Zákon o úprave finančného plánovania a finančného hospodárenia národných podnikov a ostatných hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora.

Minister financií sa splnomocňuje na bližšiu úpravu finančného hospodárenia, najmä odvodov do štátneho rozpočtu a prídelov z neho, finančných zdrojov vytvorených podnikmi a ich používania, úhrad strát, financovania základných prostriedkov a vlastných obežných prostriedkov, financovania ostatných úloh a poskytovania úverov, ako aj stanoviť zásady pre rozbor a schvaľovanie výsledkov finančného hospodárenia podnikov a orgánov im nadriadených.

Minister financií sa ďalej splnomocňuje upraviť platobný a zúčtovací styk, pokladničné operácie, fakturovanie a platenie, kontrolu vykonávanú peňažnými ústavmi, najmä kontrolu čerpania mzdových fondov a dôsledky porušenia finančnej disciplíny; môže tiež určiť, v akom rozsahu sa predpisy o fakturovaní a platení, ako i sankcie na porušenie týchto predpisov vzťahujú i na iné organizácie než podniky (§ 2 ods. 2) a na obyvateľstvo.

Generálny riaditeľ Štátnej banky československej sa splnomocňuje na základe predpisov vydaných podľa ustanovení odsekov 1 a 2 smernicami podrobnejšie upraviť financovanie základných prostriedkov a jeho kontrolu, úverovanie, platobný a zúčtovací styk, pokladničné operácie a kontrolu čerpania mzdových fondov.

Minister financií môže podľa potreby odchylne upraviť finančné hospodárenie podnikov riadených národnými výbormi.

Výsledky finančného hospodárenia ministerstiev a ich súhrnné ročné účtovné výkazy schvaľuje minister financií. Minister financií môže zo závažných dôvodov odmietnuť schválenie výsledkov a výkazov. Ak ich odmietne minister financií schváliť, predloží ich kompetentný minister vláde na prejednanie.

Minister financií predkladá vláde zprávy o finančnom hospodárení ministerstiev.

Dokiaľ sa nevydajú príslušné vykonávacie predpisy, použijú sa predpisy doterajšie, pokiaľ neodporujú tomuto zákonu.

Zrušujú sa všetky ustanovenia upravujúce veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon; najmä sa zrušuje zákon č. 106/1951 Zb. o úprave financovania národných a komunálnych podnikov s výnimkou ustanovenia § 14 ods. 2 prvej a druhej vety, a vládne nariadenie č. 107/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 106/1951 Zb.

Ustanovenia zákona č. 119/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva, vládneho nariadenia č. 13/1952 Zb. o správe spojov, ustanovenie § 6 zákona č. 104/1950 Zb. o financovaní národných a komunálnych podnikov a zákona č. 23/1957 Zb. o podnikových fondoch pracujúcich nie sú dotknuté.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.