Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 1 ods. 1 písm. g) a § 33 ods. 1 sa za slová „osobných údajov“ vkladajú slová „Slovenskej republiky“.

§ 1 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

§ 2 znie:

Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý znie:

V § 4 ods. 1 písmená b) a c) znejú:

V § 4 ods. 1 písmeno g) znie:

V § 4 ods. 1 písm. i) sa za slovo „osoba“ vkladajú slová „na základe poskytnutých informácií vedome“.

V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenami p) až s), ktoré znejú:

V § 4 odseky 2 až 4 znejú:

V § 4 odsek 6 znie:

§ 4 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

V § 5 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Sprostredkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom alebo so súhlasom prevádzkovateľa aj so sprostredkovateľom v písomnej zmluve, alebo v písomnom poverení.“.

V § 5 odsek 5 znie:

Nadpis pod § 6 znie:

V § 6 odseky 1 až 4 znejú:

V § 7 odseky 1 až 6 znejú:

V § 7 odsek 10 znie:

V § 9 ods. 1 písmeno a) znie:

V § 9 ods. 1 písm. c) sa slová „členov, ktorí sú s nimi vzhľadom na ich ciele v pravidelnom styku, a osobné údaje slúžia výlučne pre ich vnútornú potrebu, alebo“ nahrádzajú slovami „členov alebo tých fyzických osôb, ktoré sú s nimi vzhľadom na ich ciele v pravidelnom styku, osobné údaje slúžia výlučne pre ich vnútornú potrebu a nebudú poskytnuté tretej strane bez písomného súhlasu dotknutej osoby, alebo“.

V § 9 ods. 1 písmeno f) znie:

V § 9 odsek 3 znie:

V § 10 odseky 1 až 3 znejú:

V § 12 odsek 2 znie:

V § 13 sa vypúšťa odsek 8.

V § 15 odseky 1 a 2 znejú:

§ 17 vrátane nadpisu znie:

§ 19 sa dopĺňa odsekmi 5 až 12, ktoré znejú:

V § 20 ods. 1 písmená a) až d) znejú:

V § 20 odseky 4 a 5 znejú:

V § 23 sa pod označenie paragrafu vkladá nadpis

V § 23 odsek 1 znie:

V § 23 odsek 3 znie:

V § 23 odsek 5 znie:

Za § 23 sa vkladá § 23a, ktorý vrátane nadpisu znie:

V § 25 odseky 2 a 3 znejú:

V § 26 ods. 3 písmená d) a e) znejú:

V § 26 ods. 3 písmená j) až l) znejú:

§ 27 vrátane nadpisu znie:

§ 33 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

V § 35 ods. 13 písm. b) sa slová „počas výkonu“ nahrádzajú slovami „v súvislosti s výkonom svojej“.

V § 37 ods. 6 sa slová „počas výkonu svojej práce“ nahrádzajú slovami „v súvislosti s výkonom svojej práce; použitie osobných údajov pri plnení úloh úradu alebo v súvislosti s ich plnením v súlade s ustanoveniami tohto zákona alebo osobitného zákona sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti“.

V § 38 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo „Úrad“ vkladajú slová „pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov“.

V § 38 ods. 1 písmeno f) znie:

V § 38 odsek 2 znie:

V § 39 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

Za § 44 sa vkladajú § 44a a 44b, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafmi znejú:

§ 45 vrátane nadpisu znie:

V § 46 ods. 1 písm. a) sa na začiatok vkladajú slová „pred začatím spracúvania osobných údajov alebo v priebehu spracúvania osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania môže dočasným opatrením uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel;“.

V § 46 ods. 1 písmeno b) znie:

§ 48 vrátane nadpisu znie:

V § 49 odseky 1 až 4 znejú:

V § 50 sa odsek 1 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:

V § 51 ods. 2 písmeno e) znie:

§ 51 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

§ 55 vrátane nadpisu znie:

Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie:

Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie:

Ustanovenia § 5 ods. 4, § 6 ods. 1 až 4, § 10 ods. 1, 2 a 8, § 20 ods. 1, § 27 a 32 sa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpečenie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie

Prevádzkovateľom registra o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o schválení zmieru, môže byť len štátny orgán ustanovený osobitným zákonom.1)

Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu osobných údajov, ktoré

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný poučiť oprávnené osoby o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich porušenie. Poučenie vykoná prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ pred vydaním prvého pokynu oprávnenej osobe na vykonanie akejkoľvek spracovateľskej operácie s osobnými údajmi. Oprávnená osoba poučenie potvrdí svojím podpisom; o poučení prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ vedie písomný záznam.

Voľný pohyb osobných údajov medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi Európskej únie sa zaručuje; Slovenská republika neobmedzí ani nezakáže prenos osobných údajov z dôvodov ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov.

Prevádzkovateľ so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý zároveň spracúva osobné údaje prostredníctvom svojej organizačnej zložky alebo viacerých organizačných zložiek na území jedného alebo viacerých členských štátov Európskej únie, je povinný prijať opatrenia a zabezpečiť, aby každá jeho organizačná zložka spracúvala osobné údaje v súlade s právnym poriadkom platným v tom členskom štáte, v ktorom má príslušná organizačná zložka sídlo.

Prevádzkovateľ, ktorý nemá sídlo alebo trvalý pobyt na území členského štátu Európskej únie, a na účely spracúvania osobných údajov využíva úplne alebo čiastočne automatizované alebo iné ako automatizované prostriedky spracúvania umiestnené na území Slovenskej republiky, pričom tieto prostriedky spracúvania nie sú využívané výlučne len na prenos osobných údajov cez územie členských štátov Európskej únie, je povinný pred začatím spracúvania osobných údajov vymenovať svojho zástupcu, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; tým nie je dotknuté vnútroštátne právo tretej krajiny, v ktorej má prevádzkovateľ sídlo alebo trvalý pobyt. Zástupca prevádzkovateľa je povinný preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť originál dokladu svojho vymenovania za zástupcu prevádzkovateľa. Pravosť podpisov a odtlačku pečiatky prevádzkovateľa na origináli dokladu musí byť overená orgánom štátu príslušným na jeho overenie alebo notárom v príslušnom štáte s odtlačkom pečiatky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v tomto štáte.

Osobitnú registráciu informačných systémov vykonáva úrad bezplatne.

Osobitná registrácia sa vzťahuje na informačné systémy, v ktorých prevádzkovateľ spracúva

Prevádzkovateľ je povinný prihlásiť informačný systém na osobitnú registráciu na úrade pred začatím spracúvania osobných údajov.

Pri osobitnej registrácii prevádzkovateľ uvedie údaje v rozsahu podľa § 26 ods. 3 a predloží podklady, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie predmetného spracúvania. Na prihlásenie informačného systému na osobitnú registráciu sa primerane vzťahuje § 26 ods. 4.

Úrad posúdi predložené údaje podľa odseku 4, preverí, či spracúvaním osobných údajov nevzniká nebezpečenstvo narušenia práv a slobôd dotknutých osôb a najneskôr do 60 dní odo dňa ich prijatia rozhodne o tom, či spracúvanie osobných údajov povolí; ak pri posudzovaní predložených údajov úrad zistí, že prihlásený informačný systém nepodlieha osobitnej registrácii, oznámi to bez zbytočného odkladu prevádzkovateľovi.

V prípade pochybností si úrad vyžiada od prevádzkovateľa ďalšie vysvetlenia alebo podklady. Počas tejto doby lehota podľa odseku 5 neplynie.

Súčasťou osobitnej registrácie je pridelenie registračného čísla informačnému systému a vydanie potvrdenia o jeho registrácii; prevádzkovateľ môže začať spracúvať osobné údaje v informačnom systéme prihlásenom na osobitnú registráciu v deň nasledujúci po dni, v ktorom úrad vydal potvrdenie.

Na oznámenie zmien a odhlásenie informačného systému z osobitnej registrácie sa vzťahuje ustanovenie § 28.

Ak úrad spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme prihlásenom na osobitnú registráciu posúdi ako rizikové, zakáže prevádzkovateľovi spracúvanie osobných údajov na daný účel. Prevádzkovateľ je povinný rešpektovať rozhodnutie úradu a bez zbytočného odkladu vykonať opatrenia, aby sa spracúvanie osobných údajov neuskutočnilo.

Konanie vo veciach upravených týmto zákonom, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, je začaté dňom, keď voči prevádzkovateľovi, sprostredkovateľovi alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „účastník konania") urobil úrad prvý úkon. Ak sa konanie začína na podnet účastníka konania, dňom začatia konania je deň doručenia podnetu úradu.

Účastníkom konania je ten, o koho právach alebo povinnostiach sa má konať. Za účastníka konania, ktorým nie je fyzická osoba, koná štatutárny orgán, prípadne jeho zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za neho konať, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak. Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí písomne splnomocnenie na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie na zastupovanie účastníka konania, ktorým nie je fyzická osoba, musí byť udelené osobou, ktorá je oprávnená konať v jeho mene.

Konanie je neverejné. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 48.

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä vyjadrenia účastníkov konania, výpovede svedkov, listiny, znalecké posudky alebo odborné posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov alebo iných právnických osôb a fyzických osôb, zverejnené informácie, obhliadky a kontrolné zistenia. Ako dôkaz možno použiť namiesto originálu listiny alebo originálu akéhokoľvek záznamu aj ich rozmnoženinu v tlačenej, fotografickej, zvukovej, zvukovo-obrazovej alebo v inej všeobecne zrozumiteľnej forme, ak je umiestnená na bežne dostupnom nosiči informácií.

Úrad môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie fyzickej osoby. Čestné vyhlásenie úrad nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je fyzická osoba povinná uviesť pravdivé údaje. Úrad musí upozorniť fyzickú osobu na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Úrad môže ustanoviť znalca alebo znalcov podľa osobitného predpisu,33a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci potrebný znalecký posudok a uložiť ustanovenému znalcovi, aby samostatne písomne vypracoval znalecký posudok, alebo aby sa v znaleckom posudku vyjadril k otázkam, ktoré mu položil úrad. Na tento účel úrad ustanovenému znalcovi sprístupní potrebné údaje zo spisu. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku môže úrad uložiť účastníkovi konania, aby poskytol ustanovenému znalcovi všetky podstatné informácie, predložil alebo sprístupnil všetky potrebné listiny, podklady alebo predmety, alebo umožnil prístup k technickému a programovému vybaveniu informačného systému, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Úrad rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov sa vykonajú a vykoná aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe úradu z jeho činnosti netreba dokazovať.

Úrad hodnotí dôkazy podľa svojej voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Dôležité písomnosti, najmä opatrenia a rozhodnutia sa účastníkovi konania, adresátovi, alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok, doručujú poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Písomnosti, ktoré sú určené účastníkovi konania, ktorým nie je fyzická osoba, doručujú sa osobám alebo členom oprávneným za tento subjekt prijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za tento subjekt konať. Písomnosti určené advokátovi možno doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok.

Ak nebol adresát zásielky, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží zásielku na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo alebo trvalý pobyt, je povinný na doručovanie zásielok určiť si svojho zástupcu so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a včas písomne úradu oznámiť jeho meno, priezvisko a adresu.

Písomnosť je doručená ihneď, ako ju účastník konania prevezme alebo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie zásielky bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Ak adresát bezdôvodne odoprel zásielku prijať, písomnosť je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Ak je to potrebné, úrad určí na vykonanie úkonu v konaní lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon. Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, lehota sa končí posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na úrad alebo ak sa odovzdá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Trovy konania, ktoré vznikli úradu, znáša úrad.

Konanie začaté z vlastnej iniciatívy úradu možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania alebo ak sa v priebehu konania preukázalo, že nie sú dostatočné dôvody na jeho pokračovanie, alebo ak účastník konania zomrel.

V konaní o uložení sankcie za porušenie tohto zákona podľa § 49 alebo § 50 je účastníkom konania prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, alebo fyzická osoba, ktorej má byť podľa tohto zákona uložená pokuta; konanie o uložení sankcie za porušenie tohto zákona začína úrad z vlastnej iniciatívy podľa všeobecného predpisu o správnom konaní a len na účely uloženia pokuty. Rozhodnutie o uložení pokuty môže úrad vydať bez ďalšieho dokazovania a zisťovania podkladov pre rozhodnutie,33b) ak na základe preukázaných kontrolných zistení alebo vykonaných dôkazov v priebehu konania, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti účastníka konania podľa tohto zákona, má úrad dostatočne zistené a preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, alebo na základe zisteného porušenia ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) alebo b) kontrolovanou osobou.

Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov využíva aj oznámenia a podnety právnických osôb a fyzických osôb (ďalej len „oznámenie") týkajúce sa podozrenia z porušovania povinností alebo podmienok určených týmto zákonom. Oznámenie sa úradu podáva písomne.

Oznámenie môže okrem dotknutej osoby podať úradu podľa § 20 ods. 6 aj fyzická osoba, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá vo svojich právach ustanovených týmto zákonom (ďalej len „oznamovateľ").

Úrad oznámenie odloží, ak

Úrad môže oznámenie odložiť, ak zistí, že

O odložení oznámenia a dôvodoch jeho odloženia úrad upovedomí toho, kto oznámenie podal; to neplatí, ak ide o anonymné oznámenie. Odložené oznámenie sa považuje za vybavené.

Oznámenie nie je prípustné, ak oznamovateľ pred jeho podaním neuplatnil svoje právo podľa § 20, ktoré mu tento zákon poskytuje. Úrad oznámenie odloží a poučí oznamovateľa o uplatnení práv podľa § 20.

Úrad neodloží oznámenie, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 6 len vtedy, ak oznamovateľ hodnoverne preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Šetrenie je začaté dňom doručenia písomného oznámenia úradu. Prijatie oznámenia potvrdí úrad oznamovateľovi, ak oznámenie nebolo podané osobne.

Oznámenie musí obsahovať najmä

Ak oznámenie neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 9, nie je zrozumiteľné, alebo ak sú na jeho náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v oznámení neuvádzajú, úrad vyzve oznamovateľa, aby v určenej lehote nie kratšej ako sedem dní odstránil nedostatky. Súčasne upozorní oznamovateľa na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh šetrenia. V čase, keď oznamovateľ mešká s plnením tejto povinnosti, lehota podľa odseku 12 neplynie.

Ak oznámenie podľa odseku 9 neobsahuje požiadavku oznamovateľa na utajenie jeho totožnosti, úrad vybavuje oznámenie bez utajenia osobných údajov uvedených v odseku 9 písm. a). Ak v oznámení podľa odseku 9 oznamovateľ požiada úrad o utajenie svojej totožnosti, ale charakter oznámenia neumožňuje jeho prešetrenie bez uvedenia niektorého údaja alebo údajov o oznamovateľovi, úrad po zistení tejto skutočnosti o tom upovedomí oznamovateľa. Zároveň oznamovateľa upozorní, že vo vybavovaní oznámenia sa bude pokračovať len v prípade, ak v určenej lehote písomne udelí úradu súhlas s uvedením určitého potrebného údaja alebo údajov o svojej osobe na použitie v rámci šetrenia.

Úrad prešetrí a vybaví písomné oznámenie oznamovateľa v lehote 60 dní odo dňa jeho prijatia. Vrchný inšpektor môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty úrad písomne upovedomí oznamovateľa.

Úrad v lehote podľa odseku 12 písomne informuje oznamovateľa o výsledku prešetrenia oznámenia, v ktorom uvedie práva oznamovateľa ustanovené týmto zákonom, ktoré boli porušené. Ak úrad nezistí porušenie práv oznamovateľa, písomne ho informuje o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote podľa odseku 12. Oznámenie sa považuje za vybavené doručením písomnej informácie o výsledku prešetrenia oznámenia oznamovateľovi.

Oznámenie v tej istej veci možno opakovať v lehote 30 dní odo dňa doručenia výsledku o prešetrení oznámenia; ak oznámenie neobsahuje nové skutočnosti, úrad postupuje podľa odseku 4 písm. e). Ak úrad opakované oznámenie neodložil alebo ak zistil, že obsahuje nové skutočnosti, vrchný inšpektor preskúma pôvodné oznámenie, či bolo správne vybavené; o výsledku písomne informuje oznamovateľa, pričom postupuje obdobne podľa odseku 13. Preskúmanie oznámenia vrchným inšpektorom je konečné.

V prípade, že v rovnakej veci, v akej už bolo vybavené oznámenie iného oznamovateľa, podá oznámenie ďalší oznamovateľ bez uvedenia nových skutočností, jeho oznámenie netreba znovu prešetrovať, ale treba ho upovedomiť bez zbytočného odkladu o výsledku vybavenia pôvodného oznámenia, najneskôr však v lehote podľa odseku 12 prvej vety.

Podanie oznámenia nesmie byť oznamovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojho oznámenia dopustí oznamovateľ trestného činu alebo priestupku.

Oznámenie podané inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako oznamovateľom sa vybavuje ako konanie začaté z vlastnej iniciatívy úradu, ak sa po preskúmaní oznámenia preukáže, že je tu dôvod na začatie šetrenia. Na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá oznámenie podala, úrad potvrdí prijatie oznámenia; výsledok šetrenia jej úrad neoznamuje. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá oznámenie podala, sa nepovažuje za účastníka konania.

Ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona32), môže predseda úradu alebo vrchný inšpektor zverejniť obchodné meno alebo názov, sídlo alebo trvalý pobyt, identifikačné číslo, ak ho má pridelené a právnu formu toho, kto sa dopustil protiprávneho konania a

Predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) v hromadných informačných prostriedkoch.

Prevádzkovateľ je povinný splniť povinnosť uloženú predsedom úradu alebo vrchným inšpektorom podľa odseku 2. Štatutárny orgán prevádzkovateľa je povinný zabezpečiť zverejnenie oznamu v hromadných informačných prostriedkoch v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) na vlastné náklady prevádzkovateľa; obsah, formu, hromadný informačný prostriedok a najneskorší termín zverejnenia oznamu určí predseda úradu alebo vrchný inšpektor.

Povinnosť podľa odseku 3 sa vzťahuje aj na sprostredkovateľa.

Úrad na ochranu osobných údajov podľa doterajších predpisov je Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Ak sa v iných právnych predpisoch používa pojem „Úrad na ochranu osobných údajov" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým „Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky" v príslušnom gramatickom tvare.

Písomné poverenie zodpovednej osoby vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za písomné poverenie podľa tohto zákona, ak zodpovedná osoba spĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 12, prevádzkovateľ oznámi úradu najneskôr do 30. júna 2005 údaje podľa § 19 ods. 5 a doloží potvrdenie alebo vyhlásenie o tom, že zodpovedná osoba bola odborne vyškolená.

Zodpovedná osoba, ktorá bola písomne poverená dohľadom nad ochranou osobných údajov podľa doterajších predpisov a nespĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 12, musí byť odvolaná z funkcie zodpovednej osoby najneskôr do 30. júna 2005 a prevádzkovateľ je povinný písomne poveriť výkonom dohľadu inú zodpovednú osobu. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 19 ods. 5.

Prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov, na ktoré sa podľa doterajších predpisov nevzťahovala osobitná registrácia podľa § 27, sú povinní prihlásiť ich na osobitnú registráciu najneskôr do 30. júna 2005, inak právo na spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch zanikne uplynutím tejto lehoty.

Predseda úradu do 31. decembra 2005 rozhodne o tom, či informačný systém prihlásený na registráciu a zaregistrovaný podľa doterajších predpisov možno považovať za zaregistrovaný podľa tohto zákona. Ak predseda úradu rozhodne, že takýto informačný systém nepodlieha registrácii podľa tohto zákona, úrad registráciu informačného systému zruší a v tej istej lehote zverejní na svojej internetovej stránke registračné čísla tých informačných systémov, ktorých registrácia bola zrušená.

Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Na lehoty, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov sú povinní ich uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. októbra 2005. Týmto nie sú dotknuté odseky 2 až 4.

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 602/2003 Z. z., zákonom č. 576/2004 Z. z. a týmto zákonom.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2005.