10Asan/20/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P.. P. X., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom Ľ.. E. XXX/X, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50601881, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BB1-2019/003974-016 zo dňa 15. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/135/2019-72 zo dňa 18. marca 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Disciplinárnym rozkazom Riaditeľa oddelenia cudzineckej polície PZ v Banskej Bystrici (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. 2 zo dňa 7. septembra 2018 bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície v

2. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého je policajt povinný zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy. Ďalej uviedol, že na tlačive, ktorým sa preukazuje PN predloženom A.. P.. X.

XX. Y. Č.. XXXX/X, W. W., a teda nie na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje PN. Podľa vyjadrenia npor. N. k priebehu komunikácie s A.. P.. X., ako aj samotné vyjadrenie policajta nepriamo poukazovali na skutočnosť, že policajt sa na

3. Podľa prvostupňového orgánu je povolanie policajta možné chápať ako celoživotné povolanie so všetkými zákonnými a morálnymi pravidlami. Základným predpokladom je dodržiavanie zákonnosti a disciplíny zo strany samotných policajtov a nástrojom na udržanie tohto stavu je činnosť nadriadeného spočívajúca v odmeňovaní príkladného plnenia úloh a ukladaním disciplinárnych trestov v prípade porušovania služobnej disciplíny.

5. V odvolaní žalobca uviedol, že samotné potvrdenie o PN mu vypisovala sestrička, ktorej uviedol, že sa bude nachádzať v Banskej Bystrici a následne sestričke potvrdil, že adresa jeho trvalého pobytu platí. Uviedol, že sa nemohol sústrediť na otázky ošetrujúceho personálu ambulancie a týmto nedopatrením sa mohlo stať, že na tlačive bola uvedená adresa Ľ. E.E_ XXX/X, M. a nie adresa, na ktorej v súčasnosti býva. Zmenu adresy nahlásil npor. N. dňa 31. mája 2018, pričom v danom čase nevedel, že na potvrdení je uvedená zlá adresa.

veci. Odvolací orgán ďalej uviedol, že menovaná sestra jednoznačne vylúčila možnosť, že by z jej strany došlo k omylu ohľadne vypisovania predmetného tlačiva potvrdzujúceho PN, a preto žalovaný tvrdenie žalobcu považoval za účelové. Tiež uviedol, že podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo odvolanie prerokované v poradnej komisii Riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, pričom poradná komisia odporučila odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobca namietal, že sa nedopustil disciplinárneho previnenia, ktoré je mu kladené za vinu. Uviedol, že

Odvolacie konanie teda začalo 20. septembra 2018 a lehota 60 dní uplynula dňa 19. novembra 2018. Odvolací orgán doručil žalobcovi až v decembri 2018 oznámenie zo dňa 3. decembra 2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol, že v čase vykonania kontroly nevedel, že na PN-ke je uvedená zlá adresa, dozvedel sa to až pri kontrole, kde bol žalobca povinný sa na mieste k tejto situácii vyjadriť, z čoho vyplýva, že došlo k bezodkladnému uvedeniu zmeny adresy. Objektívne sa žalobca o zle uvedenej adrese na PN-ke dozvedel až zo žiadosti o vyjadrenie zo dňa 25. júna 2018. Kroky samotného príslušného orgánu, ktorý vykonával kontrolu potvrdili, že zmena adresy bola uvedená a potvrdzuje to aj úradný záznam o výsledku kontroly zo dňa 31. mája 2018. Žalobca ďalej poukázal, že pojem bezodkladne tak ako vyplýva z právnej praxe je lehota do 8 dní. A teda žalobca, ktorý bol povinný bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy, túto zmenu oznámil ešte predtým ako sa objektívne dozvedel o zle uvedenej adrese na PN-ke. Preto pojem bezodkladne nemožno zamieňať za

V súvislosti s výškou disciplinárneho opatrenia uviedol, že z dôvodu opakovaného porušovania základných povinností policajta, ku ktorým dochádzalo zo strany žalobcu opakovane, pristúpil žalovaný k uloženiu disciplinárneho opatrenia formou zníženia služobného platu o 10 % na dobu mesiaca. Žalovaný ďalej uviedol, že nevidí prieťahy v tom, že konanie trvalo 9 mesiacov, kde prvostupňové disciplinárne konanie trvalo dva mesiace a 6 mesiacov druhostupňové konanie. V zmysle § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je odvolací orgán povinný rozhodnúť spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Odvolací orgán samotné odvolanie žalobcu obdržal spolu s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu dňa 8. októbra 2018, pričom samotné odvolacie konanie bolo zdĺhavé z dôvodu vyžiadania si podkladov z iných súčastí, o čom svedčia aj samotné dožiadania evidované v administratívnom spise. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svojmu nadriadenému zmenu adresy neoznámil, hoci tak mal urobiť, nakoľko mu bol známy telefonický kontakt a to aj na mobilný služobný telefón, tak svojho nadriadeného, ako aj jeho dvoch zástupcov.

9. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej vidí zásadné porušenie zo strany žalovaného v dĺžke konania a teda vo vzniku prieťahov v konaní. Zároveň zotrval na skutočnosti, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti a už vôbec nie k zavinenému porušeniu povinnosti policajta. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/96/2017 zo dňa 6. decembra 2017, podľa ktorého je žalovaný povinný žalobcu oboznámiť s dôkazmi, ktoré zaobstaral, vyhodnotil a zobral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia. 10.

11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vydal rozsudok č. k. 23S/135/2019-72 zo dňa 18. marca 2020, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

bydliska. Správny súd nemal za preukázané, že žalobca neodkladne oznámil zmenu svojho pobytu, pretože túto zmenu oznámil až na základe kontaktu zo strany služobného úradu. 13. Žalobné námietky týkajúce sa prekročenia zákonnej lehoty na rozhodnutie zo strany žalovaného, považoval správny súd za nedôvodné vzhľadom k tomu, že skutočnosť o nemožnosti rozhodnúť v lehote 60 dní bola žalobcovi riadne a včas v lehote 60 dní oznámená, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania boli zabezpečované ďalšie relevantné podklady pre vydarenia rozhodnutia.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

Navrhla kasačnému súdu napádaný rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne tento rozsudok zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného. 16. Sťažovateľ považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne najmä preto, že podľa jeho názoru správne orgány nezistili spoľahlivo skutočný stav, keď tvrdil, že v čase kontroly objektívne nevedel, že na tlačive o PN je uvedená zlá adresa, preto porušili zásadu materiálnej pravdy žalobca zásadne nesúhlasil so záverom správneho súdu, že neoznámil zmenu svojho pobytu. Opak vyplýva podľa neho z toho, že kontrola bola vykonaná priamo na oznámenej adrese a nie na adrese trvalého pobytu. Poukazoval na to, že pojem bezodkladne vyplynul z právnej praxe ako lehota v rozsahu 8 dní (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob 108/2005 alebo podľa názoru Najvyššieho súdu SR ako spravidla pár dní (maximálne 5 až 7). Zhrnul, že pojem bezodkladne nie je zákonom definovaný a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností prípadu, pričom v posudzovanom prípade to

začalo 20. septembra 2018 a lehota 60 dní uplynula dňa 19. novembra 2018. Odvolací orgán doručil žalobcovi až v decembri 2018 oznámenie zo dňa 3. decembra 2018 o predĺžení lehoty na rozhodnutie. 18. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie aj v tom, že správny súd nevidel pochybenie zo strany žalovaného pri oboznamovaní administratívneho spisu voči žalobcovi. Podľa žalobcu

19. K námietke, že sa správny súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalobca uviedol, že správny súd nevzal do úvahy rozhodnutia, ktoré žalobca citoval v žalobe (R 26/2012, R 90/2012, R 98/2012, R 22/2013, 3 Sžnč 5/2008, 3 Sžo 56/2014, 10 Sžo 3/2015). 20. Žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo žiadal zrušiť rozsudok správneho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov kasačného konania. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že má za preukázané, že žalobca sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje PN. Podľa žalovaného bola adresa pobytu riadne uvedená, pričom pojem „detto“ znamená opakovanie k adrese trvalého pobytu, ktorá bola na tlačive riadne vypísaná. Poukázal tiež na to, že zdravotná sestra jasne uviedla, že sám žalobca uviedol adresu trvalého pobytu ako miesto, kde sa bude počas PN zdržiavať. Žalovaný trval na to, že skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca mal a mohol

22. K dĺžke disciplinárneho konania žalovaný uvádza, že trvalo zdĺhavo z dôvodu vyžiadania si podkladov z iných súčastí a o skutočnosti, že nebude rozhodnuté do 60 dní bol žalobca informovaný. K lehote na predloženie dôkazov žalovaný uviedol, že bola stanovená primerane a ak sa žalobca domnieval, že nemal dostatočný časový priestor, mohol požiadať o jej predĺženie, čo neurobil. Tento hraničný termín stanovil žalovaný z toho dôvodu, aby žalobca vedel v akej lehote sa môže vyjadriť k podkladom rozhodnutia a aby mohol žalovaný vo veci

IV. Posúdenie kasačného súdu

dôvodná. 25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nastolil viacero otázok správneho právneho posúdenia zo strany správneho súdu, a to (i) či zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť záver o spáchaní disciplinárneho previnenia žalobcom, (ii) či dĺžka konania žalovaného a prvostupňového orgánu spôsobuje nezákonnosť napádaného rozhodnutia, (iii) či môže odvolací orgán doplniť dokazovanie a (iii) či lehota 5 dní na prípadné predloženie dôkazov a vyjadrenie sa má vplyv na zákonnosť napádaného rozhodnutia.

27. V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity (bod 23) je za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a stanoviskách správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1. augusta 2021, či už opakovane prezentované v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí, ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

29. Ani sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, keď podľa názoru žalobcu mal správny súd nesprávne právne posúdiť vec, nepovažuje kasačný súd za dôvodný. 30. Kasačný súd v prvom rade nemôže prisvedčiť námietke nesprávneho hmotnoprávneho posúdenia skutku, keď žalobca je presvedčený, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti podľa § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z.z.

31. Aj keby sa potvrdilo to, čo žalobca tvrdí, že nevedel o tom, že na tlačive o PN je uvedená adresa jeho trvalého bydliska ako miesto, na ktorom sa bude zdržiavať, kasačný súd je toho názoru, že vzhľadom na výkon služobného pomeru policajta a na práva a povinnosti, ktoré sú s touto službou spojené, je jeho povinnosťou poznať všetky povinnosti policajta a nimi sa riadiť.

Ak by totiž nebolo potrebné podpísať tlačivo na PN, ako to vyplýva z administratívneho spisu, žalobca by zjavne nemal dôvod na oznamovanie zmeny adresy, na ktorej sa zdržiava, čo by tiež bolo potrebné považovať za porušenie povinností policajta.

Navyše, ako to správne uvádza žalovaný ako aj správny súd, žalobca zmenu adresy na základe výzvy neoznámil nadriadenému, ako to vyplýva z § 48 ods. 3 písm. w) zákona č. 73/1998 Z. z., ale kolegyni P. N., a preto ani z tohto hľadiska svoju povinnosť stanovenú zákonom nesplnil. Na základe vyššie uvedeného sa preto kasačný súd stotožňuje so závermi žalovaného ako aj správneho súdu o spáchaní disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu.

jednak nevykazovalo znaky neodôvodnených prieťahov v konaní a nemohlo mať ani vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a z toho dôvodu ani toto nemôže byť dôvodom zrušenie rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 34. Žalobca ďalej namieta doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho orgánu, pričom aj túto námietku považuje kasačný súd za nedôvodnú. V zmysle § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Kasačný súd zhodne so správnym súdom uvádza, že odvolací orgán doplnil dokazovanie v súlade so zákonnou úpravou, riadne odôvodnil, prečo to považoval za nevyhnutné a žalobcu s vykonaným dokazovaním riadne oboznámil. Námietke žalobcu, že dokazovanie mohol vykonať už prvostupňový orgán, môže kasačný súd prisvedčiť, ale zároveň nie je možné doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho orgánu považovať za nezákonnosť, keďže odvolací orgán konal v súlade so zákonom a v záujme pre čo najlepšie zistenie skutočného

73/1998 Z.z. výslovne nestanovuje povinnosť príslušnému orgánu dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a tiež výslovne stanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a zákona č. 73/1998 Z.z.), kasačný súd je toho názoru, že právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu je právom, ktoré účastníkovi konania vyplýva aj z medzinárodných prameňov práva, a preto reštriktívny výklad právnych noriem, ktorým sa správny orgán zbavuje povinnosti vyzvať účastníka konania, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie, by bol nezákonný. V prejednávanej veci však odvolací orgán dňa 13. januára 2019 doručil žalobcovi oznámenie o doplnení dokazovania (lehota na určenie termínu do 20. januára 2019), pričom lehotu na určenie termínu nahliadania následne aj predĺžil z dôvodu služobnej cesty žalobcu (lehota na určenie termínu do 28. januára 2019).

Odvolací orgán následne vydal napadnuté rozhodnutie až dňa 15. marca 2019. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o osobitnú situáciu - vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, kasačný súd je toho názor, že odvolací orgán bol v záujme hospodárnosti konania oprávnený určiť žalobcovi lehotu na vyjadrenie a predloženie dôkazov, ktorú nakoniec žalobca aj splnil.

V. Záver

36. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani neodôvodnený odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správny súd označil žalovaného ako Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, pričom vzhľadom na ust. § 243 ods. 1 zák. č. 73/1998 Zb. má byť správne označenie Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície. Kasačný súd preto odchylne od správneho súdu označil v tomto rozsudku žalovaného ako Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, s uvedením sídla a IČO. 38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. marca 2022