10Asan/11/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) O.. K. S., advokáta, so sídlom F., proti žalovanému Národnému bezpečnostnému úradu, so sídlom Budatínska 30, 851 06 Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 03072/2018/KÚ/ OLP-015 zo dňa 21. septembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/166/2018-36 zo dňa 18. marca 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a návrh na prerušenie konania zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Taktiež nebolo pochybením žalovaného, ak nerozhodoval o postavení žalobcu ako účastníka následného uskutočneného administratívneho konania voči ministerstvu vnútra. 3. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o zastavení konania nebolo žalobcovi doručované. Toto rozhodnutie bolo konečným rozhodnutím v danom administratívnom konaní podliehajúcim súdnemu prieskumu, pričom však napadnúť ho správnou žalobou môže iba účastník administratívneho konania, ktorým bolo Ministerstvo vnútra SR a nie žalobca, nakoľko celkom zrejme v tomto konaní nedošlo rozhodnutím orgánu verejnej správy (žalovaným) k ukráteniu na právach alebo právom chráneným záujmoch žalobcu.

Potom ani nie je možné účastníkom administratívneho konania účinne podať voči takémuto rozhodnutiu odvolanie/rozklad, tak ako to učinil žalobca, a to ani v prípade, ak by bol riadnym účastníkom administratívneho konania. Preto žalobnú námietku o povinnosti žalovaného rozhodnúť o žalobcom podanom rozklade správny súd vyhodnotil ako zjavne účelovú, nemajúcu oporu v žiadnom právnom predpise. Správny poriadok takýto postup priamo vylučuje. Žalobcom podaný rozklad voči rozhodnutiu o zastavení konania je treba pokladať ako nulitný, nadbytočný úkon, ktorý nebol spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania. 5. Žalobcom označené ako napadnuté preskúmavané (druhostupňové) rozhodnutie žalovaného - list číslo 03072/2018/KÚ/OLP-015 zo dňa 21.09.2018 - Odpoveď na Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 03072/2018/ KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018 podľa správneho súdu nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci podliehajúce súdnemu prieskumu, aj keď súdna prax umožňuje podrobiť

6. V prejednávanej veci krajský súd považoval za nesporné, že žalobca nebol a ani nemohol byť účastníkom administratívneho konania o uloženie sankcie Ministerstvu vnútra SR za spáchanie správneho deliktu aj keď sa žalobca za účastníka konania sám označuje a nebola potreba, aby o tejto skutočnosti žalovaný rozhodoval.

Potom bolo potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z § 178 ods. 1 S.s.p. 8. Správny súd bol názoru o nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným rozhodnutím žalovaného o zastavení konania.

9. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 10. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), písm. h) S.s.p. a z dôvodu, že krajský súd neprerušil konanie a nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v ktorej žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tvrdil, že podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku bol účastníkom správneho konania, a preto žiadal, aby bol o vykonaných opatreniach upovedomený a aby sa mohol v konaní vyjadriť. Sťažovateľ namietal, že mu nebolo ako poškodenému umožnené predkladať v správnom konaní návrhy a dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd mal o veci rozhodnúť rozsudkom a nie uznesením. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so samotným odôvodnením napadnutého uznesenia, kde podľa jeho názoru absentuje odôvodnenie odklonu krajského súdu od ustálenej judikatúry.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

15. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 16. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

18. Kasačný súd má po preskúmaní veci za to, že záver krajského súdu je správny. Kasačný súd poukazuje na § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z., ktorý je lex specialis oproti Správnemu poriadku, v ktorom je jasne vymedzený okruh účastníkov administratívneho konania, a teda môže ním byť iba orgán verejnej moci. Z dôvodu, že zákon č. 272/2016 Z.z. je lex specialis, nie je možné aplikovať na určenie okruhu účastníkov administratívneho konania všeobecný predpis o správnom konaní tak, ako to namieta sťažovateľ. Správny poriadok síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú až predpisy hmotného práva, v danom prípade § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z.z.

Rozhodnutie o zastavení konania bolo konečným rozhodnutím v danom administratívnom konaní, pričom napadnúť ho správnou žalobu mohol iba účastník administratívneho konania - Ministerstvo vnútra SR a nie sťažovateľ, pretože je zrejmé, že sťažovateľ nebol v tomto konaní na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený. Naviac kasačný súd poukazuje na § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 30 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorých proti takémuto rozhodnutiu žalovaného nie je prípustný opravný prostriedok (odvolanie, resp. rozklad)

22. Kasačný súd návrh na prerušenie konania a návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamietol, pretože po preskúmaní veci nebol na dané konania vzhľadom na podstatu veci žiadny dôvod. 23. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.