10Asan/14/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, G. Y. č. XXXX/XX, W. D. R., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, Jelenec, IČO: 51864983, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p: KM-OLVS-139/2015/OPK zo dňa 17. februára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/195/2019-160 z 23. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia personálneho rozkazu. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-139/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a personálny

O.. V. U. v čase okolo 20:30 hod. v meste Nové Zámky na židovskom cintoríne iniciovali stretnutie s osobami M. W. a M. N.. Od uvedených osôb spoločne vyžiadali úplatok v sume 2000 eur za to, že nebudú postupovať v súlade so zákonom vo veci krádeže vlámaním do garáže na N. Y. č. XXXX v meste D. R. zo dňa 01.03.2015, o ktorej zistili, že sa jej dopustili M. W. a M. N. spolu s U. S..

opustili určenú územnú časť obvodu, o čom neinformovali stálu službu ani operačné stredisko. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z obsahu zadováženého spisového materiálu je preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, a to kumulatívnym splnením oboch podmienok, jednak podmienky porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a žalobcovi bez pochybností preukázal spáchanie protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru.

príslušníkov PZ.

4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobu. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 5S/79/2016-72 zo dňa 19.09.2017 (ďalej aj „prvý rozsudok krajského súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj personálny rozkaz a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov: - z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že žalovaný do konania zabezpečil okrem vymenovaných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, aj ďalší „dokumentačný materiál“. Tento sa však v administratívnom spise nenachádzal, ide len o tvrdenie správneho orgánu uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré však správny orgán nijakým spôsobom nekonkretizuje; - správnym orgánom uvedený „dokumentačný materiál” nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkazy a to preto, že § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ neobsahuje taxatívny a výlučný výpočet dôkazných prostriedkov, avšak určuje všeobecné podmienky,

spôsobom; - v administratívnom spise sa nachádza len zápisnica o výsluchu vypočúvaných osôb N., W., S. a N., ktorý by mal preukazovať, že žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby oproti tvrdeniu žalobcu, že sa takéhoto konania nedopustil.

5. Proti prvému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj personálny rozkaz boli vydané v súlade so zákonom, správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ). S poukazom na vyššie citovaný § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ je zrejmé, že správny orgán bol pri vykonávaní dokazovania limitovaný subjektívnou lehotou na rozhodnutie, a teda v rámci tejto krátkej lehoty nemal dostatok času na zabezpečenie toľkých výpovedí ako v trestnom konaní. Navyše, výpovede

Najvyšší súd SR konštatoval, že správne orgány oboch stupňov si zadovážili dostatok objektívnych podkladov preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu, aj s poukazom na to, že v personálnom rozkaze ako aj v bode 68 rozsudku krajského súdu sú priamo vymenované dôkazy, ktoré správne orgány zabezpečili v personálnom konaní vlastným šetrením a tieto považuje kasačný súd za

skutkovej podstaty ustanovenej v § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ považovali správne orgány výpovede dvoch priamych svedkov - M. W. a M. N., ktorí bezprostredne videli protiprávne konanie žalobcu a jeho kolegu, konkrétne M. W.iadanie a prijímanie úplatku a M. N.iadanie úplatku. M. W. tiež stotožnil deň protiprávneho konania žalobcu a obaja jednoznačne spoznali číslo služobného motorového vozidla.

Najvyšší súd SR nesúhlasil s názorom, že ak Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici doplnil dokazovanie o výsluch ďalších svedkov, táto skutočnosť automaticky zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj personálneho rozkazu.

10. V napadnutom rozsudku krajský súd zhrnul priebeh administratívneho konania a súdneho konania a uviedol právny názor obsiahnutý v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku najvyššieho súdu. 11. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so zákonom, žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a je z neho zrejmé, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. K jednotlivým žalobným

III. Konanie na kasačnom súde

12. Voči druhému rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP z dôvodu, že (i) krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. V podanej kasačnej sťažnosti namietal, že: - správne orgány nevykonali vlastné dokazovanie, do konania len zabezpečili výpovede z trestného konania a sťažovateľovi tak neumožnili byť prítomným pri týchto výsluchoch a klásť svedkom otázky v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania zaručenej v čl. 6 ods. 3 písm.

IV. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

16. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Asan/14/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 17.02.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

VI. Právny názor kasačného súdu

27. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd však poznamenáva, že sťažovateľ tento dôvod kasačnej sťažnosti nijako nekonkretizoval, iba v závere všeobecne uviedol, že „Všetky sťažovateľom uvedené skutočnosti sú subsumovateľné pod kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.“. Z námietok obsiahnutých v kasačnej sťažnosti nie je možné vyvodiť, aké právne posúdenie veci pokladá za nesprávne, rovnako ani v čom spočíva nesprávnosť tohto posúdenia tak, ako predpokladá § 440 ods. 2 SSP, pričom úlohou kasačného súdu nie je vyhľadávať za sťažovateľa jeho argumentáciu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil nesprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

riešenie. 29. Kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca sťažovateľa, ktorý je na to kvalifikovaný svojim vzdelaním a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti sám vyhľadávať.

31. Kasačný súd sa preto zaoberal iba dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorým sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevenoval jeho podstatným námietkam, že v administratívnom konaní vo veci prepustenia zo služobného pomeru boli použité len listinné dôkazy - svedecké výpovede z trestného konania, pričom mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky, čím nebol dodržaný princíp kontradiktórnosti konania v rozpore s čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru, a rozhodnutie krajského súdu je tak nepreskúmateľné. Sťažovateľ vytkol krajskému súdu nevysporiadanie sa s vyššie uvedenou argumentáciou.

33. Vo vzťahu k obsahu námietok sťažovateľa, že mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti konania v rozpore s čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru, kasačný súd poznamenáva, že tieto námietky neboli uplatnené v konaní pred krajským súdom v lehote na podanie správnej žaloby.

35. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca (sťažovateľ) považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP]. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

36. Kasačný súd vzal do úvahy, že správny súd v konaní vo veciach správneho trestania, o ktoré v danej veci ide, nie je viazaný žalobnými bodmi, ak ide o vady podľa § 195 SSP. Pre kasačný súd to podľa § 453 ods. 2 SSP znamená, že ani kasačný súd nie je v prípade týchto vád viazaný sťažnostnými bodmi. V prípade, že kasačný súd, či už z kasačnej sťažnosti, alebo i sám v zmysle vety za bodkočiarkou v § 453 ods. 2 SSP zistí, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je dotknuté vadou podľa § 195 SSP a krajský súd takúto vadu nevzal do úvahy, hoci tak bez ďalšieho mohol urobiť, zruší napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Tejto zásade zodpovedá § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ bol dňa 25.10.2015 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a dôkazným materiálom listom č. ORPZ-NZ-OPP3-358-021/2015 z 25.10.2015, ktorého prevzatie sťažovateľ potvrdil svojim podpisom. K uvedenému predložil sťažovateľ kópiu sťažnosti, ktorú podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS:SKIS-95/ OISZ-V-201. Riaditeľ OO PZ Nové Zámky v zmysle úradného záznamu č. ORPZ-NZ- OPP3-359-023/2013 zo dňa 26.10.2015 vyhodnotil predloženú sťažnosť ako irelevantnú vzhľadom na skutočnosť, že sa viaže k trestnému konaniu a predmetom prejednávanej veci bolo konanie vo veciach služobného pomeru. Z uvedeného má kasačný súd za preukázané, že správny orgán zachoval jeho právo na oboznámenie sa s obsahom spisu a dôkazným materiálom, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, predložiť svoje námietky, pripomienky, prípadne uplatniť svoje návrhy a dôkazy.

SR vyjadrený v zrušujúcom rozsudku, podľa ktorého „v konaní pred správnym orgánom ani v súdnom konaní nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom a ktorý vyplýval z výpovedí M. W., M. N., U. S. a V. N. zaznamenaných v zápisniciach o ich výsluchu.“

pre trestný čin, prípadne oslobodeniu spod obžaloby (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/16/2019 zo dňa 25.06.2019). 40. V neposlednom rade je potrebné dodať, že administratívne (správne) konanie je podstatne neformálnejšie ako trestné konanie a riadi sa inými právnymi predpismi, a teda aj v rámci dokazovania môže správnym orgánom na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov v trestnom konaní, postačovať iný okruh dôkazov na vyvodenie administratívnej než trestnoprávnej zodpovednosti. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.

konaní. 42. Uvedená námietka tiež nebola uplatnená v správnej žalobe (zo dňa 18.04.2016), avšak rozsudok ESĽP bol vydaný až dňa 12.11.2019, a teda sťažovateľ ju pochopiteľne nemohol uplatniť v lehote na podanie správnej žaloby. Kasačný súd však má za to, že závery predmetného rozsudku ESĽP, tak ako sa ich aplikácie sťažovateľ domáhal, nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, a to z viacerých dôvodov.

Ako kasačný súd poukázal vyššie, administratívne konanie vo veciach správneho trestania nie je možné stotožňovať s trestným konaním, a to ani v otázke dokazovania. V zmysle § 195 písm. c) SSP je síce správny súd aj ex offo v konaní vo veci správneho trestania povinný aplikovať základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, avšak len tie, ktoré je na správne trestanie potrebné použiť. "Z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Asan/12/2020 z 25.05.2022).

veciach služobného pomeru nie je objektívne možné, aby sa správny orgán vysporiadal aj s prípadnými výhodami svedkov, ktoré mali získať v trestnom konaní, ak v štádiu rozhodovania o disciplinárnej zodpovednosti príslušníka PZ trestné konanie nie je uzavreté, ani právoplatné ukončené. Sťažovateľ ani konkrétne netvrdil, aké výhody svedkov mali byť správnym orgánom brané do úvahy pri vyhodnocovaní vierohodnosti ich výpovedí, ktoré by boli v čase rozhodovania správnych orgánov známe.

Ako uviedol Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. BB- 4T/12/2017 zo dňa 02.10.2017, títo svedkovia „bez podstatných rozporov popisovali detaily, ktoré by nemohli uvádzať, keby ich neprežili“. Teda nejaví sa, žeby výpovede svedkov boli nevierohodné, resp. účelovo „vymyslené“ s motívom získať vlastnú beztrestnosť či iné výhody, ako sa snaží navodiť sťažovateľ. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd túto námietku sťažovateľa ako bezpredmetnú.

46. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší správny súd SR ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.