10Asan/21/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci v právnej veci žalobcu: G. Č., nar. XX.XX.XXXX, P. J. X. Č.. X, Y., právne zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, Humenné, proti žalovanému (sťažovateľ): Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky so sídlom v Prešove, ul. Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p: KRPZ-PO-KDI3-19/2019-P z 11. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/15/ 2019-47 z 18. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

v poradí, ktorý v tom čase ľavým jazdným pruhom predchádzal vozidlo Škoda Octavia a ako druhé v poradí vozidlo Chevrolet Aveo. V čase začiatku vybočovania vozidla Škoda Octavia sa predchádzajúce vozidlo Seat nachádzalo pri predchádzaní vozidla Chevrolet celým objemom v ľavej časti vozovky v smere jazdy, v dôsledku čoho došlo k nárazu prebiehajúceho vozidla Seat do vozidla Škoda Octavia a následne i do prednej časti vozidla Opel stojaceho na mostíku pred

2. Správne orgány vychádzali o.i. z odborného vyjadrenia znalca Ing. Jána Maguru č. 31/ 2018, z ktorého vyplýva, že kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla Škoda Octavia tým, že z pravého jazdného pruhu vozovky vybočoval vľavo v čase, keď už bol vozidlom Seat

Na strane druhej si vodič vozidla Seat svojou technikou jazdy, prekročením maximálne dovolenej rýchlosti v danom úseku, vytvoril podmienky, ktoré mu sťažovali zabrániť nehode. Ak by sa vozidlo Seat v prednehodovom deji pohybovalo rýchlosťou pod 50 km/h, jeho vodič by nemohol pred ním idúce vozidlá, jazdiace podobnou rýchlosťou predchádzať. Podľa názoru znalca vodič jazdiaceho a vľavo odbočujúceho vozidla Škoda Octavia mohol dopravnej nehode predísť, ak by sa z dôvodu, že odbočoval mimo križovatky do dvora rodinného domu a teda na miesto ležiaceho mimo cesty, bezprostredne pred vybočením cez stred vozovky presvedčil, či už nie je

Vodič predbiehajúceho vozidla Seat mohol nehode predísť, ak by úmysel odbočovať vodiča pred ním jazdiaceho vozidla Škoda Octavia vľavo včas, ešte pred jeho vybočovaním do ľavého pruhu zaregistroval a včasným spomalením, resp. zastavením, mu odbočenie ukončiť umožnil. Z ďalších znalcom uvádzaných skutočností vyplýva, že zapnutie smerovky, včasnosť a rozpoznateľnosť, ako aj predvídanie, nie sú otázky technické a technický znalec na takéto otázky nie je kompetentný odpovedať.

Podľa názoru žalobcu odborné vyjadrenie priebehu nehody je vypracované iba na základe výpovede účastníka nehody G. T.. Žalobca o.i. poukázal na to, že účastník dopravnej nehody G. T. v zázname o dopravnej nehode uviedol, že predbiehal žalobcu v čase, kedy vozidlo Škoda Octavia malo smerovku a odbočovalo, potom v neskoršej výpovedi uviedol, že nevidel, že by niektoré z vozidiel malo zapnutú smerovku. S týmto rozporom sa správny orgán podľa žalobcu nevysporiadal.

stavu. Podľa názoru krajského súdu z § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke vyplýva, že nielen vodič, ktorý odbočoval doľava mal povinnosti v priebehu vedenia motorového vozidla Škoda Octavia, ale povinnosti mal aj vodič motorového vozidla Seat, ktorý predchádzal dve pred ním idúce motorové vozidlá. Konkrétne vodič motorového vozidla Seat mal povinnosť sa dostatočným spôsobom ubezpečiť, či môže predchádzať a či má pred sebou taký rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Ako vyplýva z vyjadrenia nielen samotného žalobcu, ale aj svedkyne B. O. motorové vozidlo Seat predchádzalo jednak Chevrolet, v ktorom jazdila svedkyňa, ale aj motorové vozidlo zn. Škoda Octavia takým spôsobom, že dopravnú nehodu, ku ktorej následne došlo, mohol spôsobiť vodič motorového vozidla Seat Toledo. Správny súd konštatoval, že žalobca včas dal znamenie o odbočovaní, teda smerovku doľava, čo bolo potvrdené nielen jeho výpoveďou, ale aj výpoveďou svedkyne

5. S poukazom na § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke krajský súd dával do pozornosti, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Tú skutočnosť, že vodič Škody Octavie už bol v ľavom jazdnom pruhu potvrdila nielen samotná svedkyňa B. O.., ale túto skutočnosť potvrdili aj samotné fotografie a náčrtok plánku dopravnej nehody. Týmito skutočnosťami sa podľa názoru správneho súdu znalec vo svojom odbornom vyjadrení dostatočne nezaoberal. Čo sa týka povinností žalobcu ako vodiča odbočujúceho so svojim motorovým vozidlom doľava, podľa názoru krajského súdu si tento splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o cestnej

stanovisku. 7. Z uvedených skutočností mal preto krajský súd za preukázané, že správne orgány sa dostatočným spôsobom nezaoberali objasnením priestupku na základe správne zisteného skutočného stavu veci, pretože tento nebol dostatočne zistený a z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

11. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 23.10.2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 10Asan/ 21/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 12. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozsudku správneho súdu Najvyšší správny súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o dôvody odvolávajúce sa na závery odborného vyjadrenia znalca, vykazuje také vady, ktoré oprávnene odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia správnym súdom, pričom argumenty vznesené sťažovateľom nie sú, podľa názoru kasačného súdu, spôsobilé zvrátiť rozhodnutie správneho súdu.

Podľa názoru sťažovateľa ak by žalobca chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho právom k týmto tvrdeniam predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by spochybnili závery znalca. 15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodujúcim podkladom pre ustálenie viny žalobcu zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bolo odborné vyjadrenie znalca - Ing. Jána Maguru.

Podľa názoru žalobcu odborné vyjadrenie znalca č. 31/2018 o priebehu dopravnej nehody bolo vypracované iba na základe výpovede účastníka nehody G. T.. 17. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu kasačný súd poukazuje jednak na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), z ktorého vyplýva, že obvinený z priestupku má právo uplatňovať dôkazy na svoju obhajobu a súčasne na ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 51 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

veci samej. Otázka, že ktoré z navrhovaných dôkazov správny orgán vykoná, nie je otázkou svojvôle a (ne)pripustenie dôkazného prostriedku má správny orgán vykladať vždy v prospech účastníka konania. 19. Podľa názoru kasačného súdu konajúce orgány verejnej správy pochybili, keď nebrali do úvahy výpoveď svedkyne B. O., ktorá v zhode s názorom žalobcu uviedla, že motorové vozidlo Seat Toledo predchádzalo jednak Chevrolet, v ktorom jazdila svedkyňa, ale aj motorové vozidlo zn. Škoda Octavia takým spôsobom, že dopravnú nehodu, ku ktorej následne došlo, mohol spôsobiť vodič motorového vozidla Seat Toledo.

. . vozidlá a taktiež ja sme jazdili približne 40 - 50 km/ h, kedy som videl pred sebou, že mám dostatočný priestor a nevidel som žiadnu smerovku na vozidlách predo mnou, preto som sa rozhodol, že predídem uvedené dve vozidlá.“, pričom medzi výpoveďou G. T., závermi odborného vyjadrenia znalca, výpoveďou žalobcu a svedkyne zostali rozpory, ktoré si podľa názoru kasačného súdu vyžadovali ďalšie dokazovanie a to za účelom zodpovedania námietok smerujúcim voči obsahu odborného vyjadrenia.

20. Najvyšší správny súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že mal pochybnosti o porušení § 19 ods. 1, resp. § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke a to s poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplývajú dôkazy svedčiace ako v prospech, tak i v neprospech žalobcu, pričom bez objasnenia ďalších skutočností nie je možné za tohto dôkazného stavu jednoznačne vysloviť, či priestupok spáchal žalobca. Dôkazy - obsah výpovede žalobcu alebo svedkyne B. O. majú totiž pre žalovaného rovnakú dôkaznú váhu, ako odborné stanovisko znalca. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu v priestupkovom konaní, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný znalcom. Ak sa vyskytnú po vykonaní dokazovania dôvodné pochybnosti o otázke viny obvineného (t.j. nie je tu istota o relevantných skutkových okolnostiach), je potrebné rozhodnúť v súlade s pravidlom in dubio pro reo v jeho prospech (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014).

Je to jeho právo a naopak, to je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok, ktoré sú za to platené ako orgány štátu z daní daňových poplatníkov.“ 23. Na záver svojho rozhodnutia sa kasačný súd venoval námietke, ktorou sťažovateľ poukázal na to, že napadnutý rozsudok správneho súdu nie je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/4/2014. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje s konštatáciou, ktorú Najvyšší súd SR uviedol vo svojom odôvodnení, v zmysle ktorej „v tak skutkovo zložitej dopravnej situácii (viď aj argumentácia žalovaného na str. 9 napadnutého rozhodnutia o možných technických nedostatkoch pri zapnutí ukazovateľa zmeny smeru jazdy a o možnej neistote vodiča, či funkčnosť mechanizmu smerovej signalizácie je práve v tom čase dostatočná na upozornenie okoloidúcich účastníkov premávky o jeho úmysle zmeny smeru jazdy) nie je povinnosťou konajúceho správneho súdu bezvýnimočne zotrvávať na preukázaní zistenia, či vodič osobného motorového vozidla, ktorý

Však vzhľadom na skutočnosť, že odborné vyjadrenie v danom prípade takéto znaky nevykazoval, rozsudok vo veci sp.zn. 1Sžd/4/2014 nie je aplikovateľný na daný prípad.