Čl. I#
Zákon č. 52/1949 Zb. o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom sa mení a doplňuje takto:
Prvá časť znie:
V § 21 na konci sa prečiarkuje časť vety za bodkočiarkou.
§ 22 znie:
§ 1Hlásenie pobytu#
Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa") začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom, s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.
Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.
§ 2Pobyt#
Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).
§ 3Ohlasovňa#
Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.
Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť za ohlasovňu iný orgán.
V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.
§ 4Ubytovatelia#
Ubytovateľom je:
vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;
nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;
prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.
Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.
§ 5Povinnosti ubytovateľov#
Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote svoju povinnosť hlásenia pobytu.
Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný:
viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby, keď riadne preukázali svoju totožnosť;
na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;
bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala svoju totožnosť.
§ 6Výnimky a úľavy#
Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní vojska.
Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra alebo orgány ním poverené.
Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra stanoviť osobitnú úpravu.
§ 7Zvláštne hlásenie#
Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov. V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom. Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.
Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné na účely vojenskej správy.
Čl. II#
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1958; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.