← Späť na paragrafy

Zbierka zákonov Slovenskej republiky · Ročník 1986 · Čiastka 26

Zákon č. 83/1986 Zb.

Zákon Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)

z 11. decembra 1986 · Slovenská národná rada

Účinné znenie
od 22. 12. 1986
Schválené
11. 12. 1986
Vyhlásené
22. 12. 1986
Počet paragrafov
20 §
Verzie
Narodne Hospodarstvo
Zákon Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)
§
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ ÚLOHY ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 1Poslanie zákona#

Tento zákon určuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov Slovenskej socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia a socialistických organizácií.

§ 2Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu#

Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na efektívnom využívaní územného, výrobného a ľudského potenciálu Slovenskej socialistickej republiky a na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.

§ 3Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu#

Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa určuje zvýšiť vytvorený hrubý národný dôchodok do roku 1990 o 23 - 25 % oproti roku 1985 pri raste spoločenskej produktivity práce o 19 - 20 %.

V záujme toho predovšetkým:

a)

urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky do realizácie Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky, vrátane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob;

b)

ďalej znižovať materiálovú náročnosť výroby a obehu; dôsledne zabezpečovať programy racionalizácie spotreby palív, elektrickej energie, kovov a dosiahnuť zníženie ich mernej spotreby na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku o 3 - 3,5 % ročne;

c)

na všetkých úsekoch národného hospodárstva podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým fondom, ropnými produktmi, cementom a drevnou surovinou; v rokoch 1986 -1990 dosiahnuť relatívne úspory finálnej spotreby železných i neželezných kovov;

d)

znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o 10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovarov a modernizovať skladové hospodárstvo;

e)

v súlade s celoštátnymi tendenciami celkového vývoja obratu zahraničného obchodu a jeho štruktúry prehlbovať zapojenie Slovenskej socialistickej republiky do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým v rámci socialistickej ekonomickej integrácie; dosiahnuť rýchlejší rast vývozu v porovnaní s dynamikou vývoja tvorby národného dôchodku;

f)

využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich na urýchlenie rastu produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast produktivity práce ako priemerných miezd pri dôslednom uplatňovaní princípu zásluhovosti;

g)

podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov a urýchliť likvidáciu tých, ktoré sú zastarané a neefektívne; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií;

h)

výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob;

i)

prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov na všetkých stupňoch; podieľať sa na príprave komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch 1987 - 1990 a aby sa plne využila pri zostavovaní päťročného plánu na roky 1991 - 1995; pritom účinnejšie ako doteraz využívať hodnotové vzťahy a nástroje;

j)

vytvárať racionálnu oblastnú štruktúru, rozšíriť územnú deľbu práce a zabezpečovať vyvážené hospodárske a sociálne proporcie v oblastnom usporiadaní výrobných a nevýrobných odvetví pri plnšom využití zdrojov jednotlivých oblastí;

k)

venovať osobitnú starostlivosť ďalšiemu rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, najmä z hľadiska zabezpečenia bytovej výstavby, riešenia vybavenosti zdravotníckymi zariadeniami, dopravného systému, zdokonalenia štruktúry priemyslu a dobudovania V. mestského obvodu - Petržalky. Vo Východoslovenskom kraji vytvárať podmienky pre rozvoj spracovateľského priemyslu, zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby a zlepšenie zásobovania vodou; v Stredoslovenskom kraji vytvárať všestranné predpoklady pre rozvoj strojárskeho a elektrotechnického priemyslu; v Západoslovenskom kraji zabezpečiť rozvojové zámery predovšetkým v elektrotechnickom priemysle, vo výstavbe veľkých energetických komplexov a pokračovať v intenzifikácii poľnohospodárskej výroby a v ochrane zdrojov pitnej vody.

DRUHÁ ČASŤ
HLAVNÉ ÚLOHY ODVETVÍ A ÚSEKOV EKONOMIKY

§ 4Uplatnenie vedecko-technického rozvoja#

Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja, ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie ekonomiky, sa určuje:

a)

podieľať sa na raste účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými socialistickými štátmi; zabezpečovať úlohy vyplývajúce z Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000;

b)

koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne, efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia;

c)

skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať dosahovanie výsledkov porovnateľných so svetovou úrovňou a ich urýchlené uplatnenie vo výrobe;

d)

zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku;

e)

rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a zahraničného trhu na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnávaním;

f)

zvýšiť 2 - 2,5 násobne výrobu na základe realizačných výstupov technického rozvoja v porovnaní so siedmou päťročnicou;

g)

zabezpečovať zvýšenie akosti produkcie tak, aby podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne z výroby tovaru dosiahol do roku 1990 celkove 25 % pri diferencovanej úrovni podľa podmienok jednotlivých odvetví.

§ 5Rozvoj priemyslu#

Rozhodujúce úsilie o intenzifikáciu národného hospodárstva vyvinúť najmä v priemysle, v rozvoji ktorého sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu určuje:

a)

zvýšiť objem priemyselnej produkcie do roku 1990 v porovnaní s rokom 1985 o 18 - 20 %, rozvoj priemyslu zakladať na rýchlejšej dynamike rastu spracovateľských odvetví, urýchlení štrukturálnej prestavby a na prioritnom zabezpečovaní štátnych cieľových a vedecko-technických programov;

b)

v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a elektrotechnického priemyslu a ich výrobu zvýšiť v súhrne o 42 %; rozvoj zamerať na zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výrobkov, a tým prispieť k zlepšeniu technickej vybavenosti ekonomiky, obohateniu vnútorného trhu novým a inovovaným spotrebným tovarom a k posilneniu exportnej spôsobilosti;

c)

zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne, a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality;

d)

sústrediť pozornosť na výstavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach; intenzívne pokračovať vo výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji tak, aby sa vytvorili predpoklady pre uvedenie dvoch agregátov do prevádzky do konca roku 1990;

e)

zvýšiť výrobu chemického priemyslu o viac ako 10 %, zabezpečiť vyššie zhodnocovanie spracúvanej ropy viac ako o 7 %, rozvíjať malotonážnu chemickú výrobu vrátane antibiotík, špeciálnych farmaceutických výrobkov i výrobkov pre elektrotechnický priemysel; výrobu farmaceutického priemyslu zvýšiť približne o 45 %;

f)

uskutočňovať rozvoj drevospracujúceho priemyslu na báze maximálneho zhodnocovania drevnej suroviny a jej komplexného využitia a zvýšiť jeho produkciu približne o 15 %;

g)

v ľahkom priemysle zvýšiť produkciu približne o 18 % pri zvyšovaní kvality a módnosti výrobkov, rozšírení výroby tovarov mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov spotrebného tovaru;

h)

rozvojom výroby stavebných látok zabezpečiť krytie potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vo vysokej kvalite výrobkov.

§ 6Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu#

Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Na zabezpečenie tejto úlohy sa určuje:

a)

orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na výrazný posun v efektívnosti a v znižovaní nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast jej technickej úrovne, vyššiu produktívnosť, prevádzkovú operatívnosť a komplexnosť dodávok;

b)

zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v období ôsmej päťročnice oproti siedmej päťročnici o 8 - 9 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou;

c)

dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti pôd;

d)

zabezpečiť stabilitu produkcie obilnín a v súhrne za ôsmu päťročnicu dosiahnuť produkciu 19,7 mil. ton; osobitný dôraz klásť pritom tiež na produkciu olejnín, strukovín, objemových krmovín, zemiakov, cukrovej repy, zeleniny a ovocia;

e)

rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými potrebami a reálnymi zdrojmi krmív;

f)

riešiť disproporcie medzi výrobou, skladovaním a spracovaním poľnohospodárskej produkcie; zvýšiť kvalitu a rozšíriť sortiment výrobkov pre výživu a ochranu rastlín z vlastnej výroby pri podstatnom zvýšení dodávok vápenatých hnojív;

g)

v potravinárskom priemysle zvýšiť do roku 1990 výrobu a dodávky do trhových fondov o 10 - 11 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností a kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.

§ 7Rozvoj lesného a vodného hospodárstva#

(1)

V záujme udržania produkčných a ostatných funkcií lesov sa určuje:

a)

zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti o porasty do 50 rokov, na zosilnenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu lesa a odstraňovanie škôd spôsobených škodcami, exhaláciami a ostatnými civilizačnými vplyvmi;

b)

výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky na jeho zvýšené využitie.

(2)

Vo vodnom hospodárstve sa určuje:

a)

zvýšiť dodávky vody pre obyvateľstvo o 12 % a úžitkovej vody o 11 % pri dôslednom presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou;

b)

rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením;

c)

vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie ochrany pred povodňami.

§ 8Rozvoj stavebnej výroby#

V rozvoji stavebnej výroby sa určuje:

a)

zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií o 10 - 11 % a zvýšiť jej výkonnosť;

b)

dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity určeným prioritám v zameraní investičnej výstavby v tuzemsku a pri vývoze, vrátane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie, rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu;

c)

venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.

§ 9Rozvoj dopravy a spojov#

(1)

Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvyšovať kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva. Na jej zabezpečenie sa určuje:

a)

v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave posilňovať verejnú dopravu a v jej rámci najmä železničnú a vodnú dopravu;

b)

prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave;

c)

dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov, ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov;

d)

inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky, rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrifikácii tratí a ich vybavením automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe južného železničného ťahu, diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.

(2)

V rozvoji spojov sa určuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb; modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať podmienky na zavádzanie nových služieb vrátane prenosu dát i textových informácií pre potreby riadenia.

§ 10Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím#

Na rozvíjanie hospodárskych stykov so zahraničím sa určuje:

a)

zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou vývozno-dovoznou štruktúrou;

b)

zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v medzinárodnej deľbe práce;

c)

zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu;

d)

trvale prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky a vedecko-technickú spoluprácu, najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík;

e)

rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými krajinami zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na ich industrializácii.

§ 11Rozvoj investičnej výstavby#

V rozvoji investičnej výstavby sa určuje:

a)

realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986 -1990 o 10 - 12 % vyšší ako v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech podielu strojov a zariadení;

b)

zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby;

c)

zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojných základných prostriedkov.

§ 12Rozvoj životnej úrovne#

(1)

V rozvoji životnej úrovne sa určuje:

a)

spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt dôsledne s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení, ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmov jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými záujmami, a preto rast osobnej spotreby čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce;

b)

ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva;

c)

všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne a kapacitné podmienky pre výstavbu 185 tisíc nových bytov vrátane občianskej a technickej vybavenosti; dôslednejšie využívať jestvujúci bytový fond, pokračovať v jeho modernizácii a zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu;

d)

zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva, najmä na zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb, vrátane prevencie, racionalizovať a modernizovať sieť zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť najmenej o 5,6 tisíc lôžok;

e)

pružnejšie prispôsobovať ďalší rozvoj platených služieb rastúcej životnej úrovni obyvateľstva, zmenám v spôsobe života a vyššiemu stupňu vybavenosti domácností;

f)

prispôsobovať výchovno-vzdelávací proces na školách a štruktúru jednotlivých odborov štúdia uplatňovaným hlavným smerom vedecko-technického rozvoja a strategickým zámerom sociálno-ekonomického rozvoja.

(2)

V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa určuje:

a)

opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu diferenciáciu v odmeňovaní;

b)

zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére;

c)

rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmeňovania;

d)

zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri práci.

§ 13Tvorba a ochrana životného prostredia#

Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka, sa určuje:

a)

vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme 5,9 mld. Kčs, z toho v odvetviach v pôsobnosti vlády Slovenskej socialistickej republiky 4,8 mld. Kčs;

b)

riešiť postupne problémy životného prostredia, hlavne zastavením rastu znečisťovania ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy, likvidáciou komunálneho odpadu a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.

TRETIA ČASŤ
PODMIENKY A PREDPOKLADY PRE REALIZÁCIU ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU

§ 14Úlohy vlády#

Vláda Slovenskej socialistickej republiky:

a)

zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh určených týmto zákonom;

b)

spresňuje úlohy určené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;

c)

koordinuje v rámci svojej pôsobnosti a podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy určené týmto zákonom plnili optimálne a dosahovali najpriaznivejšie hospodárske i spoločenské výsledky;

d)

organizuje práce na vykonávacích (ročných) štátnych plánoch tak, aby sa zabezpečilo splnenie ôsmeho päťročného plánu;

e)

zabezpečuje zdokonaľovanie systému riadenia národného hospodárstva.

§ 15Úlohy orgánov štátnej správy, národných výborov, orgánov hospodárskeho riadenia a organizácií#

(1)

Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu úloh určených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.

(2)

Orgány stredného článku riadenia a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie a socialistické súťaženie.

(3)

Národné výbory okrem úloh v odseku 1 a 2 zabezpečujú určené smery hospodárskej politiky na svojom území a v miestnych podmienkach, najmä racionálnym rozmiestňovaním a využívaním pracovných síl a materiálnej základne nevýrobných odvetví; rozvíjajú a organizujú tiež účasť občanov na dobrovoľných zveľaďovacích prácach.

(4)

Všetky stupne riadenia sú povinné vykonávať kontrolu plnenia ôsmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.

§ 16Zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva#

Za účelom posilnenia vplyvu na urýchľovanie procesu intenzifikácie, rastu efektívnosti a kvality sa určuje:

a)

posilniť perspektívnosť centrálneho plánovania, zvýšiť jeho vedeckú úroveň a zabezpečiť formovanie progresívnej štruktúry výroby a jej intenzifikáciu; pritom zabezpečiť sústavné prepojovanie päťročných a ročných plánov;

b)

vytvoriť predpoklady pre účinnejšie pôsobenie hodnotových vzťahov, najmä cenovej sústavy, kalkulácií a technicko-ekonomických noriem, s dôrazom na uplatnenie náročných podmienok; zdokonaľovať a dôslednejšie využívať finančné nástroje a posilňovať optimálne spojenie plánu a chozrasčotu s cieľom účinnejšie pôsobiť na ekonomickú a finančnú rovnováhu;

c)

zvyšovať účinnosť práce štátneho aparátu, zjednodušiť a zhospodárniť jeho činnosť a znižovať administratívnu náročnosť riadenia;

d)

vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení ako základný predpoklad mobilizácie pracovných kolektívov a ich iniciatívy na dosiahnutie zámerov určených týmto zákonom.

§ 17Úlohy finančnej a rozpočtovej sústavy#

(1)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky vychádzajú zo základných úloh ôsmeho päťročného plánu, z rozpočtového výhľadu Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990, z vykonávacích štátnych plánov, zo vzťahu k štátnym rozpočtom federácie a zo zásad finančnej politiky určených vládou Československej socialistickej republiky.

(2)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky podporujú zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.

(3)

Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky určí vláda Slovenskej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.

(4)

Všetky orgány Slovenskej socialistickej republiky zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie úloh uložených podľa odseku 3.

(5)

Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky sú v zásade vyrovnané.

ŠTVRTÁ ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 18Splnomocnenie#

(1)

Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže povoliť na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva a na účely zabezpečenia realizácie integračných akcií určených v ôsmom päťročnom pláne výnimky z ustanovení zákonov Slovenskej národnej rady upravujúcich riadenie národného hospodárstva.

(2)

Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy na základe tohto zákona a zásad určených vládou Slovenskej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

§ 19Postavenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986#

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1986 ustanovený na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 122/1985 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k ôsmemu päťročnému plánu.

§ 20#

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Zákon č. 83/1986 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne) – úplné znenie | AI Pravnik