Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z. a zákona č. 729/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 4 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

V § 4 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

V § 7 ods. 1 písm. b) sa slová „porušila predpisy“ nahrádzajú slovami „je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov“.

V § 8 ods. 3 sa slová „objektov Armády Slovenskej republiky, vojsk ministerstva vnútra, Železničného vojska“ nahrádzajú slovami „vojenských objektov“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

V § 12 ods. 4 sa za slovo „obec“ vkladajú slová „alebo inak určené miesto“ a slovo „ktorej“ sa nahrádza slovom „ktorom“.

V § 12 ods. 7 sa za slovo „ministerstva“ vkladá čiarka a slová „Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.

§ 12 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

V § 13 ods. 1 písm. b) sa za slovo „zariadeniach zboru“ vkladá čiarka a slová „k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.

V § 13 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno d), ktoré znie:

V § 13 ods. 4 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:

V § 16 ods. 3 sa slovo „návrh“ nahrádza slovom „podnet“.

V § 17 ods. 1 písmeno a) znie:

V § 17 ods. 1 písm. d) sa za slovo „telesne“ vkladá čiarka a slová „a duševne“ sa nahrádzajú slovami „fyzicky a psychicky“.

V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

V § 17 ods. 1 písmeno h) znie:

V § 17 ods. 2 sa slovo „výpisom“ nahrádza slovom „odpisom“.

V § 17 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 17 ods. 5 sa slovo „h)“ nahrádza slovom „g)“.

V § 17 ods. 7 sa za slovo „konaní“ vkladajú slová „a o výberovom konaní“.

V § 19 ods. 2 písm. c) sa slová „bakalárskeho štúdia“ nahrádzajú slovami „vzdelania prvého stupňa“.

V § 19 ods. 2 písm. d) sa slová „magisterského štúdia alebo absolvovaním vysokoškolského inžinierskeho štúdia, alebo absolvovaním vysokoškolského doktorského štúdia“ nahrádzajú slovami „vzdelania druhého stupňa“.

V § 20 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.

V § 20 ods. 5 sa v prvej vete a v druhej vete za slová „§ 17“ vkladajú slová „okrem odseku 1 písm. h)“ a v druhej vete a v tretej vete sa slová „predseda výberovej komisie“ nahrádzajú slovami „vedúci služobného úradu“.

V § 20 ods. 6 písm. e) sa slovo „výpis“ nahrádza slovom „odpis“.

V § 20 ods. 6 písmeno f) znie:

V § 20 ods. 6 sa vypúšťa písmeno g).

V § 20 odsek 8 znie:

V § 21 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

V § 21 ods. 3 písmeno e) znie:

V § 21 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „stálej štátnej službe alebo v dočasnej“.

V § 23 odsek 3 znie:

V § 23 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

§ 24 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

V § 25 ods. 1 písm. b) sa slovo „požiarnej“ nahrádza slovom „hasičskej“ a slová „požiarnej ochrany“ sa nahrádzajú slovami „ochrany pred požiarmi“.

V § 25 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety:

V § 30 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 30 ods. 4 sa slová „počas zaradenia do dočasnej štátnej služby“ nahrádzajú slovami „v dočasnej štátnej službe“.

V § 33 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „alebo sako,“.

V § 34 odsek 5 znie:

V § 36 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „ak je pre túto funkciu takáto hodnosť plánovaná.“.

V § 37 ods. 2 písm. c) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.“.

V § 40 sa vypúšťa odsek 4.

V § 40 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:

§ 40 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

§ 41 znie:

§ 42 sa vypúšťa.

§ 43 sa vypúšťa.

V § 44 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(§ 151 ods. 2)“.

V § 44 sa vypúšťa odsek 2.

V § 44 ods. 3 sa za slovo „hodnotení“ vkladajú slová „a o zriadení, zložení a činnosti komisie“.

V § 45 písm. b) sa slová „sídla služobného úradu“ nahrádzajú slovami „miesta vykonávania štátnej služby“.

V § 45 písmeno g) znie:

V § 45 sa vypúšťajú písmená h) až k).

V § 46 sa vypúšťa odsek 2.

V § 47 ods. 1 písmeno b) znie:

V § 47 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

V § 47 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „služobného úradu, ako je sídlo služobného úradu uvedené v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. e),“.

V § 47 ods. 2 sa za slová „ písm. b)“ vkladajú slová „alebo písm. c)“ a slová „písm. c)“ sa nahrádzajú slovami „písm. d)“.

V § 47 odsek 3 znie:

V § 47 odsek 5 znie:

§ 47 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

V § 48 ods. 1 sa za slovo „zdravia“ vkladá čiarka, vypúšťa sa slovo „a“ a za slovo „majetku“ sa vkladajú slová „a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky“.

V § 48 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 49 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 49 ods. 6 sa za slovo „zboru,“ vkladajú slová „alebo ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,“.

V § 49 ods. 6 písmeno f) znie:

V § 49 ods. 6 písmeno g) znie:

§ 49 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

V § 50 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa písmená e) a f), ktoré znejú:

V § 52 odseky 1 až 4 znejú:

§ 52 sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:

§ 54 vrátane nadpisu znie:

V § 55 sa vypúšťa odsek 2.

V § 56 odsek 4 znie:

§ 58 vrátane nadpisu znie:

§ 59 znie:

§ 60 vrátane nadpisu znie:

V § 63 ods. 1 písmeno d) znie:

V § 63 ods. 1 písmeno e) znie:

V § 63 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa písmená f) až i), ktoré znejú:

V § 63 sa vypúšťa odsek 2.

V § 65 ods. 1 prvá veta znie:

V § 67 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.

V § 69 ods. 1 písm. c) sa za slovo „kvalifikácie“ vkladajú slová „pre potreby služobného úradu“.

V § 69 ods. 3 písm. i) sa za slovo „úradu“ vkladá čiarka a slová „že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu“.

V § 69 ods. 3 písm. p) sa vypúšťa slovo „týždenný“ a slová „alebo kratší služobný čas“.

V § 69 ods. 6 za slovami „predpisom17a)“ sa písmeno „a“ nahrádza čiarkou, na konci sa vypúšťa bodka a pripájajú sa tieto slová: „a na správu majetku svojich maloletých detí.“.

V § 72 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a dopĺňa sa písmeno h), ktoré znie:

V § 73 ods. 1 sa slová „prezident zboru a riaditeľ krajského riaditeľstva zboru“ nahrádzajú slovami „prezident zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.

V § 73 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 74 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

Doterajší text § 80 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňajú sa odseky 2 a 3, ktoré znejú:

V § 81 sa na konci pripája táto veta:

V nadpise § 86 sa vypúšťa slovo „týždenného“.

§ 86 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 88 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“.

V § 90 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“.

V § 91 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenného“.

V § 92 ods. 1 sa vypúšťa slovo „týždenný“ a na konci sa pripája táto veta: „Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť alebo s ním dohodnúť počas dovolenky.“.

V § 92 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

V § 93 odsek 2 znie:

V § 93 odsek 4 znie:

V § 98 ods. 10 sa slová „§ 60 ods. 1 písm. c) a § 60 ods. 2 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. f)“.

V § 110 ods. 1 sa za slovo „sume“ vkladá slovo „priznaného“.

V § 111 ods. 2 sa slová „písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným“ nahrádzajú slovami „odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.“.

V § 112 odsek 1 znie:

V § 117 sa vypúšťa slovo „týždenný".

V § 125 ods. 2 sa prvé slovo „týždenný" nahrádza slovom „určený" a vypúšťa sa druhé slovo „týždenný".

V § 128 odsek 4 znie:

V § 133 ods. 1 sa slovo „Príslušníkovi" nahrádza slovami „Bývalému príslušníkovi" a slová „a ktorý dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek inú funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2," sa nahrádzajú slovami „a jeho služobný pomer sa skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f)" a slová „sociálneho zabezpečenia" sa nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia".

V § 133 ods. 2 sa za slovo „patrí" vkladá slovo „bývalému".

§ 133 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

Za § 133 sa vkladá § 133a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 134 sa vypúšťa odsek 1.

Za § 134 sa vkladá § 134a, ktorý znie:

§ 137 až 158 vrátane nadpisov znejú:

V § 161 ods. 2 písm. a) sa za slová „a d)" vkladajú slová „a podľa § 132 ods. 2 majú započítaných".

V § 161 ods. 2 písm. b) sa slová „plnia úlohy zboru najmenej desať rokov" nahrádzajú slovami „majú podľa § 132 ods. 2 započítaných najmenej desať rokov".

V § 161 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:

V § 161 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 161 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:

V § 165 odsek 1 znie:

V § 165 ods. 2 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".

V § 165 ods. 3 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu" a slová „štátnemu zamestnancovi" sa nahrádzajú slovami „bývalému príslušníkovi".

V § 166 vrátane nadpisu sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".

V nadpise nad § 167 sa vypúšťajú slová „za štátnu službu k dôchodku".

Doterajší text § 167 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:

V § 168 odsek 1 znie:

V § 169 odsek 1 znie:

V § 169 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

§ 185 znie:

§ 186 až 188 sa vypúšťajú.

V § 189 odsek 1 znie:

V § 197a sa vypúšťa odsek 2.

Za § 207a sa vkladá § 207b, ktorý znie:

V prílohe č. 3 v 2. bode sa za slovo „zboru" vkladajú slová „a osobitné zariadenie zboru".

V prílohe č. 3 v bode 2.6 sa za slová „veliteľa zariadenia" vkladajú slová „alebo zástupca veliteľa osobitného zariadenia".

V prílohe č. 3 v bode 2.7 sa za slová „veliteľ zariadenia" vkladajú slová „alebo veliteľ osobitného zariadenia".

Príloha č. 4 sa dopĺňa bodmi 6 až 8, ktoré znejú:

Slová „zaradiť" alebo „zaradený" vo všetkých tvaroch sa v § 13 ods. 3, § 23 ods. 5, § 25 ods. 4, § 29 ods. 3 a 4, § 30 ods. 3, § 39 ods. 1 a v § 40 ods. 4 nahrádzajú slovami „vymenovať" alebo „vymenovaný" v príslušnom gramatickom tvare.

O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie pripravuje pre vedúceho služobného úradu osobný úrad.

Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.

Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu. Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.

Vedúci služobného úradu môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.

Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.

Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.

Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.

Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.

Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.

Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.

Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu.

Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest. Pri odvolaní z funkcie z tohto dôvodu má príslušník nárok na náhradu v sume päťnásobku jeho služobného platu.

Služobný pomer podľa odsekov 1 a 2 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie.

Ak zanikne služobný pomer príslušníka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal príslušník v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho nárok. Každé pozostalé nezaopatrené dieťa24a) po zomretom alebo vyhlásenom za mŕtveho má nárok na úmrtné v sume jedného mesačného služobného platu príslušníka.

Príslušník nezodpovedá za škodu,

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.

Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem

V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je

Účastníkom konania je

Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný predpis.25)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi.

Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní.

Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie

Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.

Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.25a) Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných dní.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti podania.

Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.

Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Služobný orgán na žiadosť účastníka konania potvrdí prijatie podania.

O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o ústnom pojednávaní, o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníka konania a o hlasovaní sa vyhotovuje zápisnica.

Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj návrh na výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

Zápisnicu po prečítaní podpisujú všetci príslušníci služobného orgánu alebo zamestnanci služobného orgánu, ktorí konanie uskutočňujú a podľa povahy veci aj účastník konania, ako aj osoba, ktorá sa na konaní zúčastnila. V zápisnici sa uvedie odopretie podpisu zápisnice, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

Ak účastník konania urobil podanie na služobný orgán, ktorý nie je vecne príslušný a miestne príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bez zbytočného odkladu postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak

Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na

Účastník konania oznámi služobnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, len čo sa o nich dozvie. Účastník konania je povinný návrh na vylúčenie odôvodniť, inak naň služobný orgán neprihliadne.

Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej komisie a člen hlavnej lekárskej komisie predsedovi hlavnej lekárskej komisie.

Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.

O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena hlavnej lekárskej komisie predseda hlavnej lekárskej komisie.

Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.

Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda lekárskej komisie alebo predseda hlavnej lekárskej komisie opatrenie potrebné na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

Účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.

Služobný orgán môže povoliť nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpis, odpis, môže vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo môže poskytnúť informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom aj inej osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Zákaz poskytnutia zápisnice o hlasovaní sa nevzťahuje na výkon oprávnení orgánov činných v trestnom konaní.

Služobný orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Služobný orgán umožňuje vyhotovenie kópie spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania, výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je známy.

Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci.

Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Skutočnosť všeobecne známu alebo známu služobnému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.

Ako svedok nesmie byť vypočúvaný ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.

Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.16)

Služobný orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, služobný orgán ustanoví znalca.

Služobný orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.

Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť služobnému orgánu predmet obhliadky alebo strpieť obhliadku na mieste.

Obhliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

Na miestnu obhliadku služobný orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom obhliadky nakladať.

Služobný orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Čestné vyhlásenie služobný orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo, ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Služobný orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je služobný orgán, ktorý vo veci koná, takým rozhodnutím viazaný; inak si služobný orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Služobný orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Služobný orgán môže predvolať osobu, ktorej osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

V predvolaní služobný orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

Ak sa účastník konania ani na opakované predvolanie osobne nedostaví na prejednanie veci, môže sa konať v jeho neprítomnosti, ak to povaha veci pripúšťa.

Služobný orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu

Služobný orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

Ak služobný orgán, ktorý vo veci koná, nemôže vykonať procesný úkon sám, alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie dožiadať iný služobný úrad; dožiadaný služobný úrad vykoná tento úkon bezodkladne. Na príslušníka alebo zamestnanca dožiadaného služobného úradu, ktorý bude vykonávať dožiadaný procesný úkon, sa vzťahujú ustanovenia § 144a až 144d.

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže služobný orgán vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.

Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, uhrádza tento orgán. Náklady konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.

Služobný orgán môže účastníkovi konania, svedkovi, znalcovi a tlmočníkovi uložiť, aby nahradili náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili náklady, ktoré vznikli ich zavinením inému účastníkovi konania.

Služobný orgán nahradí svedkovi preukázané hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po výsluchu, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.

Na náhradu hotových výdavkov a na poskytovanie odmeny znalcovi a tlmočníkovi sa vzťahujú osobitné predpisy.26)

Služobný orgán konanie preruší, ak

Služobný orgán môže konanie prerušiť, ak to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Služobný orgán konanie zastaví, ak

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno odvolať.

Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

V konaní sa rozhoduje

Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu.

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní od začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) . Ak služobný orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

Dôležité písomnosti v konaní, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk účastníkovi konania alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Služobný orgán písomnosti doručuje účastníkovi konania v služobnom úrade, v mieste vykonávania štátnej služby, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou. Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu účastníka konania ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Ak nebol účastník konania, ktorému sa doručuje písomnosť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a účastníka konania o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si účastník konania nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa účastník konania o uložení nedozvedel.

Ak účastník konania bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak

Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Ak účastník v dôsledku nesprávneho poučenia, alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

Účastník konania podáva odvolanie služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže znova podať odvolanie.

Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ustanovenie § 17 ods. 3 týmto nie je dotknuté.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.

Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na hlavnú lekársku komisiu.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane vzťahujú ustanovenia o odvolaní.

Konanie možno obnoviť na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania alebo služobnému orgánu bez jeho viny v čase konania známe, nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania alebo služobný orgán dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu služobný orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie alebo rozklad. Rozhodnutie o povolení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

Nové konanie vo veci uskutoční orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia orgánu uvedeného v § 138, ako aj odvolacieho orgánu, nové konanie uskutoční služobný orgán, ktorý konal v prvom stupni.

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Proti novému rozhodnutiu vo veci možno podať odvolanie alebo rozklad.

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.

Právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.27)

Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.".

Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006.

Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1. januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu17aaa) pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.

Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred 1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol vyplácaný.

Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa § 194a a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2 písm. a) alebo b) okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa § 132 ods. 2, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2.

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 42 sa za slovo „ochrany" vkladá čiarka a slová „Hasičského a záchranného zboru".

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 438/2002 Z. z., zákonom č. 666/2002 Z. z., zákonom č. 424/2003 Z. z., zákonom č. 451/2003 Z. z., zákonom č. 462/2003 Z. z., zákonom č. 180/2004 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 729/2004 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.