Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z. a zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 3 odseky 1 a 2 znejú:

V § 4 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ako osobitné zariadenie zboru“.

V § 4 ods. 10 sa vypúšťajú slová „osobitného zariadenia“ a slová „prezident zboru po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“ sa nahrádzajú slovami „minister na návrh prezidenta zboru“.

§ 7 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

§ 8 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

V § 13 ods. 1 písm. b) sa slovo „zriadených“ nahrádza slovom „riadených“.

V § 13 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

V § 15 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

V § 15 ods. 3 sa slová „prezident zboru“ nahrádzajú slovami „na návrh prezidenta zboru minister“.

V § 16 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta.

V § 17 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa slovo „trvalý“.

V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).

V § 17 odseky 6 a 7 znejú:

V § 19 ods. 2 písm. a) sa slová „úplné stredné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „úplné stredné všeobecné vzdelanie“.

§ 20 vrátane nadpisu znie:

V § 21 ods. 2 sa slová „prednostne obsadí“ nahrádzajú slovami „môže obsadiť aj bez prijímacieho konania“.

V § 21 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa slovo „trvalého“.

V § 21 odsek 6 znie:

V § 21 sa vypúšťa odsek 8.

V § 23 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „prvom až treťom bode“.

V § 30 odsek 2 znie:

V § 31 ods. 2 sa vypúšťajú slová „o prijatie do služobného pomeru“.

V § 34 ods. 5 sa slová „tohto osobitného zariadenia zboru“ nahrádzajú slovami „Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“.

V § 35 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“.

V § 35 ods. 3 prvej vete sa za slovo „príslušník“ vkladajú slová „vyššie odborné vzdelanie alebo“.

V § 37 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“ a za slová „majora, ak má“ sa vkladajú slová „vyššie odborné vzdelanie alebo“.

V § 37 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo vyššie odborné vzdelanie“.

V § 37 ods. 2 písm. b) sa za slová „ak dosiahol“ vkladajú slová „vyššie odborné vzdelanie alebo“.

§ 37 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

V § 40 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a to ešte pred vyslaním príslušníka Hasičského a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,“.

V § 40 ods. 7 písm. e) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorú v čase služobného hodnotenia vykonáva.“.

V § 47 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

V § 47 ods. 2 úvodnej vete sa slová „písm. b) alebo písm. c)“ nahrádzajú slovami „písm. b), c) alebo e)“.

V § 49 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na základe výberového konania“.

V § 49 sa vypúšťajú odseky 2 až 4.

V § 49 odseky 3 a 4 znejú:

V § 49 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

V § 49 ods. 7 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného.“.

V § 50 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 52 ods. 9 sa slová „§ 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až s), u) a v)“ nahrádzajú slovami „§ 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až t), v) a x)“.

V § 58 ods. 4 sa vypúšťa slovo „trvalého“.

V § 59 ods. 1 písm. a) sa slová „ § 60 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 1 až 3“.

V § 60 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa slovo „trvalý“.

V § 60 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

V § 60 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

V § 60 ods. 4 sa slová „podľa odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 3“.

V § 69 ods. 3 sa za písmeno p) vkladá nové písmeno r), ktoré znie:

V § 69 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.“.

V § 85 ods. 2 a § 93 ods. 1 sa slová „v kolektívnej dohode“ nahrádzajú slovami „v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa“.

50.V § 86 ods. 1 sa slová „celého kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „štyroch mesiacov“.

51.V § 91 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

V § 91 ods. 2 prvá veta znie: „Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam.“.

53.V § 92 odseky 1 a 2 znejú:

V § 92 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

V § 97 ods. 1 sa písmeno j) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:

V § 97 sa odsek 1 dopĺňa písmenami k) a l), ktoré znejú:

V § 98 ods. 3 sa za slovom „voľno“ vypúšťa čiarka a slová „najmenej však v rozsahu piatich služobných dní v kalendárnom roku“.

V § 98 ods. 8 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

V § 98 ods. 9 sa vypúšťa druhá veta.

V § 98 ods. 10 sa slová „§ 60 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 60 ods. 3.“.

§ 102 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

Za § 102 sa vkladajú § 102aa až 102aj, ktoré vrátane nadpisov nad paragrafmi a nadpisov znejú:

V § 103 odsek 1 znie:

V § 103 ods. 2 sa slová „v odseku 1 písm. a) až e) a j)“ nahrádzajú slovami „v odseku 1 písm. a) až e) a g)“.

V § 103 ods. 4 sa slová „v odseku 1 písm. a) až h), j) a k)“ nahrádzajú slovami „v odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j)“.

V § 107 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

V § 110 ods. 1, 3 a 4 sa slová „podľa § 49 ods. 9“ nahrádzajú slovami „podľa § 49 ods. 7“.

V § 111 ods. 3 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „minister môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.“.

V § 112 odsek 1 znie:

§ 113 až 115 sa vypúšťajú.

V § 116 sa vypúšťa odsek 3.

V § 117 sa slová „1,7 % až 14,1 %“ nahrádzajú slovami „20 % až 50 %“.

V § 118 ods. 6 sa vypúšťa slovo „začatú“.

V § 120 ods. 1 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

V § 122 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

V § 122 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „§ 92“ vkladajú slová „ods. 2“.

V § 122 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „trvalého pobytu alebo prechodného“.

V § 122 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby“.

V § 122 ods. 3 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.

V § 122 ods. 4 sa slová „§ 92 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 92 ods. 5“.

V § 128 ods. 3 sa slová „podľa § 49 ods. 9“ nahrádzajú slovami „podľa § 49 ods. 7“.

V § 131 ods. 2 sa slová „kolektívna dohoda“ nahrádzajú slovami „kolektívna zmluva vyššieho stupňa“.

Za § 134a sa vkladajú § 134aa až 134ak, ktoré vrátane nadpisov nad paragrafmi a nadpisov znejú:

§ 135 znie:

§ 136 vrátane nadpisu znie:

V § 137 ods. 1 sa vypúšťajú písmená a) a b).

V § 137 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „zriaďovania výberovej komisie,“.

V § 150 písm. a) piatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a odmien podľa § 120“.

V § 150 písm. a) šiestom bode sa slová „podľa § 92 ods. 4“ nahrádzajú slovami „podľa § 92 ods. 5“.

V § 159 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).

Poznámka pod čiarou k odkazu 27a sa dopĺňa citáciou „§ 70 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

V § 161 sa odsek 15 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

V § 180 ods. 3 sa vypúšťa slovo „trvalého“.

§ 189 až 191 vrátane nadpisov znejú:

§ 192 sa vypúšťa.

§ 193 znie:

§ 193a znie:

Za § 209d sa vkladajú § 209e a 209f, ktoré znejú:

V prílohe č. 1 v 1. platovej triede sa vypúšťajú slová „a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu“.

V prílohe č. 1 v 2. platovej triede sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V prílohe č. 1a v 6. platovej triede sa slová „špecializovaná odborná spôsobilosť“ nahrádzajú slovami „osobitný kvalifikačný predpoklad“.

Príloha č. 2 znie:

Príloha č. 3 znie:

V prílohe č. 4 sa vypúšťa šiesty a siedmy bod.

Príloha č. 4 sa dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:

Slová „kolektívna dohoda“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „kolektívna zmluva vyššieho stupňa“ v príslušnom tvare.

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.

Vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník je povinný vykonať s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

V prijímacom konaní uchádzač predloží

Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.

Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie s ním sa považuje za skončené.

Prijímacie konanie sa končí

Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.

Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú pohotovosť. Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom.

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa môže vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

Tehotnú príslušníčku a príslušníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok až do dosiahnutia veku dieťaťa osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú príslušníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Vedúci služobného úradu je povinný pri vymenovaní do funkcie prihliadať aj na povinnosti príslušníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Vedúci služobného úradu určí príslušníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej príslušníčke na jej žiadosť kratší služobný čas v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak príslušníčka porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú príslušníčku, patrí jej rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však na jeden mesiac.

Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o príslušníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú príslušníčku.

Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak príslušníčka alebo príslušník prevzal dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú príslušníčku alebo osamelého príslušníka v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne sedem rokov veku.

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.

Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke alebo príslušníčka a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

Ak príslušníčka alebo príslušník požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný žiadosti vyhovieť. Ak príslušníčka alebo príslušník nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Príslušníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

Príslušníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas; tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.

Ak príslušníčka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Ustanovenia § 102aa až 102ac sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

Za tehotnú príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúcemu služobného úradu predložila o tehotenstve lekárske potvrdenie.

Za dojčiacu príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúceho služobného úradu písomne informovala o tejto skutočnosti.

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené príslušníčky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení príslušníci, alebo príslušníčky a príslušníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

Príslušník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov podľa § 134ad.

Predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je

Príslušník, ktorý pod vplyvom duševnej poruchy spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.

Príslušník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý patril príslušníkovi v čase porušenia služobnej povinnosti podľa prvej vety.

Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, zodpovedá za vzniknutý schodok alebo za stratu zverených predmetov.

Príslušník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že k schodku alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Ak je príslušník preradený na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, preložený, preložený a preradený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť služobnému úradu.

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u príslušníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je príslušník povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak za škodu zodpovedá niekoľko príslušníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú podľa § 134ae ods. 3, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností príslušníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery príslušníka.

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b).

Služobný úrad je povinný vyžadovať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje vedúci služobného úradu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje vedúci služobného úradu.

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti príslušníka uhradiť škodu rozhodne vedúci služobného úradu, len ak o nej nerozhodol súd.

Ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom, o výške náhrady škody rozhoduje ten, kto vedúceho služobného úradu vymenoval.

Ak bola príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

Ak bolo príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre vykonávanie štátnej služby.

Ak príslušník utrpel vecnú škodu pri vykonávaní služobných činností, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Príslušník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3.

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,25) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa a podnikové kolektívne zmluvy. Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu,33) ak ďalej nie je ustanovené inak.

Rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa môžu

Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť.

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 189 ods. 1 upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, 98, 105, § 109 až 117, § 137 a 138, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 177 a 178, § 222, 230 a § 232 až 240 Zákonníka práce.

Ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 až 11, § 13 ods. 1 písm. b) až d) a ods. 7 časť vety pred bodkočiarkou, § 21 ods. 5, § 22 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1 až 4, § 26 a 27, § 29 ods. 4, § 32 a 33, § 41 ods. 1 druhá veta, § 49 ods. 2 až 5, § 73 ods. 2, § 92 ods. 5, § 96 ods. 1, § 99 písm. d), § 101, § 103 ods. 5 časť vety za druhou spojkou, § 122 ods. 4, § 138 písm. b) až d), § 194 až 198a, § 200 až 209 sa na príslušníka Horskej záchrannej služby nevzťahujú.

Ak výberové konanie začalo alebo bolo vyhlásené pred 1. aprílom 2009, dokončí sa podľa doterajších predpisov.

Príslušník s vyšším odborným vzdelaním, ktorý do 31. marca 2009 nedosiahol hodnosť podporučíka, povýši sa k 1. aprílu 2009 do hodnosti podporučíka.

Ak dňom 1. apríla 2009 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a j) oproti sume, ktorá je súčtom posledného priznaného služobného platu podľa § 103 ods. 1 písm. a) až e) a g), poskytne sa príslušníkovi doplatok k služobnému platu v sume vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku odpočítava suma valorizácie v nasledujúcich rokoch, najdlhšie však do skončenia vykonávania funkcie, ktorú vykonával do 31. marca 2009.

Bývalý príslušník, manželka, manžel alebo nezaopatrené dieťa po zomretom príslušníkovi (ďalej len “poberateľ„), ktorý poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku formou bezhotovostnej platby na osobný účet poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku, je povinný do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka písomne oznámiť ministerstvu, či príplatok za štátnu službu k dôchodku je poukazovaný včas a v priznanej sume. Poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku oznámi každú zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na sumu a výplatu príplatku za štátnu službu k dôchodku.

Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné oznámenie do 30. júna a do 31. decembra bežného kalendárneho roka, príplatok za štátnu službu k dôchodku v nasledujúcom kalendárnom mesiaci ministerstvo zašle hotovostnou formou na adresu poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku do vlastných rúk. Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku neprevezme príplatok za štátnu službu k dôchodku, ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku zastaví.

Ak je poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku nezaopatrené dieťa, je poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku povinný po ukončení povinnej školskej dochádzky do 30. septembra bežného kalendárneho roka zaslať ministerstvu potvrdenie o návšteve školy.

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z. a zákona č. 70/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 33 ods. 1 sa písmeno b) dopĺňa desiatym bodom, ktorý znie:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2009 okrem 92. bodu § 161 ods. 15 písm. e), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.