10Asan/14/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Poprad, so sídlom Štefánikova 100, Poprad, proti žalovanému (sťažovateľovi v I. rade) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát, so sídlom Alžbetina 714/5, Poprad, za účasti ďalšieho účastníka (sťažovateľa v II. rade) C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. P., P. B. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, MBA, so sídlom Hlavná 137, Prešov a osoby zúčastnenej na konaní: Mesto Poprad, so sídlom Nám. Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, v konaní o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalšieho účastníka konania proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/51/2018-156 zo dňa 26.11.2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. ORPZ-PP-ODI2-306/2016-P zo dňa 27.07.2017, na základe správnej žaloby prokurátora, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa v I. rade a kasačnú sťažnosť sťažovateľa v II. rade zamieta . Sťažovateľovi v I. rade a sťažovateľovi v II. rade nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . Osobe zúčastnenej na konaní Mesto Poprad priznáva právo na náhradu tých trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

1. Žalovaný rozhodnutím č. p. ORPZ-PP-ODI2-306/2016-P, VS:257035 zo dňa 27.7.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol obvinený ďalší účastník C. T., ktorý mal dňa 6.7.2016 v čase o 13:40 hod. na ulici Dominika Tatarku v obci Poprad nerešpektovať zvislé dopravné značenie IP 24a - Zóna s dopravným obmedzením - „Zákaz státia PARKOVANIE DOVOLENÉ LEN NA PARKOVISKÁCH“ a vodorovné dopravné značenie V 12b - Žltá súvislá čiara, nakoľko s osobným motorovým vozidlom zn. Audi, TEČ: G. XXX J. zastavil a ostal stáť na mieste, kde je to zakázané, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná mu nebolo ako obvinenému z priestupku preukázané. 2. Žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia najskôr rozkazom a neskôr, po podanom odpore zo strany C. T., rozhodnutím o priestupku uznal C.

na jeho pozemku. Mal za to, že chodník a prístupová cestná komunikácia právne neexistujú a dopravné značenie je umiestnené na jeho pozemku nezákonne. 3. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že: - nevyhnutným predpokladom, aby bol účastník konania uznaný vinným z porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky tým, že nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky je, aby sa s vozidlom nachádzal v cestnej premávke, - žalovaný uzavrel, že obvinený odstavil vozidlo na spevnenej ploche používanej ako chodník, mesto Poprad však nie je vlastníkom pozemku KN-C parc. č. 141/1 k. ú.

realizovať stavbu, - miestna komunikácia ktorej súčasťou je chodník, na ktorom odstavil účastník konania osobné motorové vozidlo, nikdy nebola stavebným úradom či iným štátnym orgánom určená na cestnú premávku, aj keď bola na tento účel využívaná, a preto ju nie je možné považovať za cestu v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

4. Na základe podnetu žalobca preskúmal zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a zistil, že je v rozpore s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj „Správny poriadok “) v spojení s § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch a § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ zákon o cestnej premávke“).

6. KDI KRPZ Prešov rozhodnutím č. KRPZ-PO-KDI3-39- 001/2018-P z 27.06.2018, nevyhovel protestu prokurátora. Svoje rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora odôvodnil tým, že pre možnosť prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je nutné splniť dve základné podmienky, a tými sú: 1) porušenie povinnosti účastníkom cestnej premávky - fyzickou osobou a 2) k porušeniu povinností došlo v cestnej premávke, ako to predpokladá zákon o cestnej premávke v nadväznosti na cestný zákon.

7. Proti rozhodnutiu KDI KRPZ Prešov podal žalobca v zmysle § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre v zákonnej lehote odvolanie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície (ďalej len „Prezídium PZ“) dňa 3.10.2018 vydalo Rozhodnutie č. PPZ-ODP1-206-002/2018-OE, ktorým zamietlo odvolanie žalobcu č. Pd 27/ 18/7706-13 zo dňa 13.07.2018 a rozhodnutie KDI KRPZ Prešov č. KRPZ-PO-KDI3-39-001 /2018-P zo dňa 27.06.2018 potvrdilo. Prezídium PZ svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že rovnako ako prvostupňový správny orgán nemá za preukázané, že by k spáchaniu priestupku došlo v cestnej premávke v zmysle § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Prezídium PZ v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia zároveň uviedlo, že umiestnenie dopravného značenia bolo Mestom Poprad zrealizované bez potrebnej dokumentácie a bez schválenia príslušným dopravným inšpektorátom, čo má za následok jeho nezákonnosť (nulitný akt).

II. Konanie na krajskom súde

- porušenie povinnosti v cestnej premávke zakotvené v § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, spočíva v neuposlúchnutí pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalovaný bol povinný určiť, či k porušeniu povinnosti v cestnej premávke došlo alebo nedošlo, - krajský súd zdôraznil, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal preukázané, že k porušeniu povinností účastníka cestnej premávky C. T. dňa 6.7.2016, ktoré spočívalo v nerešpektovaní zvislého a vodorovného dopravného značenia na miestnej komunikácii na ul. Dominika Tatarku v Poprade, došlo v cestnej premávke. Ak teda žalovaný konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, podľa krajského súdu tak nekonal v súlade so zákonom, nakoľko správny orgán môže zastaviť konanie podľa tohto ustanovenia, len ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, - závery žalovaného o nezákonnosti osadenia zvislého a vodorovného dopravného značenia z dôvodu, že sa nejedná o miestnu komunikáciu a vo vzťahu k vlastníctvu miestnej komunikácie

rozhodnutia. Odhadovaný čas výstavby miestnej komunikácie na ulici Dominika Tatarku v Poprade je približne päťdesiate až šesťdesiate roky minulého storočia, pričom stavebná dokumentácia sa zrejme nezachovala. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že uvedená miestna komunikácia nikdy nebola stavebným či iným štátnym orgánom určená na cestnú premávku, správne žalobca poukázal na skutočnosti uvedené vo vyjadrení Mesta Poprad zo dňa 12.07.2017, z ktorých vyplýva, že miestna komunikácia na ulici Dominika Tatarku v Poprade bola evidovaná v pasporte miestnych komunikácií z roku 1980 ako MK Zápotockého, vrátane chodníka prislúchajúceho k tejto miestnej komunikácii. - za sporné vyhodnotil odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, že Mesto Poprad nie je vlastníkom pozemku reg. KN - C pare. č. 141/1 k.ú. G. vzhľadom na súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 141/1, ktoré je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C 218/2015 a zároveň s poukazom na obsah poznámky P 530/215 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom z

Policajný orgán je v priestupkovom konaní oprávnený len objektivizovať, či daná ulica spĺňa všetky zákonné znaky miestnej komunikácie uvedené v § 4b ods. 1 cestného zákona, pričom nemôže preukazovať opak. Žalovaný svojim postupom v konaní nepriamo zasiahol do právomoci obce. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nespôsobilosť vlastníka predložiť stavebnú dokumentáciu stavby miestnej komunikácie nemôže byť dôvodom na diskvalifikovanie miestnej komunikácie zo siete miestnych komunikácií.

Zo zápisnice o prevzatí budov, stavieb a rozvodných zariadení zo dňa 03.01.1977 vyplýva, že Okresné oddelenie VB Poprad nadobudlo bezodplatným prevodom budovu dokončenú v roku 1961 na adrese Gottwaldovo nábrežie č. 1651/9, - výklad dotknutých aplikovaných ustanovení, k akému sa uchýlil žalovaný, nie je ústavne konformný, z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zastúpení KDI v Prešove (ďalej aj „sťažovateľ v I. rade“) v zákonnej lehote dňa 26.2.2020 kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku („ďalej len „S.s.p.“) ( z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia). Sťažovateľ v I. rade má za to, že preskúmavané rozhodnutie bolo správne a vydané v súlade so zákonom a trvá na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, že v predmetnom konaní nebol splnený základný predpoklad pre prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým je porušenie povinnosti účastníkom cestnej premávky. Podstatnou skutočnosťou, ktorú bolo v priestupkovom konaní potrebné ustáliť bolo, či miesto, kde účastník konania zastavil a stál s motorovým vozidlom, možno považovať za cestnú premávku. Svoje závery o tom, že predmetná ulica Dominika Tatarku v Poprade nie je miestnou komunikáciou, sťažovateľ v I. rade opiera o ustanovenie § 4b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 4 ods. 5 písm. c) a e) Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinnej do 30.6.1984, v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 27660/2017/OK/74366 zo dňa 26.10.2017, ktorým ministerstvo nesprístupnilo informáciu C. T. o usporiadaní do cestnej siete, určenie dopravných značiek, dopravných zariadení a projekty dopravného značenia k parcele KN E č. 184/2,3, evidovanej na LV-X, k.ú. G. a parcele KN C č. 141/1, KN E č. 185/1 evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. G., z dôvodu, že predmetná komunikácia nebola zaradená do cestnej siete. Na to, aby bola zaradená do cestnej siete musí podľa sťažovateľa v I. rade spĺňať zákonom vymedzené znaky, a to musí byť všeobecne prístupná a užívaná, musí slúžiť miestnej doprave a musí byť zaradená do siete miestnych komunikácií. Sťažovateľ v I. rade má za to, že práve tretia podmienka nebola dôveryhodne preukázaná, preto svoje závery v konaní o priestupku považuje za správne. 13. Sťažovateľ v I. rade uviedol, že pasport miestnych komunikácií Poprad centrum z roku 1980, o ktorý sa opiera Mesto Poprad, neobsahuje obligatórne náležitosti listiny, preto tento dokument nepovažuje sťažovateľ za právne relevantný. 14. Podľa sťažovateľa v I. rade, pozemok KN-C parc. č. 141/1 k.ú. G., na ktorom sa nachádza miestna komunikácia a chodník, na ktorom zastavil a stál účastník konania s motorovým vozidlom, nikdy nebola stavebným úradom alebo iným štátnym orgánom určená na cestnú premávku, aj keď bola na tento účel využívaná, teda bez dokumentácie, ktorá by oprávňovala vznik tejto miestnej komunikácie, ju nie je možné považovať za cestu v zmysle zákona o cestnej premávke. V takom prípade podľa sťažovateľa nie je možné vykonávať ani dohľad nad cestnou premávkou. Osadené vodorovné a zvislé dopravné značenie na predmetnom pozemku bolo vykonané bez potrebnej dokumentácie a bez schválenia príslušným dopravným inšpektorátom, čo podľa sťažovateľa I. rade má za následok nezákonnosť (nulitný akt).

v I. rade zaslal aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/218/2018-184, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/54/2017-259, vo veci určenia vlastníckeho práva medzi žalobcom Mestom Poprad a žalovaným C. T., k pozemku, na ktorom malo dôjsť k porušeniu zákona o cestnej premávke.

17. Voči rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania C. T. (ďalej aj „sťažovateľ v II. rade“), z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a), e) a g) S.s.p. Sťažovateľ v II. rade sa nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu, ktorý konštatoval, že je právne irelevantné, či ulica Dominika Tatarku je miestnou komunikáciou alebo nie. Podľa sťažovateľa v II. rade, krajský súd chybne argumentoval tým, že pokiaľ je na ceste/ulici/komunikácii osadené zvislé a vodorovné dopravné značenie, žalovanému to má stačiť k tomu, aby o takejto komunikácii jednal ako o miestnej, bez ohľadu na to, či je dopravné značenie osadené v súlade alebo v rozpore

a zákonne zaradená do siete miestnych komunikácií. Sťažovateľ v II. rade sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, a preto považuje rozsudok krajského súdu za rozsudok, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

19. Osoba zúčastnená na konaní Mesto Poprad prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa v I. rade a sťažovateľa v II. rade uviedla, že súhlasí s rozhodnutím krajského súdu a kasačné dôvody považuje za nedôvodné. Trvá na tom, že ide o miestnu komunikáciu, vybudovanú v roku 1956, ktorá bola následne odovzdaná mestu aj s dopravným značením, miestna komunikácia je zaradená do majetku mesta, ktorý sa o ňu stará a udržiava ju. Uviedla, že miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácii vykonávajú obce a iba tie rozhodujú o zaradení ulice do siete miestnych komunikácií, pričom správny orgán v priestupkovom konaní nie je oprávnený preukazovať opak. Zároveň zdôraznila, že v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb., platnej a účinnej v rozhodnom čase, sa nevyžaduje osobitné rozhodnutie ministerstva, ale len naplnenie predpokladov podľa § 6 ods. 1 tejto vyhlášky, ak nebola komunikácia už skôr zaradená do cestnej siete. Osoba zúčastnená na konaní má za to, že ide o stavbu miestnej komunikácie s

o preskúmanie rozhodnutia. Zdôrazňuje, že vyjadrenie žalovaného o tom, že Mesto Poprad nedisponuje žiadnymi dôveryhodnými dokumentmi o existencii pozemnej komunikácie na ulici Dominika Tatarku v Poprade je nedôvodné a v rozpore so zabezpečenými listinnými dôkazmi. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že stavba bola realizovaná pred rokom 1956, resp. najneskôr v tom roku, teda pred nadobudnutím účinnosti stavebného zákona, aj jemu predchádzajúceho zákona č. 87/1958 Zb. Poukazuje na doloženú leteckú snímku z roku 1956, z ktorej vyplýva, že v roku 1956 bola predmetná komunikácia už vybudovaná.

K právoplatne ukončenému súdnemu konaniu vo veci vlastníckeho práva k predmetnej parcele, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia, žalobca uviedol, že to nemôže mať vplyv na určenie, či k porušeniu povinnosti vodiča C. T. došlo v cestnej premávke, pretože vlastnícke právo obce k stavbe miestnej komunikácie môže existovať nezávisle od vlastníckeho práva k pozemku pod stavbou miestnej komunikácie.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Asan/14/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie sťažovateľa v I. rade č. p. ORPZ-PP- ODI2-306/2016-P, VS:257035 zo dňa 27.7.2017, ktorý v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol obvinený ďalší účastník C. T., ktorý mal dňa 6.7.2016 v čase o 13:40 hod. na ulici Dominika Tatarku v obci Poprad nerešpektovať zvislé dopravné značenie IP 24a - Zóna s dopravným obmedzením - „Zákaz státia PARKOVANIE DOVOLENÉ LEN NA PARKOVISKÁCH“ a vodorovné dopravné značenie V 12b - Žltá súvislá čiara, nakoľko s osobným motorovým vozidlom zn. Audi, TEČ: G. XXX J. zastavil a ostal stáť na mieste, kde je to zakázané, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná mu nebolo ako obvinenému z priestupku preukázané.

26. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

30. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 31. Sťažovateľ v I. rade a sťažovateľ v II. rade zhodne odôvodnili kasačnú sťažnosť tým, že krajský súd v konaní alebo rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.].

Tento dôvod kasačnej sťažnosti je naplnený v prípade, keď krajský súd na zistený skutkový stav a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je tak omyl krajského súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

32. Preskúmavaným rozhodnutím sťažovateľ v I. rade zastavil konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Preskúmaním administratívneho spisu má však kasačný súd za to, že v konaní o priestupku nebolo sporné, či obvinený z priestupku porušil povinnosť podľa zákona o cestnej premávke, tým že zastavil a ostal stáť na mieste, kde je to

33. V zmysle § 3d ods. 3 cestného zákona je nespochybniteľné, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Týmto zákonným ustanovením je vyriešené vlastnícke právo obce k stavbe miestnej komunikácie. Sťažovateľ v I. rade v konaní o priestupku požadoval od Mesta Poprad predloženie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť

opak. Preto do času, kým orgánom na to príslušným nie je vyslovený záver, že uvedená miestna komunikácia predstavuje neopravenú stavbu, platí prezumpcia, že miestna komunikácia bola postavená v súlade so zákonom, čo bol sťažovateľ v I. rade povinný zohľadniť a rešpektovať. V konaní o priestupku tak žalovaný ako správny orgán konal nad rámec svojich zákonom zverených právomoci v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

35. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre určenie zodpovednosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je právne irelevatné, že obec ako vlastník stavby miestnej komunikácie nie je vlastníkom pozemku na ktorom sa stavba nachádza, na čo poukazuje sťažovateľ v II. rade právoplatne skončeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k 22Co/ 54/2017-259 zo dňa 31.1.2019. Tento stav predpokladá aj právna úprava, podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“. § 17 a 17a cestného zákona zase upravujú výkup

36. Sťažovateľ v I. rade svoj záver o tom, že ul. Dominika Tatarku v Poprade nie je miestnou komunikáciou opiera o ustanovenie § 4b ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 4 ods. 5 písm. c) a e) Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinnej do 30.6.1984, v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 27660/2017/OK/74366 zo dňa 26.10.2017, ktorým ministerstvo nesprístupnilo informáciu C. T. o usporiadaní do cestnej siete. Predmetná vyhláška bola vyhlásená dňa 7.12.1961 a účinná do 30.6.1984.

37. Dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľa v II. rade podľa § 440 ods. 1 písm. a) a písm. e) S.s.p., ktorý odôvodnil všeobecným konštatovaním, že správna žaloba je možná len voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu, považuje kasačný súd za nedostatočne vyargumentovaný. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

Zo súdneho spisu je zrejmé, že prokurátor podal voči preskúmavanému rozhodnutiu protest prokurátora, ktorému nebolo vyhovené, kasačnému súdu preto nie je zrejmé, čo konkrétne sťažovateľ v II. rade namieta pod dôvodmi kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a) a písm. e) S.s.p. Z dôvodu, že sťažovateľ v II. rade tento sťažnostný dôvod náležite neodôvodnil, pričom úlohou kasačného súdu nie je vyhľadávať, resp. domýšľať si jeho argumentáciu, považuje kasačný súd dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a) a písm. e) S.s.p. za bezpredmetný.

39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi v I. rade a sťažovateľovi v II. rade, ktorí v tomto konaní nemalí úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). Osobe zúčastnenej na konaní Mesto Poprad priznal právo na náhradu tých trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil v súlade s § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 169 S.s.p.

V Bratislave dňa 24. februára 2022