Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb. a zákona č. 558/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 11 ods. 1 písm. ch) sa slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ nahrádzajú slovami „Slovenská republika“.

§ 12 ods. 2 znie:

V § 12 ods. 3 sa slová „najvyššie súdy“ nahrádzajú slovami „Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)“.

V § 12 ods. 4 sa vypúšťajú slová „Mestský súd v Prahe a“.

V § 12 ods. 5 sa vypúšťajú slová „mestský prokurátor v Prahe a“.

V § 12 sa vypúšťajú odseky 11 a 12; doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 11.

V § 12 ods. 11 sa slová „Federálne ministerstvo obrany“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“)“.

§ 13 vrátane nadpisu znie:

V § 18 ods. 2 sa slová „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky“.

V § 25 sa vypúšťa odsek 2 a zároveň sa zrušuje číslovanie odsekov.

V § 30 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Z rozhodovania o sťažnosti pre porušenie zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa.“.

V § 31 ods. 2 sa slová „Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „najvyššieho súdu“.

§ 47 ods. 2 znie:

V § 55 ods. 3 časť prvej vety po bodkočiarku znie:

V § 60 ods. 4 písm. d) sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.

V § 66 ods. 2 v druhej vete sa slovo „náčelníkovi“ nahrádza slovom „riaditeľovi“ a v tretej vete sa slovo „náčelník“ nahrádza slovom „riaditeľ“.

V § 71 ods. 5 v prvej vete sa vypúšťa slovo „republiky“.

V § 71 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta. Za prvú vetu sa pripájajú nové vety, ktoré znejú: „Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije v konaní pred najvyšším súdom. Do lehoty uvedenej v odseku 3 sa nezapočítava doba, v ktorej konal vo veci najvyšší súd. Táto lehota plynie odo dňa, kedy bol spis doručený súdu prvého stupňa.“.

V § 80 ods. 1 v tretej vete sa slová „štátnom notárstve“ nahrádzajú slovom „súde“.

V § 80 ods. 2 v prvej vete sa slová „štátnom notárstve“ nahrádzajú slovom „súde“.

V § 127 ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

V § 141 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťa slovo „príslušný“.

V § 152 ods. 2 sa slová „určí minister spravodlivosti“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.

V § 152 ods. 3 sa slová „určí minister spravodlivosti vyhláškou“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.

V § 153 ods. 1 sa slová „určí minister spravodlivosti vyhláškou“ nahrádzajú slovami „ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom“.

§ 161 ods. 4 znie:

V § 168 ods. 2 písm. b) sa slová „Zbore nápravnej výchovy“ nahrádzajú slovami „Zbore väzenskej a justičnej stráže“.

V § 168 ods. 3 písm. a) sa slovo „náčelníci“ nahrádza slovom „riaditelia“.

V § 168 ods. 3 sa vypúšťa text pod písmenom b) a doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

V § 252 sa vypúšťa slovo „republiky“.

§ 266a sa vypúšťa.

V § 324 ods. 1 sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.

V § 331 ods. 1 a 2 sa slovo „náčelníka“ nahrádza slovom „riaditeľa“.

V § 379 ods. 1 v druhej vete sa slová „česko-slovenského občana“ nahrádzajú slovami „občana Slovenskej republiky“.

V § 383a sa slová „česko-slovenského občana“ nahrádzajú slovami „občana Slovenskej republiky“, slová „česko-slovenské orgány“ sa nahrádzajú slovami „orgány Slovenskej republiky“ a slová „Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ňou poverená zložka prokuratúry“ sa nahrádzajú slovami „generálna prokuratúra“.

V § 383b sa slová „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky, môže generálna prokuratúra“.

V § 383c v prvej vete sa slová „Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ nahrádzajú slovami „najvyšší súd“.

§ 384a znie:

V § 384c sa slová „Zboru nápravnej výchovy“ nahrádzajú slovami „Zboru väzenskej a justičnej stráže“.

V § 391a ods. 1 sa vypúšťa slovo „Federálne“.

V § 391a ods. 2 sa vypúšťajú slová „Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a“ a slová „Slovenskej republiky“ a slovo „splnomocňujú“ sa nahrádza slovom „splnomocňuje“.

§ 391b znie:

Za § 391b sa vkladá nový § 391c, ktorý znie:

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanoví osobitný zákon.

Ak má byť podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonaný rozsudok cudzozemského súdu v trestnej veci, predloží ministerstvo spravodlivosti vec najvyššiemu súdu s návrhom, aby rozhodol o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd rozhodne o návrhu po vypočutí generálneho prokurátora rozsudkom.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby po dohode s generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom obrany upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom postup príslušných orgánov pri zabezpečovaní a správe zaisteného majetku.

Na konanie v neskončených veciach, v ktorých bola podľa doterajších predpisov založená vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší súd, ak vo veci v prvom stupni rozhodoval orgán činný v trestnom konaní so sídlom na území Slovenskej republiky.

Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona, na ktoré by podľa doterajších predpisov bol príslušný Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší súd, ak orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území Slovenskej republiky.

Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona vo veciach, v ktorých rozhodol bývalý Štátny súd alebo bývalý Najvyšší súd ako súd prvého stupňa, je príslušný najvyšší súd, ak by podľa doteraz platných predpisov bol vo veci príslušný v prvom stupni konať súd so sídlom na území Slovenskej republiky.

V konaní o odňatí veci súdu so sídlom v Slovenskej republike a jeho prikázaní súdu v Českej republike a naopak sa od 1. januára 1993 nebude pokračovať.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.