10Asan/2/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1016200070.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/8/2016
- IČS
- 1016200070
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: O.. D. T., adresa trvalého pobytu: T. X, XXX XX T., dátum narodenia: XX. D. XXXX, zastúpeného: JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová - advokátka, so sídlom: Račianska 72, 831 02 Bratislava, zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod č. 7266, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-00P1-2015/088458/MIH, zo dňa 30. októbra 2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/8/2016-154, zo dňa 12. septembra 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1016200070.4 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2015/005852, zo dňa 25. augusta 2015 (ďalej len „rozhodnutie o priestupku“), uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení a uložil mu pokutu vo výške 35,- € podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 29 ods. 2 tohto zákona. Priestupku sa mal dopustiť tým, že dňa 2. decembra 2014 v čase asi o 18:00 hod na T. K. X v T., v nebytovom priestore v prenájme oznamovateľky F. R., ju fyzicky napadol tak, že ju chytil za pravú ruku, potiahol ju smerom od okna a následne ju sotil oboma rukami do oblasti hrudníka, následkom čoho stratila rovnováhu a spadla na zem, čím podľa lekárskeho potvrdenia utrpela zranenie, a to pohmoždenie šije, ktoré si podľa lekárskeho potvrdenia vyžaduje práceneschopnosť v trvaní do 7 dní. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-00P1-2015/088458/MIH, zo dňa 30. októbra 2015, (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podané odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o priestupku potvrdil.
II. Konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím o priestupku a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zastal názor, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/8/2016-154, zo dňa 12. septembra 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1016200070.4, (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. Dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a riadne preskúmal postup, ktorý mu predchádzal.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Podľa jeho názoru správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalobca osobitne namietal, že · správny súd nepostupoval v súlade so zákonnými princípmi, pričom následne citoval § 5 ods. 1 až 5 SSP, čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) a poukázal na výňatok z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/82/2011, zo dňa 29. októbra 2012 týkajúci sa práva účastníka konania na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, · nebol predvolaný na ústne pojednávanie, ale na prejednanie priestupku, pričom mu nebola oznámená skutočnosť, že sa uskutoční vypočúvanie svedkov na tomto úkone. Pri tejto námietke žalobca citoval aj výňatok z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžd/19/2011, zo dňa 25. januára 2012, avšak s týmto textom už ďalej nepracoval, · správny súd sa nevysporiadal s tým, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, boli mu poskytnuté len fotokópie so začiernenými údajmi. Pri tejto námietke žalobca opätovne citoval z viacerých súdnych rozhodnutí a stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov s názvom Doručovanie písomností v správnom konaní a nazeranie do administratívneho spisu, avšak bližšie sa k týmto citovaným textom nevyjadril, · doteraz nebol jasne ustálený skutkový stav týkajúci sa existencie samotného úderu do hlavy, pričom pri vyhodnocovaní skutkového stavu by sa malo vychádzať zo zásady v pochybnostiach v prospech obvineného. Žalobca citoval časti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžd/32/2013, zo dňa 8. októbra 2013 a rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/137/2009, avšak následne tieto texty neanalyzoval. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h/ SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
IV. II. Posúdenie námietok týkajúcich skutočnosti, že správny súd nepostupoval v súlade s princípmi uvedenými v § 5 ods. 1 - 5 SSP a čl. 2 ods. 1 - 3 CSP
11. Žalobca predmetnú námietku koncipuje len veľmi všeobecne. V kasačnej sťažnosti uvádza jednotlivé princípy a výňatok súdneho rozhodnutia. Nie je však zreteľné, konkrétne v čom boli rozsudkom správneho súdu tieto princípy porušené. Extenzívnym výkladom kasačnej sťažnosti možno dospieť k záveru, že žalobcovi sa javí rozsudok správneho súdu ako nedostatočne odôvodnený, avšak žalobca neuvádza v čom. 12. Kasačný súd pripomína, že s ohľadom na princíp rovnosti účastníkov konania vyjadrený v § 5 ods. 9 SSP, nemôže kasačnú sťažnosť dotvárať a za žalobcu si domýšľať, v čom on vidí namietané porušenie. Podľa § 453 ods. 1 SSP je kasačný súd viazaný podanou kasačnou sťažnosťou. Pri predmetnej námietke zo strany žalobcu sa uvedené javí ako všeobecné konštatovanie bez konkretizácie, ako odôvodnenie rozsudku je zmätočné ... rozsudok nemožno kvalifikovať ako preskúmateľný a ústavne akceptovateľný. 13. V rozpore s uvedenými názormi žalobcu kasačný súd považuje rozsudok správneho súdu za zrozumiteľný a jasne štruktúrovaný. Je možné pomerne jednoznačne vyčítať, prečo správny súd dospel k prijatým záverom.
14. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza, v čom malo prísť k porušeniu uvedených princípov. Kasačný súd porušenie týchto princípov zo strany správneho súdu tiež nevzhliadol. 15. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
IV. III. Námietky týkajúce sa procesných pochybení súvisiac s ústnym pojednávaním a nahliadaním do súdneho spisu
16. Je zrejmé, že predmetné námietky majú procesný charakter. Žalobca v nich namieta v podstate pochybenie správneho súdu pri vyhodnocovaní týchto námietok. Podľa názoru správneho súdu sa s týmito námietkami správny súd dostatočne vysporiadal. 17. Uvedené pritom treba posudzovať v kontexte § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého pri porušení ustanovení o konaní je potrebné tiež skúmať, aký majú vplyv tieto porušenia na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 18. Žalobca spochybnil zákonnosť procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, avšak v jeho argumentácií absentuje vplyv tvrdenej nesprávnosti týchto postupov na konečné rozhodnutie. Konečným rozhodnutím je pritom, s ohľadom na dvojstupňovosť správneho konania, rozhodnutie žalovaného. 19. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že pri týchto pochybenia úplne absentuje ich dopad na zákonnosť napádaných rozhodnutí čo do viny a trestu. Z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, v čom mali mať údajné procesné pochybenia negatívny dopad na vecné posúdenie celej veci. Osobitne v situácii, kedy namietané procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu mohol napraviť žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení. 20. Kasačný súd nespochybňuje význam procesného práva na úseku správneho trestania, avšak poukazuje na to, že predmetom prieskumu v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania je zákonnosť rozhodnutí. V tomto smere musia byť preto posudzované aj procesné pochybenia. Pre napádanie procesných pochybení bez preukázania ich vplyvu na zákonnosť výsledných rozhodnutí právny poriadok stanovuje iné právne inštitúty (napríklad sťažnosť), ktoré mohol žalobca využiť. 21. Vo vzťahu k použitej judikatúre kasačný súd uvádza, že žalobca uviedol výňatky z rozhodnutí v iných veciach. Tieto výňatky už nijakým spôsobom bližšie neanalyzoval a ani s nimi ďalej nepracoval. Kasačný súd pritom nezistil, že by z týchto výňatkov vyplýval odklon správneho súdu od doterajšej rozhodovacej praxe kasačného súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a doterajšiu judikatúru na úseku správneho trestania. Pokiaľ tam žalobca takýto odklon videl, minimálne mal na neho upozorniť. Kasačný súd totiž nie je oprávnený kasačnú sťažnosť dotvárať a hľadať v nej niečo, čo žalobca nenapíše. 22. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné.
IV. IV. Námietky týkajúce sa posúdenia a vyhodnotenia skutkového stavu
23. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu v tom, že zo strany prvostupňového správneho orgánu a žalovaného bol náležite zistený skutkový stav. Nie je pravdou, že jediným dôkazom bolo tvrdenie policajnej hliadky. Kasačný súd zdôrazňuje, že poraneniam predchádzalo sotenie poškodenej zo strany žalobcu, pričom následne prišlo k jej pádu. Je preto potrebné celú záležitosť posudzovať v slede jednotlivých udalostí, čo aj tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný urobili. 24. Kasačný súd považuje pritom za ťažko dosiahnuteľné, aby každá takáto situácia musela byť fotograficky alebo inak zadokumentovaná. Vo vypätých konfliktoch spojených s inzultáciou osoby je ťažko predstaviteľné, že by si rýchlo niekto vytiahol fotoaparát a začal situáciu dokumentovať. Požiadavka na takýto typ dôkazov by viedla k tomu, že vo väčšine prípadov by nebolo možné postihnúť páchateľov takejto činnosti. 25. Kasačný súd týmto reaguje na výňatok jedného z rozhodnutí uvádzaných žalobcom, ktorý sa však týkal odlišnej skutkovej situácie. K týmto výňatkom rovnako ako v prípade predchádzajúcich námietok kasačný súd udáva, že je absolútne nepostačujúce pre posúdenie kasačných námietok, aby žalobca uviedol tri výňatky z rozhodnutí v iných veciach bez zdôvodnenia, čo vlastne týmito výňatkami chcel povedať. 26. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné.
IV. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
27. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami žalobcu voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť preto považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 29. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2022