10Asan/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: VINÁRSTVO Viničky s.r.o., so sídlom Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36588016, zastúpenej advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481; proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102554419/2017 zo dňa 11. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 S 5/2018 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 8S 5/2018-92 zo dňa 12. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

I. B Konanie o návrhu žalobkyne na obnovu pôvodného daňového konania

3. Žalobkyňa dňa 14. mája 2015 doručila správcovi dane návrh na obnovu konania vo veci dodatočného platobného výmeru podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Návrh žalobkyne bol rozhodnutím žalovaného č. 1116136/2015 zo dňa 9. júla 2015 zamietnutý. Toto rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/19550/2015-77 zo dňa 24. septembra 2015 (právoplatné dňa 6. októbra 2015). 4. Proti rozhodnutiu Ministerstva financií Slovenskej republiky podala žalobkyňa dňa 7. decembra 2015 správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Ten rozsudkom č. k. 1S 292/ 2015-64 zo dňa 14. júla 2016 zrušil zamietajúce rozhodnutia týkajúce sa návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 292/2015-64 zo dňa 14. júla 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom procesnom postupe Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 46/2018-163 zo dňa 16. januára 2020 opätovne zrušil zamietajúce rozhodnutia týkajúce sa návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania v predmetnej veci a vec vrátil na ďalšie konanie. Proti ostatne zmienenému rozsudku podalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 13. marca 2020 kasačnú sťažnosť, o ktorej prebieha konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Sžfk 55/2020.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101944335/2017 zo dňa 12. septembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 v spojení s § 165e ods. 2 Daňového poriadku pokutu vo výške 29.519,- € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške, ktorá je vyššia ako nadmerný odpočet, ktorý si žalobkyňa mala právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

6. Na základe žalobkyňou podaného odvolania žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a toto rozhodnutím č. 102554419/2017 zo dňa 11. decembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) ako vecne správne potvrdil.

Práve táto skutočnosť preukazuje naplnenie skutkovej podstaty deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, za ktorý je správca dane povinný uložiť sankciu. 7. S námietkami žalobkyne o predčasnosti prvostupňového rozhodnutia spôsobenej prebiehajúcim konaním o návrhu žalobkyne na obnovu konania, ktorého výsledkom bolo vydanie dodatočného platobného výmeru a o potrebe vyčkať na definitívne rozhodnutie v predmetnej veci (bod 3 a 4) sa žalovaný nestotožnil. Zdôraznil, že paralelne prebiehajúce konanie o návrhu žalobkyne na obnovu konania je rozhodovaním o (ne)existencii dôvodov obnovy konania, nejde však o výkon dokazovania a rozhodovania vo veci, o ktorej už bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní. Ani rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 292/ 2015-64 zo dňa 14. júla 2016 v zásade nič nemení na právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, teda na jeho záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti. Týka sa výlučne len rozhodnutí vydaných v konaní o návrhu žalobkyne na obnovu pôvodného daňového konania, nie však rozhodnutí vydaných v pôvodnom daňovom konaní. Navyše v čase rozhodovania žalovaného

predvídanú ustanovením § 155 ods. 13 Daňového poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (tomuto zodpovedá § 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015 a § 155 ods. 14 Daňového poriadku v znení účinnom do 30. marca 2022), podľa ktorého ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Zastávala pritom názor, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“).

predčasné. Výsledkom konania o návrhu žalobkyne na obnovu daňového konania (a nadväzujúceho správneho súdneho konania) môže byť zrušenie dodatočného platobného výmeru a suma, ktorá bola použitá ako základ pre výpočet výšky pokuty, môže byť zrušená. Táto skutočnosť by mala nevyhnutný dopad aj na prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie

13. Dňa 23. januára 2020 sa pred správnym súdom uskutočnilo pojednávanie. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne upozornila správny súd, že v súdnom konaní vo veci návrhu žalobkyne o obnovu daňového konania bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 12/2016 zo dňa 20. februára 2018, ktorým tento zrušil zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 292/2015-64 zo dňa 14. júla 2016.

2018. Súčasne zdôraznil, že dodatočný platobný výmer nebol zrušený, je stále právoplatný a je preto postačujúcim podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, ako aj pre rozhodnutie žalovaného.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

17. Sťažovateľka považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne najmä preto, že v čase rozhodovania prebiehalo súdne konanie o povolení obnovy daňového konania vedúceho k vydaniu dodatočného platobného výmeru. Výsledok konania o povolení obnovy daňového konania je podľa právneho názoru sťažovateľky podstatný pre rozhodnutie o uložení sankcie, preto vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného pred ukončením konania o povolení obnovy daňového konania vedúceho k vydaniu dodatočného platobného výmeru (aj vrátane súvisiaceho súdneho konania) spôsobuje predčasnosť predmetných rozhodnutí.

konania. 18. Podľa názoru sťažovateľky správny súd žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje konštatovanie o nedôvodnosti jej námietok, neprihliadal na argumentáciu sťažovateľky ako ani na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna

konania. Nejde však o výkon dokazovania a rozhodnutia vo veci, o ktorej už bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní (dodatočným platobným výmerom). Rozsudky a konanie týkajúce sa obnovy konania za zdaňovacie obdobie október 2010, na ktoré poukazuje sťažovateľka (ide najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018) podľa žalovaného nemajú priamy súvis s uložením pokuty za správny delikt za zdaňovacie obdobie november 2010. Ide totiž o samostatné a nesúvisiace konania. Kasačnú

21. Z predložených rozhodnutí vyplýva, že ide o rozhodnutia vydané v daňovom konaní vo veci sťažovateľky týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia október 2010. Ide o rozhodnutia nasledujúce po vydaní rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/012301/ 2019-731 zo dňa 14. júna 2019 o povolení obnovy konania v nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 275/2015 zo dňa 21. júna 2017. Sťažovateľka žiada, aby kasačný súd na tieto nové skutočnosti prihliadol.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

25. Pri riešení sťažovateľkou nastolenej otázky v rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu. Hoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 22), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).

. .“ 27. Vychádzajúc z vymedzenej skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu kasačný súd konštatuje, že pre rozhodnutie správcu dane o spáchaní tohto deliktu je rozhodujúce preukázanie skutočnosti, že uplatnený nárok (v tomto prípade nárok vyplývajúci zo zákona o DPH - vrátenie nadmerného odpočtu požadované sťažovateľkou) je vo vyššej sume ako nárok, ktorý podľa príslušných právnych predpisov mal byť uplatnený. Kasačný súd pritom zhodne so správnym súdom zastáva právny názor, že z pohľadu preukázania znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu sú kľúčové zistenia vychádzajúce z daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 a 4 písm. b) a nasl. Daňového poriadku, resp. § 15 ods. 1 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov; ďalej len „zákon o správe daní“), resp. z výsledkov vyrubovacieho konania (§ 68 a nasl.

2012. Zároveň platí, že v kompetencii správneho orgánu, ktorý sankciu ukladá, nie je už skúmanie platobného výmeru a dôvodov pre jeho vydanie. 28. Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu dane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 72 ods. 6 v spojení s § 63 ods. 9 Daňového poriadku, resp. § 30 ods. 9 a § 46 ods. 8 zákon o správe daní). Právoplatné rozhodnutie sa považuje za definitívne, konečné (nemožno voči nemu podať riadny opravný prostriedok), záväzné a relatívne nezmeniteľné (možno voči nemu podať len tzv. mimoriadne opravné prostriedky; KUBINCOVÁ, S.: Daňový poriadok. 1. vydanie. § 63.

29. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku (opravný prostriedok smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu), osobitne pokiaľ s ním zákonodarca nespája odkladný účinok, nemá priamy dopad na právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti týmto prostriedkom napadnutého rozhodnutia. Nie je preto schopné ani ohroziť spôsobilosť dotknutého rozhodnutia byť podkladom pre rozhodovanie správcu dane v konaní o správnom delikte a rovnako nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie nadväzujúcich konaní (argumentum a contrario § 61 ods. 1 Daňového poriadku). Právoplatnosť stráca rozhodnutie až v prípade, ak je na základe mimoriadneho opravného prostriedku aj zrušené. Konanie o návrhu účastníka konania na obnovu daňového konania má pritom charakter mimoriadneho opravného prostriedku (§ 75 ods. 1 a nasl.

Tieto rozhodnutia neboli k dnešnému dňu na základe mimoriadnych opravných prostriedkov zrušené a ani zmenené. Dodatočný platobný výmer správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16. mája 2012 predstavujú preto riadny podklad pre prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného o správnom delikte sťažovateľky podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. S ohľadom na už uvedené, na tomto závere nič nemení ani sťažovateľkou akcentovaná skutočnosť, že dodatočný platobný výmer správcu dane napadla mimoriadnym opravným prostriedkom - návrhom na obnovu konania.

31. Pokiaľ dôvodom na obligatórne prerušenie konania o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku a ani dôvodom na spochybnenie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a žalovaného rozhodnutia nie je v tom čase paralelne prebiehajúce konanie o návrhu sťažovateľky na obnovu konania (body 27, 28 a 30) vedúceho k vydaniu dodatočného platobného výmeru (ako podkladu prvostupňového rozhodnutia a žalovaného rozhodnutia), o to viac ním nemôže byť prebiehajúce súdne konanie o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl.

32. Bez významu je rovnako aj argumentácia sťažovateľky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 1/2018 zo dňa 27. júna 2018, ktoré sa týka len prieskumu zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy daňového konania v inej veci. Nemožno zohľadniť ani s prerokúvanou vecou nesúvisiace rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky a žalovaného vydané v ďalších veciach sťažovateľky v nadväznosti na už uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (body 20 a 21). Tieto nie sú spôsobilé zrušiť a zároveň žiadnym spôsobom nespochybňujú existenciu právoplatného dodatočného výmeru správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 1020503/1/530793-987043/2012/4897 zo dňa 16. mája 2012. A sú to práve dodatočný platobný výmer v spojení s rozhodnutím o opravnom prostriedku, ktoré predstavujú podklad prvostupňového rozhodnutia a žalovaného rozhodnutia.

34. Kasačný súd rešpektuje obavy sťažovateľky z hroziacej majetkovej ujmy v prípade pre že by vo svojej snahe o povolenie obnovy daňového konania bola úspešná. Dáva však do pozornosti, že aj táto situácia je príslušnou právnou úpravou predvídaná, konkrétne v § 155 ods. 14 Daňového poriadku (tomuto zodpovedá § 155 ods. 13 Daňového poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného a § 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2015). Citované ustanovenie predstavuje garanciu, že ani v prípade povolenia obnovy daňového konania a vydania nového, pre sťažovateľku priaznivejšieho, rozhodnutia, nedôjde k ujme na jej právach.

Aj tento sťažnostný dôvod preto považoval kasačný súd za nedôvodný.