Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 odsek 1 znie:

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

V § 2 odsek 7 znie:

§ 2 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

V § 3 ods. 2 písm. f) sa nad slovom “území“ vypúšťa odkaz 5.

V § 3 ods. 2 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:

V § 3 odsek 4 znie:

V § 3 sa vypúšťajú odseky 5 a 6.

V § 4 ods. 3 písm. h) sa za slovo „zabezpečovanie“ vkladajú slová „hydrologických meraní, hydrologických pozorovaní, zberu a spracovania hydrologických údajov,“.

§ 5 vrátane nadpisu znie:

V § 6 ods. 1 sa za slovo „výskyt“ vkladá slovo „významného“.

V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „50, 10 a päť rokov“ nahrádzajú slovami „10 rokov“.

V § 6 ods. 4 sa vypúšťa slovo „jednorazového“.

V § 6 ods. 8 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: “pri prehodnoteniach máp povodňového ohrozenia sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.“.

V § 6 odsek 9 znie:

V § 7 ods. 1 druhej vete sa za slovo „rizika“ vkladajú slová „sa vyhotovuje v tej istej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia a“.

V § 7 ods. 2 sa slová „poverená osoba“ nahrádzajú slovami „ďalšia poverená právnická osoba v pôsobnosti ministerstva (ďalej len „poverená osoba“)“.

V § 7 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pri prehodnoteniach máp povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.“.

V § 7 odsek 5 znie:

§ 8 a 9 vrátane nadpisov znejú:

V § 10 ods. 2 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem štátnych pozorovacích staníc a štátnych pozorovacích objektov slúžiacich na výkon hydrologickej služby“.

V § 10 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Zmenami podstatného významu sú zmeny

V § 11 sa za odsek 11 vkladajú nové odseky 12 a 13, ktoré znejú:

§ 13 vrátane nadpisu znie:

V § 14 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

V § 14 ods. 2 sa za slovo „povodňami“ vkladajú slová „ministerstvo vnútra,“.

V § 17 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov.“.

V § 17 ods. 2 písm. o) sa za slovo „činnosť“ vkladajú slová „orgánov ochrany pred povodňami, povodňových komisií,“.

V § 17 ods. 2 písm. p) sa na konci pripájajú tieto slová: „a hlásnej povodňovej služby“.

V § 18 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).

V § 18 ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

V § 18 ods. 3 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane činnosti krízového štábu“.

V § 18 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa § 11 ods. 10“.

V § 19 odsek 3 znie:

V § 19 ods. 4 sa vypúšťajú slová „z vlastných podkladov a zo správ predložených podľa odseku 3“.

V § 19 odsek 6 znie:

V § 19 odsek 9 znie:

V § 19 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

V § 19 ods. 11 sa vypúšťajú slová „Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“.

V § 20 odsek 1 znie:

V § 20 sa vypúšťa odsek 2.

V § 20 odsek 2 znie:

V § 20 ods. 3 sa slová „navrhnutou podľa odseku 2 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „určenou podľa odseku 1 písm. b)“ a slová „odseku 6 alebo odseku 7 písm. e)“ sa nahrádzajú slovami „odseku 5 alebo odseku 6 písm. e)“.

V § 20 odsek 9 znie:

V § 21 ods. 1 sa slová „§ 20 ods. 6 a 7“ nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 5 a 6“.

V § 22 sa vypúšťa odsek 4.

V § 23 písm. b) úvodná veta znie: „plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v hodnotení a manažmente povodňových rizík a prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a poverených osôb zabezpečuje podávanie správ o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie v oblastiach“.

V § 23 sa písmeno c) dopĺňa dvadsiatym druhým bodom, ktorý znie:

Doterajší text § 23 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

V § 24 písm. c) deviatom bode a § 25 písm. c) dvanástom bode sa vypúšťajú slová „vlastníkovi, správcovi a užívateľovi dotknutého pozemku, stavby, objektu alebo zariadenia“.

V § 24 sa písmeno c) dopĺňa trinástym bodom, ktorý znie:

V § 26 ods. 5 sa vypúšťa písmeno d).

V § 29 ods. 2 sa za slovom „obrany“ vypúšťajú slová „Slovenskej republiky“.

V § 36 ods. 3 písm. d) sa za slovo „vnútra“ vkladá čiarka a slová „ministerstvu obrany, ústavu“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 60 sa slová „písm. i)“ nahrádzajú slovami „písm. j)“.

V § 37 ods. 6 sa slová „Štátnej plavebnej správy61)“ nahrádzajú slovami „Dopravného úradu61)“.

V § 42 ods. 1 sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 69 znie:

V § 42 ods. 3 druhá veta znie: „Na financovanie možno použiť aj prostriedky zo Spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69)“.

V § 42 ods. 4 sa za slovo „nových“ vkladajú slová „alebo rekonštrukciu vybudovaných“.

V § 42 ods. 5 sa slová „§ 20 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 9“.

V § 43 ods. 4 sa za slovo „službou,“ vkladajú slová „výdavky ústavu na hydrologické merania a pozorovania, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,“.

V § 43 ods. 5 písm. a) druhom bode sa slová „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,“ nahrádzajú slovami „ministerstvo obrany,“.

V § 44 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Nárok na peňažnú náhradu za splnenú osobnú pomoc zaniká uplynutím piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.“.

V § 44 odsek 3 znie:

V § 44 ods. 5 sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „piatich“.

V § 44 ods. 6 sa slová „výšku peňažnej náhrady určuje“ nahrádzajú slovami „o výške uznanej peňažnej náhrady rozhoduje“.

V § 46 ods. 1, 2 a 4 sa za slovo „úrad“ vkladajú slová „alebo okresný úrad v sídle kraja“.

V § 46 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 20 ods. 6 a 7“ nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 5 a 6“.

V § 46 ods. 1 písm. c) sa slová „§ 13 ods. 3 a 4“ nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 4 a 5“.

V § 46 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

V § 46 ods. 6 sa za slovo „úradom“ vkladajú slová „alebo okresným úradom v sídle kraja“.

V § 47 ods. 4 sa za slovo „úrad“ vkladajú slová „a okresný úrad v sídle kraja“.

V § 48 odsek 2 znie:

Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 50 ods. 2 sa vypúšťajú písmená a) a d).

V § 51 sa slová „právne akty Európskych spoločenstiev a“ nahrádzajú slovami „právne záväzné akty“.

Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý znie:

V prílohe slová „PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A“ sa nahrádzajú slovami „PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV“.

Slová „obvodná povodňová komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „okresná povodňová komisia“ v príslušnom tvare.

Predbežným hodnotením povodňového rizika sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zabezpečuje prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vykonávanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné aj aktualizovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika v čiastkových povodiach, ktorými je na území Slovenskej republiky vymedzené správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly;9) správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (ďalej len „ústav“).

Subjekty uvedené v odseku 2 poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika všetky potrebné podklady. Obec a vyšší územný celok poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov informácie z územnoplánovacej dokumentácie.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva tak, aby poskytovalo hodnotenie potenciálneho rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracuje na základe informácií, ktoré sú dostupné alebo ktoré možno ľahko získať na základe správ o priebehu a následkoch povodní, správ o príčinách a priebehu povodní, záznamov a štúdií dlhodobého vývoja, najmä informácií o vplyve klimatických zmien na výskyt povodní.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa najmä

Ministerstvo na účely vypracovania, prehodnotenia a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisie pre hraničné vody. Určenie geografickej oblasti, ktorá je spoločná so susedným štátom, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo je pravdepodobný jeho výskyt, koordinuje ministerstvo prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykoná prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu každých šesť rokov. Aktualizované prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika predloží správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu. Pri prehodnoteniach predbežného hodnotenia povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

Ministerstvo zabezpečí prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly podľa máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika; správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami. Plán manažmentu povodňového rizika sa vypracúva pre každé čiastkové povodie správneho územia povodia, v ktorom bola v predbežnom hodnotení povodňového rizika alebo v jeho aktualizácii určená aspoň jedna geografická oblasť podľa § 5 ods. 1.

Ak sa vypracúva jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja a správneho územia povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly, ministerstvo zabezpečí ich koordináciu prostredníctvom komisií pre hraničné vody. Ak sa medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika nevypracujú, vypracuje sa plán manažmentu povodňového rizika, ktorý pokrýva časť príslušného správneho územia medzinárodného povodia, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a ministerstvo zabezpečí v čo najväčšej miere jeho koordináciu na úrovni medzinárodného správneho územia povodia.

Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť v geografických oblastiach podľa § 5 ods. 1, a ak je to vhodné, aj na netechnické iniciatívy na zníženie pravdepodobnosti záplav spôsobovaných povodňami.

Plán manažmentu povodňového rizika určuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa odseku 3. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje

Plán manažmentu povodňového rizika po aktualizácii obsahuje

Plán manažmentu povodňového rizika zohľadňuje relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy postupu povodní a územie s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele,17) pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú infraštruktúru a prístavnú infraštruktúru.

Plán manažmentu povodňového rizika rieši všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky alebo v iných štátoch toho istého povodia alebo čiastkového povodia, ak tieto opatrenia neboli dohodnuté a koordinované na úrovni dotknutých štátov.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré má odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti vyššie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území počas rovnakého obdobia bez realizácie opatrenia.

Plány manažmentu povodňového rizika podľa odseku 2 môžu byť doplnené o podrobnejší plán manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni spoločného čiastkového povodia, ktorý sa vypracuje po dohode so susedným štátom v komisii pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami zabezpečí dokončenie plánov manažmentu povodňového rizika a predloží ich ministerstvu. Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie plánov manažmentu povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika ministerstvu každých šesť rokov. Pri prehodnoteniach plánov manažmentu povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

Obec zosúlaďuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika a v jeho aktualizácii.

Ministerstvo koordinuje prípravu a realizáciu plánu manažmentu povodňového rizika s prípravou a realizáciou plánu manažmentu povodia s cieľom zvýšiť efektívnosť, zabezpečiť výmenu informácií a dosiahnuť súčinnosť a úžitok so zreteľom na environmentálne ciele. Ministerstvo zabezpečí, aby sa

Ministerstvo zabezpečí zapracovanie prvého plánu manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizáciu do plánu manažmentu povodia a v potrebnom rozsahu do Vodného plánu Slovenska.19)

Povodňovou prehliadkou sa

Povodňovú prehliadku vykonáva okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobného vodného toku, vyšším územným celkom, Hasičským a záchranným zborom, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú umiestnené na inundačnom území. Povodňová prehliadka sa môže vykonať súčasne s vykonaním štátneho vodoochranného dozoru alebo s vykonaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.36)

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja musí povodňovú prehliadku vykonať

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja môže povodňovú prehliadku vykonať z vlastného podnetu.

Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť

Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je na inundačnom území, je povinný pri povodňovej prehliadke na požiadanie predložiť stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu na nahliadnutie

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja vyhotovuje z povodňovej prehliadky záznam, v ktorom uvedie nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou k záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb na inundačných územiach, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby a stavieb, ktoré neboli ohlásené stavebnému úradu a stavieb, ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu. Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja po povodňovej prehliadke z vlastného podnetu oznamuje stavebnému úradu porušenia povinností na úseku stavebného poriadku.

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím ukladá povinnosť odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a určuje termín na ich odstránenie. Splnenie povinnosti odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja zisťuje povodňovou prehliadkou najneskôr do desiatich pracovných dní po uplynutí určeného termínu. Ak sa počas povodňovej prehliadky zistí, že povinnosť uložená rozhodnutím nebola splnená, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja bezodkladne uloží sankcie za porušenie povinnosti podľa § 46 alebo § 47.

Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie na inundačnom území je zakázané, ale ku dňu určenia inundačného územia boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení je povinný vykonať opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka odo dňa určenia inundačného územia na vlastné náklady.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne

Ministerstvo

Zrušujú sa:

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.

Tento zákona nadobúda účinnosť 1. mája 2015.