10Asan/12/2021

1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. KRPZ-TT-B-2019/003943-009 zo dňa 23. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo žalobcovi povinnosť odovzdať správnemu orgánu preukaz odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania č. S 074386 (ďalej len „preukaz“), a to do konečného rozhodnutia vo veci. Žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) (ďalej len „Zákon o súkromnej bezpečnosti“) v dôsledku uznesenia o vznesení obvinenia č. ČVS: ORP: 1527/PJ-BV-2018 zo dňa 12. augusta 2019 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“). 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad súkromných bezpečnostných služieb (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutím č. PPZ-B-2019/059942-002 zo dňa 09. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie odvolacieho orgánu“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

Vzhľadom najmä na vyživovaciu povinnosť, ku ktorej je žalobca zaviazaný, hrozí žalobcovi ako aj jeho blízkym závažná ujma v podobe ohrozenia zabezpečenia základných potrieb rodiny. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/24/2020-44 zo dňa 11. februára 2020 postúpil vec Krajskému súdu v Trnave z dôvodu miestnej príslušnosti. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 14S/47/2020-85 zo dňa 28. septembra 2020 priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre takéto rozhodnutie v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Až pokiaľ sa vo veci samej (v trestnom konaní) rozhodne v neprospech osoby povinnej odovzdať preukaz, tento môže byť v zmysle § 90 ods. 1 Zákona o súkromnej bezpečnosti odňatý. V opačnom prípade sa preukaz vráti. Účelom je pritom zabezpečenie toho, aby osobe, ktorá si objedná bezpečnostnú službu na ochranu majetku alebo osoby, bola poskytnutá služba spoľahlivou osobou, ktorá nie je podozrivá zo spáchania úmyselného trestného činu. Uvedené je jednou zo základných podmienok výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania. Žalovaný má za to, že nepochybil, keď sa nezaoberal zákonnosťou začatia trestného konania, nakoľko správny orgán nie je oprávnený posudzovať výsledky vyšetrovania v trestnom konaní. Návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol nevyhovieť.

bezpečnosti. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú. Rovnako posúdil a právne odôvodnil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, kde žalobca opätovne argumentoval tým, že prvostupňový orgán neposudzoval zákonnosť začatia trestného konania. Žalobca tvrdil, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zmätočný, lebo mu z neho nie je zrejmé, do kedy má odovzdať preukaz.

stíhaná za trestný čin podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pre možnosť správneho orgánu odňať preukaz teda postačuje trestné stíhanie za úmyselný trestný čin.

7. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ rozporuje právny záver správneho súdu, že správny orgán nie je oprávnený skúmať zákonné podmienky začatia trestného stíhania. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že práve na základe nezákonne vzneseného obvinenia správne orgány predčasne vydali rozhodnutia, ktorých zrušenia sa sťažovateľ domáhal. Povinnosťou správnych orgánov pritom bolo zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta tiež právne posúdenie správneho súdu, že právoplatnosťou uznesenia o vznesení obvinenia sťažovateľ stratil spôsobilosť podľa Zákona o súkromnej bezpečnosti. Sťažovateľ vyložil ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) v súvislosti s § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o súkromnej bezpečnosti tak, že absencia podmienky spoľahlivosti je splnená výlučne vtedy, keď dôjde k právoplatnému odsúdeniu za úmyselný trestný čin. Keďže sťažovateľ doposiaľ nebol odsúdený za úmyselný trestný čin a bezúhonnosť a spoľahlivosť príslušníka bezpečnostnej služby spolu úzko súvisia, sťažovateľ naďalej spĺňa podmienku spoľahlivosti podľa Zákona o súkromnej bezpečnosti. Na záver poukázal sťažovateľ na ustanovenie § 89 ods. 1 písm. b) Zákona o súkromnej bezpečnosti, v zmysle ktorého sú správne orgány oprávnené (nie povinné) rozhodnúť o povinnosti odovzdať preukaz. Uvedené ich zaväzuje k individuálnemu posúdeniu veci a vysporiadaniu sa s prípadnými dôsledkami. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ po celý čas poukazoval na nezákonnosť priebehu trestného konania, správne orgány boli povinné vec individuálne posúdiť a o prípadnej povinnosti odovzdať preukaz rozhodnúť v súlade s § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o súkromnej bezpečnosti. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 14. apríla 2021 tak, že sa s právnym názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje, plne súhlasí s výrokom rozsudku správneho súdu, trvá na svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe (zhrnuté v bode 5. tohto rozsudku) a kasačnú sťažnosť navrhuje podľa § 461 SSP zamietnuť.

IV. II Posúdenie kasačných námietok

13. Ako prvú posudzoval kasačný súd námietku sťažovateľa o povinnosti správnych orgánov skúmať zákonnosť vznesenia obvinenia. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/ 1992 Zb. v účinnom znení (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) si správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. Analogicky, správny orgán nemôže posudzovať ani zákonnosť vznesenia obvinenia, a teda ani začatia trestného stíhania sťažovateľa. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní zveruje právny poriadok Slovenskej republiky v ustanovení § 230 ods.

14. K námietke sťažovateľa, že nesprávne právne posúdenie veci vychádza z toho, že za nespoľahlivého sa má považovať len osoba odsúdená za úmyselný trestný čin, kasačný súd uvádza, že právny výklad sťažovateľa je nesprávny. Ustanovenie § 20 ods. 1 prvá veta Zákona

a spoľahlivé. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná podľa § 13, spoľahlivá podľa § 14, zdravotne spôsobilá podľa § 14 a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich tento zákon vyžaduje. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) a písm. d) Zákona o súkromnej bezpečnosti fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba bezúhonná podľa § 13 a spoľahlivá podľa § 14, je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 20. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania je potrebný preukaz odbornej spôsobilosti, na ktorého vydanie sa vyžaduje tak bezúhonnosť ako aj spoľahlivosť. Zamestnancom prevádzkovateľa súkromnej bezpečnosti môže byť len osoba bezúhonná a zároveň spoľahlivá. Výkon fyzickej ochrany alebo pátrania je taktiež podmienený bezúhonnosťou rovnako ako spoľahlivosťou.

trestný čin. Uvedeným sú naplnené obe podmienky a) trestné stíhanie a b) pre úmyselný trestný čin v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o súkromnej bezpečnosti na to, aby osoba bola vyhodnotená ako nespoľahlivá. Správne orgány ako aj správny súd teda správne právne posúdili vec, námietka sťažovateľa je preto nedôvodná.

Predmetná námietka bola sťažovateľom uplatnená po prvý raz až v kasačnom konaní. Kasačný súd ju preto vyhodnotil ako novotu a v súlade s § 441 SSP sa námietkou viac nezaoberal. 16. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že správny súd sa nezaoberal otázkou správnosti výberu typu správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 SSP. Podľa kasačného súdu v prejednávanom prípade nejde o správnu žalobu vo veci správneho trestania. Rozhodnutie prvostupňového orgánu nie je rozhodnutím o priestupku ani o správnom delikte v

IV. III Záverečné zhodnotenie

17. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konanie v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 19. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022