných zákrokoch podľa odseku 1 oprávnený použiť
gumové projektily
projektily naplnené značkovacím farbivom na označenie iniciátorov útoku alebo iného protiprávneho konania,
projektily naplnené slzotvornou látkou na rozptýlenie účastníkov podujatí za podmienok uvedených v § 54, ak sa páchateľ, proti ktorému zákrok smeruje, na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt, alebo ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu služobného zákroku.
Pri použití špeciálneho streliva je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť a najmä na to, aby nebol ohrozený život osôb a aby čo najviac šetril zdravie osôb, proti ktorým zákrok smeruje, a zdravie nezúčastnených osôb.
§ 61bPoužitie lietadiel#
Policajný zbor je oprávnený použiť lietadlo pri služobnej činnosti a služobných zákrokoch proti páchateľom obzvlášť závažných trestných činov na
vykonávanie služobného zákroku,
využívanie špeciálnych palubných zariadení počas vykonávania služobnej činnosti, pri ktorej je Policajný zbor oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti,
vykonávanie leteckej činnosti špeciálnych zásahových jednotiek,
zastavovanie dopravného prostriedku,
vrhanie prostriedkov na obmedzenie alebo zabránenie páchaniu trestných činov.
Policajný zbor je oprávnený použiť lietadlo aj na špecializovaný výcvik činností uvedených v odseku 1 písm. a) až e).
§ 69#
Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a osobitného zákona27) informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 zriadené automatické technické systémy, je Policajný zbor povinný vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov.
Informácie a osobné údaje z informačných systémov,27a) ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;27b) ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona, a do zahraničia podľa § 69e ods. 5.
Nepravdivé osobné údaje nemožno poskytovať; neoverené osobné údaje sa musia pri poskytovaní takto označiť a musí sa uviesť miera ich spoľahlivosti. Ak dôjde k poskytnutiu nepravdivých alebo nesprávnych osobných údajov, je Policajný zbor povinný bez zbytočného odkladu informovať všetkých príjemcov údajov, ktorým sa také osobné údaje poskytli.
Informácie a osobné údaje z informačných systémov podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.
Ak Policajný zbor preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje.
Policajný zbor najmenej raz za tri roky preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh Policajného zboru.
§ 69aSpracúvanie osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania#
Pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov (ďalej len „plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania“) je Policajný zbor pri získavaní a spracúvaní osobných údajov povinný
písomne určiť účel, na ktorý sa majú osobné údaje spracúvať,
zhromažďovať osobné údaje zodpovedajúce len určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom na určený účel,
uchovávať osobné údaje len na čas, ktorý je nevyhnutný na účely ich spracúvania,
spracúvať osobné údaje získané na tieto účely oddelene od osobných údajov spracúvaných pri plnení iných úloh Policajného zboru.
Policajný zbor je pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania oprávnený v rozsahu potrebnom na plnenie úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním
zlučovať osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,
spracúvať nepravdivé osobné údaje; tieto osobné údaje sa musia takto označiť.
Policajný zbor je oprávnený pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním spracúvať osobitné kategórie osobných údajov,27c) ak je to vzhľadom na povahu trestného činu nevyhnutné.
Policajný zbor je oprávnený spracúvať osobné údaje pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania i bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinný dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je predpoklad ohrozenia plnenia úloh Policajného zboru na účely trestného konania, Policajný zbor zlikviduje osobné údaje; ak také osobné údaje neboli zlikvidované, Policajný zbor dotknutej osobe oznámi, že sa o nej vedú osobné údaje.
Policajný zbor nezlikviduje osobné údaje, ktoré sa uchovávajú v spisovom materiáli a nespracúvajú sa automatizovane.
Policajný zbor spracúva podľa odsekov 1 až 5 aj osobné údaje získavané pri predchádzaní, odhaľovaní a zisťovaní páchateľa inak trestného činu,27d) ktorého sa dopustila osoba trestne nezodpovedná pre nedostatok veku alebo pre nepríčetnosť.
§ 69bSpracúvanie osobných údajov pri pátraní po osobách#
Pri pátraní po osobách je Policajný zbor oprávnený
zlučovať v potrebnom rozsahu osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,
spracúvať osobitné kategórie osobných údajov27c) takých osôb, ak je to nevyhnutné na ich vypátranie.
Po vypátraní nezvestnej osoby alebo hľadanej osoby Policajný zbor bez zbytočného odkladu zlikviduje osobné údaje takej osoby. Likvidácia osobných údajov sa nemusí vykonať, ak
osoba bola nezvestná alebo sa hľadala opakovane,
možno dôvodne predpokladať, že osoba bude opäť nezvestná alebo hľadaná,
osobné údaje o osobe sa spracúvajú pri plnení úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním.
§ 69cInformovanie o osobných údajoch a oprava nepravdivých alebo nepresných osobných údajov#
Každý má právo písomne požiadať Policajný zbor o poskytnutie informácie, aké osobné údaje Policajný zbor spracúva o jeho osobe. Policajný zbor je povinný bezplatne žiadateľovi odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.
Policajný zbor na základe písomnej žiadosti bezplatne a bezodkladne zlikviduje alebo opraví nepravdivé osobné údaje vzťahujúce sa na osobu žiadateľa.
Policajný zbor alebo ministerstvo v prípade zistenia nepravdivých údajov oznámi žiadateľovi, že ich zlikvidoval; v prípade zistenia nepresných údajov žiadateľovi oznámi, že ich opravil, a v ostatných prípadoch oznámi, že jeho žiadosť sa preverila.
Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.10)
§ 69dPoskytovanie osobných údajov#
Policajný zbor poskytuje osobné údaje iným orgánom alebo osobám, ak
to ustanovuje zákon,
je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie súhlas,
je poskytnutie osobných údajov nevyhnutné na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku, alebo
to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Policajný zbor poskytne podľa odseku 1 písm. a), b) a d) osobné údaje na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť. Osobné údaje podľa odseku 1 písm. c) môže Policajný zbor poskytnúť iným orgánom alebo osobám aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti; orgán alebo osoba, ktorej sa údaje poskytli, je povinná do troch dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu písomnej žiadosti, predložiť písomnú žiadosť Policajnému zboru.
K poskytovaným osobným údajom musia byť pripojené informácie o právoplatných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ak s týmito údajmi súvisia.
Príjemca údajov podľa odsekov 1 až 3 je oprávnený spracúvať osobné údaje na iný účel, než na aký sa poskytli, len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.
Do zahraničia možno poskytovať osobné údaje i bez písomnej žiadosti, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 69eZverejňovanie osobných údajov#
Policajný zbor je oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách.
§ 69fRegistrácia informačných systémov Policajného zboru#
Informačné systémy prevádzkované podľa § 69a a 69b nepodliehajú registrácii podľa osobitného zákona.27)
§ 76a#
Policajný zbor je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnený žiadať z informačného systému prevádzkovaného na základe osobitného zákona27) poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa28a) informačného systému alebo sprostredkovateľa28b) informačného systému, a to na náklady prevádzkovateľa informačného systému alebo sprostredkovateľa informačného systému. Prevádzkovateľ informačného systému alebo sprostredkovateľ informačného systému je povinný písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť.
Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačného systému užívateľov verejnej telefónnej služby,28c) informačného systému občianskych preukazov,28d) informačného systému cestovných dokladov,28e) informačného systému obyvateľov28f) a informačného systému dopravných evidencií28g) je povinný Policajnému zboru na plnenie jeho úloh umožniť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k informáciám a osobným údajom z príslušného informačného systému.
Policajný zbor je pri odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti oprávnený žiadať v rozsahu potrebnom na plnenie konkrétnej úlohy Policajného zboru a na čas nevyhnutný na splnenie tejto úlohy od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré zaisťujú telekomunikačnú činnosť,28h) údaje súvisiace s poskytovaním telekomunikačnej služby28i) spôsobom umožňujúcim diaľkový, nepretržitý a priamy prístup. Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré zaisťujú telekomunikačnú činnosť, sú povinné písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť.
Policajný zbor je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odsekov 1 až 3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o útvare Policajného zboru alebo o policajtovi, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ informačného systému alebo sprostredkovateľ informačného systému povinný zachovávať mlčanlivosť.
Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačných systémov vedených na základe osobitného zákona27) je povinný poskytnúť Policajnému zboru na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.
Policajný zbor poskytuje alebo zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. Na poskytovanie informácií do zahraničia sa ustanovenia § 69e vzťahujú primerane.
Policajný zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním; tým nie sú dotknuté povinnosti Policajného zboru podľa osobitných zákonov.28j) Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh Policajného zboru.
§ 77a#
Policajný zbor spolupracuje s políciami iných štátov, s medzinárodnými policajnými organizáciami, medzinárodnými organizáciami a organizáciami pôsobiacimi na území iných štátov najmä formou výmeny informácií, výmeny styčných dôstojníkov, prípadne inými formami.
Policajný zbor môže plniť úlohy Policajného zboru aj mimo územia Slovenskej republiky, ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo na základe dohody zúčastnených strán. O vysielaní policajtov na výkon štátnej služby do zahraničia rozhoduje minister.
Ministerstvo môže na plnenie úloh Policajného zboru aj mimo územia Slovenskej republiky vysielať policajtov k medzinárodným policajným organizáciám, políciám iných štátov, medzinárodným mierovým misiám, medzinárodným operáciám civilného krízového manažmentu alebo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky alebo k medzinárodným organizáciám.
§ 77b#
Policajt je oprávnený pôsobiť na území iného štátu
podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o účasti na mierových operáciách podľa rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom alebo s ktorou má uzatvorené príslušné dohody, alebo
ak je vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru na základe rozhodnutia ministra a so súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu alebo na žiadosť príslušného orgánu cudzieho štátu.
Pri vysielaní policajta do zahraničia podľa odseku 1 sa postupuje podľa osobitného zákona.7)
§ 77c#
Príslušník polície iného štátu môže podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonávať na území Slovenskej republiky oprávnenia a povinnosti policajta.
Ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, možno so súhlasom ministra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu využiť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom príslušníka polície iného štátu
ako legalizanta a agenta,
na vykonanie predstieraného prevodu veci,
na sledovanie osôb a vecí alebo
na použitie informačno-technických prostriedkov a nástrahovej a zabezpečovacej techniky.
Činnosť príslušníka polície iného štátu pri vykonávaní úloh podľa odseku 2 riadi policajt.
Pri náhrade škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním úloh podľa odseku 2 sa postupuje podľa § 78 a podľa osobitného zákona.7)
§ 77d#
Dobrovoľný strážca poriadku (ďalej len „strážca poriadku“) pomáha pri plnení úloh služby poriadkovej polície Policajného zboru, služby dopravnej polície Policajného zboru a služby hraničnej polície Policajného zboru na úseku ochrany verejného poriadku, pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a pri ochrane štátnej hranice. Strážcom poriadku môže byť osoba, ktorá dosiahla vek 21 rokov, je spôsobilá na právne úkony a požíva medzi občanmi dôveru a vážnosť.
Osobu na prijatie za strážcu poriadku môže navrhnúť obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt. Návrh na prijatie za strážcu poriadku obsahuje
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu navrhovanej osoby,
písomný súhlas navrhovanej osoby,
výpis registra trestov navrhovanej osoby nie starší ako tri mesiace.
Osobu za strážcu poriadku prijíma a schvaľuje podľa potrieb Policajného zboru riaditeľ útvaru Policajného zboru. Útvar Policajného zboru po schválení osoby za strážcu poriadku tejto vydá preukaz strážcu poriadku.
§ 77e#
Strážca poriadku plní úlohy okrem úloh podľa odseku 4 len v prítomnosti policajta a podľa jeho pokynov. Strážca poriadku musí byť viditeľne označený preukazom strážcu poriadku a rukávovou páskou; označenie strážcu poriadku zabezpečuje útvar Policajného zboru. Za zníženej viditeľnosti strážca poriadku používa reflexnú vestu.
Strážca poriadku má pri plnení úloh preukaz strážcu poriadku viditeľne pripnutý na ľavej prednej strane horného dielu odevu. Preukaz strážcu poriadku tvorí biely polkartón rozmerov 105 mm x 75 mm zaliaty do fólie, na ktorého prednej strane na zelenom podklade je bielymi písmenami uvedený nápis DOBROVOĽNÝ STRÁŽCA PORIADKU. Pod nápisom vľavo je číslo preukazu, titul, meno a priezvisko strážcu poriadku a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom. Pod nápisom vpravo je fotografia rozmerov 3 cm x 3,5 cm strážcu poriadku, dátum a podpis riaditeľa útvaru Policajného zboru. Vzor preukazu je uvedený v prílohe č. 1.
Rukávovú pásku tvorí pruh látky zelenej farby široký 120 mm s nápisom DOBROVOĽNÝ STRÁŽCA PORIADKU v bielej reflexnej farbe a s písmenami vysokými 25 mm. Reflexná vesta je žltej reflexnej farby s nápisom „DOBROVOĽNÝ STRÁŽCA PORIADKU“. Rukávová páska a reflexná vesta sú v čase, keď strážca poriadku neplní úlohy podľa odseku 1, uložené na miestne príslušnom útvare Policajného zboru. Vzor rukávovej pásky je uvedený v prílohe č. 2.
Strážca poriadku je oprávnený so súhlasom útvaru Policajného zboru vykonávať na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ochrany štátnej hranice školenia, prednášky a inštruktáže.
Strážca poriadku je pri plnení úloh podľa odseku 1 oprávnený,
ak ide o porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu na úseku ochrany verejného poriadku, ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ochrany štátnej hranice, používať na odstránenie takého porušenia dohováranie a výzvu,
usmerňovať účastníkov dopravy najmä pri dopravnej nehode, poškodení komunikácie a na tieto účely dávať pokyn na zastavenie vozidla.
Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn a usmernenie strážcu poriadku alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovenia odseku 5.
Čas a miesto plnenia úloh strážcu poriadku určuje útvar Policajného zboru po dohode so strážcom poriadku.
§ 83a#
Zrušuje sa zákon č. 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru.
Čl. II#
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z. a zákona č. 253/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 8 ods. 2 sa za slová „posudzuje tiež priestupok“ vkladajú slová „proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22,“.
V § 13 odsek 2 znie:
V § 19 odsek 3 znie:
§ 22 vrátane nadpisu znie:
V § 50 ods. 1 sa slovo „neprevyšuje“ nahrádza slovom „nedosahuje“.
V § 52 písm. b) sa slová „a ak ide o priestupky spáchané porušením povinnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu,4a)“ nahrádzajú slovami „alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,4a)“.
V § 54 sa suma „1 000 Sk“ nahrádza sumou „2 000 Sk“.
V § 86 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon,“.
§ 22Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky#
Priestupku sa dopustí ten, kto
ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky3a) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,
vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, po jeho odobratí alebo v čase zadržania vodičského preukazu okrem prípadov, ak sa ho učí viesť podľa právnych predpisov alebo ak sa podrobuje skúške z jeho vedenia,
ako vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg nedodrží ustanovenie o obmedzení jazdy určené pre niektoré druhy vozidiel,
ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú v osobitnom zákone,3b)
ako vodič sa nezdržal požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky po dopravnej nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil návykovú látku,
ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou,3c) hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
ako vodič počas vedenia vozidla požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku, alebo vedie vozidlo bezprostredne po požití alkoholu alebo užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by mohol byť pod ich vplyvom,
vedie vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholického nápoja alebo užitím inej návykovej látky,
iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,3d)
porušením uvedeným v písmene i) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
Za priestupok podľa odseku 1 písm. i) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a j) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. g) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.
V blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 pokutu do 2 000 Sk.
Čl. IV#
Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V § 1 sa slová „najzávažnejšie, najmä organizované formy trestnej činnosti2)“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažné trestné činy (§ 41 ods. 2 Trestného zákona)“ a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 2.
V § 2 ods. 1 sa slová „najzávažnejšej, najmä organizovanej formy trestnej činnosti2)“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažných trestných činov“.
V § 3 ods. 1 písm. b) sa slovo „sudca“ nahrádza slovami „predseda senátu (ďalej len „sudca“)“.
V § 15 ods. 1, 2 a 3 sa slová „predseda senátu“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom „sudca“ v príslušnom tvare.
V § 16 ods. 4 sa slová „Vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca“ nahrádzajú slovami „V prípravnom konaní vyšetrovateľ alebo prokurátor a v konaní pred súdom sudca“.
V § 21 sa slová „najzávažnejšej, najmä organizovanej formy trestnej činnosti2)“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažných trestných činov“.
Čl. V#
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení čl. I bodov 9, 14, 15, 16, 17, 18, 64 a 65 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002.
Prílohy
Príloha č. 1 k zákonu č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 490/2001 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 490/2001 Z. z.
VZORRukávová páska dobrovoľného strážcu poriadku
Otvoriť obsah prílohy (PDF)Poznámky pod čiarou
- 1)Zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 1a)Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
- 1b)§ 13 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
- 10)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
- 12)§ 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
- 17a)§ 89 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
- 18ab)§ 19 ods. 4 zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- 27)Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.
- 27a)§ 3 písm. c) zákona č. 52/1998 Z. z.
- 27b)§ 24 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona č. 319/1999 Z. z.
- 27c)§ 8 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 52/1998 Z. z.
- 27d)§ 11 a 12 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
- 28a)§ 3 písm. g) zákona č. 52/1998 Z. z.
- 28b)§ 3 písm. h) zákona č. 52/1998 Z. z.
- 28c)§ 5 ods. 3 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.
- 28d)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.
- 28e)§ 23 zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.
- 28f)Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z.
- 28g)§ 85 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
- 28h)§ 2 zákona č. 195/2000 Z. z.
- 28i)§ 5 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z.
- 28j)Napríklad zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
- 3a)§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
- 3b)§ 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.
- 3c)§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
- 3d)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.