Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z. a zákona č. 403/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 3 až 5 vrátane nadpisov znejú:

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 až 23 sa vypúšťajú.

§ 7 vrátane nadpisu znie:

V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „uvedený v § 4“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 8 ods. 2 písm. a) sa za slovo „zamestnancovi“ vkladajú slová „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 14 ods. 1 písmeno a) znie:

V § 14 ods. 1 písm. b) sa slovo „predpisu34)“ nahrádza slovom „predpisu6)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %“.

V § 15 ods. 1 písmeno a) znie:

V § 15 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok“.

§ 16 znie:

V § 17 ods. 1 sa slová „jeho zamestnanec“ nahrádzajú slovami „zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 18 odsek 1 znie:

V § 18 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie:

V § 19 ods. 3 písm. a) sa za slovo „predpisu42)“ vkladá čiarka a slová „a zamestnanca podľa § 4 ods. 1 písm. i)“ sa nahrádzajú slovami „na obvineného vo väzbe42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody42b)“.

V § 19 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek“.

§ 20 vrátane nadpisu znie:

V § 21 ods. 1 a 2 sa slovo „predpisu34)“ nahrádza slovom „predpisu6)“ a slová „ods. 9“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5“.

V § 21 odsek 4 znie:

§ 21 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

V § 23 sa na konci pripájajú tieto vety: „Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“.

§ 24 vrátane nadpisu znie:

V § 25 sa slová „uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,“.

V § 26 ods. 2 sa za slová „v období,“ vkladajú slová „v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období,“.

§ 30 vrátane nadpisu znie:

V § 31 ods. 3 sa vypúšťajú slová „počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo“.

V § 32 ods. 1 a 2 písm. a) sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“ a v písm. b) sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „osem“.

V § 32 sa vypúšťa odsek 3.

V § 32 ods. 3 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

V 32 odsek 4 znie:

V § 39 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 42 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

Doterajší text § 43 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 46 ods. 1, § 47 ods. 2 a v § 56 ods. 2 sa vypúšťajú slová „až 5“.

V § 48 ods. 2 sa slová „28. týždňa“ nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

V § 48 odsek 3 znie:

V § 48 odseky 5 a 6 znejú:

V § 48 odsek 8 znie:

V § 49 odsek 1 znie:

§ 50 znie:

V § 51 ods. 1 sa slová „ôsmich mesiacov“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.“.

V § 53 sa slová „55 %“ nahrádzajú slovami „60 %“.

§ 54 vrátane nadpisu znie:

Doterajší text § 55 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

§ 57 vrátane nadpisu znie:

V § 58 odsek 3 znie:

V § 60 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2.“.

V § 60 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

V § 63 ods. 3 druhá veta znie: „Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava 84 %.“.

V § 63 odsek 4 znie:

V § 63 sa vypúšťa odsek 5.

V § 63 ods. 7 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 6“.

V § 63 ods. 9 sa slová „odsekov 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“ a slová „Odsek 6“ sa nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

V § 63 ods. 10 sa slová „Odsek 6“ nahrádzajú slovami „Odsek 5“.

§ 67 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

§ 68 vrátane nadpisu znie:

V § 83 sa za slovom „zamestnanec“ vypúšťa čiarka a slová „okrem sudcu a prokurátora“ sa nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 84 odsek 1 znie:

V § 84 ods. 4 prvej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a v druhej vete sa slová „uvedeného v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; odseky 1 až 3 platia rovnako“.

V § 85 sa slová „okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 16“.

V § 102 ods. 1 sa slová „uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „zamestnávateľa podľa § 18“.

V § 108 ods. 3 druhej vete sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 5“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.“.

V § 108 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 108 ods. 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“.

V § 109 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.“.

V § 112 ods. 8 sa vypúšťajú slová „a predčasného starobného dôchodku“.

§ 112 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

V § 117 ods. 8 sa slovo „väzby14)“ nahrádza slovom „väzby42a)“ a slovo „slobody15)“ sa nahrádza slovom „slobody42b)“.

V § 129 ods. 2 sa slová „10 eurocentov“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent“.

§ 138 vrátane nadpisu znie:

Poznámky pod čiarou k odkazom 72 až 78d sa vypúšťajú.

V § 139 ods. 1 sa za slovo „zamestnanca“ vkladajú slová „uvedeného v § 4 ods. 1“ a na konci sa pripája táto veta: „Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 je obdobie podľa § 139b ods. 2.“.

V § 139a sa slová „§ 138 ods. 1 až 3, 10 až 18 a 23“ nahrádzajú slovami „§ 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18“.

Za § 139a sa vkladá § 139b, ktorý znie:

V § 143 ods. 1 sa za slovami „platí poistné“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri platení poistného z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.“.

V § 148 ods. 4 sa slová „ods. 13“ nahrádzajú slovami „ods. 12“.

V § 168 ods. 2 písm. a) sa slová „2,9 %“ nahrádzajú slovami „2,4 %“.

V § 170 ods. 4 sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

V § 184 ods. 11 sa slová „vo výkone väzby14)“ nahrádzajú slovami „obvinená vo väzbe42a)“ a slová „vo výkone trestu odňatia slobody15)“ sa nahrádzajú slovami „odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody42b)“.

V § 196 ods. 3 sa slovo „predpisu20)“ nahrádza slovom „predpisu96a)“.

V § 226 ods. 1 písm. e) sa slová „zamestnancov podľa § 4 ods. 2“ nahrádzajú slovami „fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“.

V § 226 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

V § 231 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 232 ods. 2 písm. d) sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 6“.

V § 246 ods. 7 sa slovo „predpisu20)“ nahrádza slovom „predpisu96a)“.

Za § 293bo sa vkladajú § 293bp až 293bw, ktoré vrátane nadpisu znejú:

§ 294a znie:

Príloha č. 5 vrátane nadpisu znie:

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.25a)

Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo

Ak nemocenské poistenie zamestnanca pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky trvalo menej ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, okrem obdobia nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa § 26 ods. 5 nepoužije.

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.

Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.

Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu.71a) Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), je mesačne vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.

Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platia rovnako.

Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 13 a 18 platia rovnako.

Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.

Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný predčasný starobný dôchodok, zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom 31. decembra 2010.

Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný invalidný dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, zaniká poistenie v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2010.

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2011 a trvá aj po 31. decembri 2010, suma materského sa určí a materské sa poskytuje za obdobie po 31. decembri 2010 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po 31. decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1. januára 2011.

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1 a 3, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.

Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17. Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 152 odsek 1 znie:

V § 152 ods. 4 druhá veta znie: „Ak policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej policajtke sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a policajtke, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 153 ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej policajtke alebo osamelému policajtovi sa poskytuje 31 týždňov a policajtke alebo policajtovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 287e sa vkladá § 287f, ktorý vrátane nadpisu znie:

Policajtke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a policajtovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 152 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 143 ods. 1 prvá veta znie: „V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 34 týždňov; osamelej colníčke patrí materská dovolenka po dobu 37 týždňov a colníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov.“.

V § 143 ods. 5 druhá veta znie: „Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej colníčke sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a colníčke, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 144 ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej colníčke a osamelému colníkovi sa poskytuje 31 týždňov a colníčke a colníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 268k sa vkladá § 268l, ktorý vrátane nadpisu znie:

Colníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a colníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 143 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z. a zákona č. 291/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 56 odsek 1 znie:

Za § 151n sa vkladá § 151o, ktorý vrátane nadpisu znie:

Sudkyni, ktorá nastúpila na rodičovskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a sudcovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 56 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z. a zákona č. 291/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 87 odsek 1 znie:

V § 87 ods. 2 druhá veta znie: „Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej prokurátorke v trvaní 31 týždňov a prokurátorke, ktorá prevzala dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 265c sa vkladá § 265d, ktorý vrátane nadpisu znie:

Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a prokurátorovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 3 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 574/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 166 odsek 1 znie:

V § 167 ods. 2 druhá veta znie: „Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej žene sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 169 odsek 2 znie:

Za § 252d sa vkladá § 252e, ktorý vrátane nadpisu znie:

Žene, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a mužovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 102ad ods. 1 prvá veta znie: „V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov.“.

V § 102ad ods. 4 druhá veta znie: „Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.“.

V § 102ae ods. 2 prvá veta znie: „Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.“.

Za § 209f sa vkladá § 209g, ktorý vrátane nadpisu znie:

Príslušníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a príslušníkovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 102ad ods. 1 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z. a zákona č. 285/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

V § 7 ods. 2 písm. a) sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „ôsmich“.

V § 10 ods. 3 a 4 sa slová „28. týždňa“ nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

V § 10 ods. 5 sa slová „22. týždňa“ nahrádzajú slovami „28. týždňa“ a slová „28. týždňa“ sa nahrádzajú slovami „34. týždňa“.

V § 10 ods. 9 sa slová „22 týždňov“ nahrádzajú slovami „28 týždňov“ a slová „ôsmich mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 10 ods. 12 sa v prvej vete slová „37. týždňa“ nahrádzajú slovami „43. týždňa“.

V § 10 odsek 13 znie:

V § 10 ods. 14 sa slová „31. týždňa“ nahrádzajú slovami „37. týždňa“ a slová „ôsmich mesiacov“ sa nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 10 ods. 16 sa slová „ôsmich mesiacov“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

V § 10 ods. 18 druhá veta znie: „Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke alebo len jednej profesionálnej vojačke; to neplatí, ak nárok na materské vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas obdobia uvedeného v odseku 8.“.

Doterajší text § 14 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 16 ods. 1 až 3 sa slovo „42“ nahrádza slovom „sedem“.

V § 16 ods. 2 písm. b) sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „osem“.

V § 16 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a). Súčasne sa zrušuje označenie písmena b).

V § 68 ods. 1 a 2 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a) a vypúšťajú sa slová „u policajtov“.

V § 68 sa vypúšťa odsek 13.

Za § 143u sa vkladá § 143v, ktorý vrátane nadpisu znie:

Policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu68) pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.

Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011 a jej plynutie neskončilo do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., 555/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 odsek 1 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

V § 4 sa nad slovom „práceneschopného3)“ vypúšťa odkaz 3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:

V § 8 odseky 4 a 5 znejú:

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 sa vypúšťajú.

V § 9 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vystaveného podľa osobitného predpisu3)“.

Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Ak fyzická osoba je zamestnanec k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

V § 14 ods. 5 sa v úvodnej vete slová „môže byť“ nahrádzajú slovom „je“.

V § 19 sa vypúšťa odsek 2.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

V § 23 ods. 2 sa slovo „predpisu21)“ nahrádza slovom „predpisu20)“.

V § 23 ods. 3 až 7, 9 a 10 sa slová „predpisu22)“, „predpisu23)“, „predpisu24)“, „predpisu25)“, „predpisu26)“, „predpisu27)“, „predpisu28)“ nahrádzajú slovom „predpisu20)“.

V § 23 ods. 11 sa slová „celé eurocenty nahor“ nahrádzajú slovami „najbližší eurocent nadol“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 44 znie:

V § 48 ods. 2 písm. g) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

V § 64 sa vypúšťa odsek 4.

V § 64 ods. 5 písm. f) sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.

V § 81 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

V § 90 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „Európskych spoločenstiev a“.

Za § 123o sa vkladá § 123p, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 124 znie:

Príloha č. 2 vrátane nadpisu znie:

Ak plynutie lehoty podľa § 64 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2010 malo skončiť po 31. decembri 2010, sporiteľ podľa § 14 ods. 5 môže v tejto lehote oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodol byť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení; na účasť týchto sporiteľov na starobnom dôchodkovom sporení v období do 31. decembra 2010 sa vzťahuje právna úprava účinná do 31. decembra 2010. Ustanovením prvej vety nie je dotknutý vznik účasti sporiteľov podľa prvej vety na starobnom dôchodkovom sporení od 1. januára 2011 podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2011, ak títo sporitelia v lehote podľa prvej vety neoznámia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosť, že sa rozhodli byť zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 483/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:

Profesionálnej vojačke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a profesionálnemu vojakovi, ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto dovolenka podľa § 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného od 1. januára 2011; ak ide o profesionálnu vojačku a profesionálneho vojaka podľa § 169 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí táto dovolenka podľa § 169 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného od 1. januára 2011.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.