10Asan/24/2020
ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200544.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/195/2019
- IČS
- 6019200544
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Mesto Rimavská Sobota so sídlom Svätoplukova 9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00319031, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o. so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice; proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 7290/2019-740, č. z. 29520/2019 zo dňa 25. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/195/2019-148 zo dňa 13. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku prerušuje. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predkladá Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: Je potrebné čl. 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva vykladať tak, že uvádzaním dreva na trh je aj predaj surového alebo palivového dreva podľa prílohy č. 1 predmetného nariadenia za odplatu, ak ťažbu dreva podľa zmluvy vykonáva kupujúci na základe pokynov a pod dohľadom predávajúceho?
Odôvodnenie
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania je kasačným súdom podaný Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci výkladu čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie“).
I. Spor vo veci samej a konanie na vnútroštátnych súdoch
2. Žalovaný rozhodnutím č. sp. 7290/2019-740, č. z. 2950/2019 zo dňa 25. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) v spojení s rozhodnutím Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 16739/2019 zo dňa 10. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- € podľa § 17 ods. 5 písm. b) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dreve“) za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že ako hospodársky subjekt neviedol systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve a boli mu uložené tiež nápravné opatrenia.
3. Žalovaný uviedol, že žalobca ako obec je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Nejde teda o organizáciu, ktorá by nebola založená na účely podnikania alebo by nemohla
podnikať. 4. V zhode s prvostupňovým orgánom žalovaný poukázal na to, že zo zabezpečených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca priamym predajom predával fyzickým osobám palivové drevo (doklady s uvedením údajov - „čiastka v €“ a za „predaj dreva“). Tieto pokladničné doklady nadväzovali na tlačivá „povolenie na samovýrobu dreva“ a „L4 43 Doklad o pôvode dreva“, kde je konkretizovaný druh dreva - palivové drevo a príslušný objem. Zastával názor, že keďže išlo o prvý predaj palivového dreva, je irelevantné, kto nakoniec drevo vyťažil. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ predmetom obchodu žalobcu bolo drevo/palivové drevo, je pri posúdení žalobcu ako hospodárskeho subjektu irelevantné, kto takto predaný tovar vyťaží alebo, či dochádza k predaju už vyťaženého dreva alebo dreva na pni aj s právom na nasledujúcu ťažbu. 5. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu je aj vyhlásenie verejnej súťaže na „predaj dreva na pni“ ako aj kópia kúpnej zmluvy č. KZ 92-2018, ktorú žalobca podpísal dňa 11. júna 2018 so spoločnosťou MK&MK HOLZ, s.r.o. ako kupujúcim,
pričom v čl. II. ods. 1 sa uvádza, že predmetom zmluvy je záväzok predávajúceho (žalobcu) „predať drevnú hmotu“ a podľa čl. II. ods. 2 sa predávajúci zaviazal umožniť kupujúcemu „realizáciu ťažby dreva.“ Z ďalších ustanovení zmluvy vyplýva, že po ťažbe malo dôjsť k „meraniu drevnej hmoty“ za prítomnosti zamestnancov žalobcu, čiže aj po realizácii ťažby žalobca vykonával ešte ďalšiu činnosť spojenú s predajom dreva a jeho uvádzaním na trh. Predmetom zmluvy bolo pritom surové drevo. Aj v tomto prípade zastával žalovaný názor, že je irelevantné, kto vykonal ťažbu dreva, pokiaľ predmetom predaja bolo samotné drevo. Žalobca preto podľa neho mal postavenie hospodárskeho subjektu.
6. Keďže žalobca ako hospodársky subjekt riadne neuplatňoval systém náležitej starostlivosti, žalovaný dospel k záveru, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve a za to mu aj bola uložená pokuta.
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že pokiaľ predával drevo na pni v spojení s právom ťažby, tak nebol v postavení hospodárskeho subjektu. Rovnako zastával názor, že nikdy drevo alebo výrobky z dreva nedistribuoval a ani v rámci svojej obchodnej činnosti nepoužíval. Preto podľa jeho názoru nemal postavenie hospodárskeho subjektu, nevzťahovali sa naň ani povinnosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve a za tieto ani nemohol byť sankcionovaný. Poukázal pritom na scenár 10a Oznámenia komisie C(2016) zo dňa 12. júna 2016, ktoré obsahuje tzv. Príklady scenárov definujúcich hospodársky subjekt, podľa ktorého: „Majiteľ lesa Z predá spoločnosti A právo na ťažbu dreva na pni na pozemku majiteľa Z na účely distribúcie alebo použitia v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti spoločnosti A. O Spoločnosť A sa stáva hospodárskym subjektom vtedy, keď vyťaží drevo na účely distribúcie alebo použitia v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti.“
8. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/195/ 2019-148 zo dňa 13. mája 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol. V predmetnej veci považoval správny súd za podstatné ustáliť, či má žalobca postavenie hospodárskeho subjektu, ktorý je podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti v zmysle čl. 6 Nariadenia. S ohľadom na skutočnosť, že predmetom predaja v prípadoch zistených správnymi orgánmi bolo drevo, správny súd považoval za irelevantné z pohľadu posudzovania žalobcu ako hospodárskeho subjektu, či sa takéto drevo odpredáva na pni (s tým, že jeho ťažbu zabezpečí kupujúci) alebo až po jeho ťažbe.
Stále ide o prvé uvedenie dreva na trh, ktorým je dodávanie dreva akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, a to na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti. Predmetom predaja pritom bolo palivové drevo podľa prílohy 1
Nariadenia. 9. Scenár č. 10a Oznámenia komisie C(2016) má podľa správneho súdu len odporúčací charakter a na území Slovenskej republiky ho nemožno uplatňovať, keďže nezodpovedá podmienkam vnútroštátnej úpravy. V žalobcom zvolenom modely predaja totiž kupujúci nemá ani len základné dokumenty tvoriace podklad pre vytvorenie a vecne správne vedenie systému náležitej starostlivosti, keďže nie je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa v príslušnej evidencii podľa zákona o lesoch. Prenos zodpovednosti za vedenie systému náležitej starostlivosti na kupujúceho by tak zmaril účel Nariadenia a zákona o dreve. Pokiaľ by žalobca skutočne odpredal právo na ťažbu dreva na pni, kupujúci by sa musel stať obhospodarovateľom lesa, ktorý by mal okrem iného aj povinnosť viesť lesnú hospodársku evidenciu a iné súvisiace evidencie, k čomu však nedošlo.
10. Proti napádanému rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ zastáva názor, že ním zvolený spôsob predaja dreva na pni, pokiaľ ťažbu realizoval kupujúci, nezodpovedá pojmu „uvádzanie dreva na trh“ podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia a sťažovateľ preto nemal ani postavenie „hospodárskeho subjektu“ podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia.
Súčasne sťažovateľ opätovne poukázal na scenár 10a Oznámenia komisie C(2016), ktorý sa má vzťahovať na jeho prípad a podľa ktorého nemá byť posudzovaný ako hospodársky subjekt. 11. Sťažovateľ súčasne opakovane navrhol, aby kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu čl. 2 písm. c) Nariadenia, keďže v predmetnej veci ide práve o spor o výklad Nariadenia.
12. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalovaný, ktorý v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí. Zdôraznil, že subjekty kupujúce drevo od sťažovateľa nemali ani len základné dokumenty tvoriace podklad pre vytvorenie a vedenie systému náležitej starostlivosti. Jedine sťažovateľ, ako obhospodarovateľ lesa (keďže právo na ťažbu nepreviedol na tretí subjekt) má k dispozícii a vedie jednotlivé evidencie vyplývajúce zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), je zapísaný ako obhospodarovateľ lesa podľa predmetného zákona, čo mu umožňuje disponovať podkladmi pre vedenie systému náležitej starostlivosti.
Pokiaľ by skutočne došlo k odpredaju práva na ťažbu dreva na pni, tak ako to sťažovateľ deklaroval, kupujúci by sa musel stať obhospodarovateľom lesa s tomu prislúchajúcimi právami a povinnosťami, k čomu však nedošlo v predmetnej veci. Navrhuje, aby kasačný súd sťažnosť sťažovateľa zamietol ako
nedôvodnú.
II. Právo Únie
13. Podľa čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia: b) „uvádzanie na trh“ je dodávanie dreva a výrobkov z dreva, akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, prvýkrát na vnútorný trh na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne. Zahŕňa tiež dodávanie pomocou prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je vymedzená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku. Dodávanie na vnútorný trh výrobkov, ktoré sú získané z dreva alebo z výrobkov z dreva, ktoré už boli uvedené na trh, sa nepovažuje za „uvedenie na trh“; c) „hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh... 14. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia hospodárske subjekty uplatňujú pri uvádzaní dreva alebo výrobkov z dreva na trh náležitú starostlivosť. Na tento účel používajú rámec postupov a opatrení, ďalej len „systém náležitej starostlivosti“, ako sa stanovuje v článku 6. 15. Podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania.
III. Vnútroštátne právo
16. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona o dreve tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh. 17. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve: 1) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém. Systém náležitej starostlivosti sa vyhotovuje v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe pred uvedením dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. 2) Hospodársky subjekt je povinný viesť a pravidelne vyhodnocovať systém náležitej starostlivosti, ak nejde o systém náležitej starostlivosti vytvorený monitorovacou organizáciou. 3) Hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva stromu alebo kra vyťaženého na území Slovenskej republiky a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich. 18. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve v znení účinnom do 31. decembra 2019: Hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2, 3 alebo ods. 5... 19. Podľa § 17 ods. 5 písm. b) zákona o dreve v znení účinnom do 31. decembra 2019: Orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa b) odseku 1 písm. b), c) alebo písm. d) pokutu od 2000 eur do 10000 eur...
IV. K dôvodom na položenie prejudiciálnych otázok
20. Vychádzajúc z administratívneho ako aj súdneho spisu kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci ide o spor týkajúci sa sankčného mechanizmu, ktorý bol vnútroštátnym zákonodarcom prijatý na základe splnomocnenia podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia. Ide o sankčné konanie za porušenie povinností podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia, ktoré mal sťažovateľ plniť z titulu svojho postavenia ako hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia. Sťažovateľ v správnom súdnom konaní ako aj v kasačnom konaní v podstatnom nastolil otázku, či ním zvolený spôsob predaja dreva možno považovať za uvádzanie dreva na trh podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia, a teda, či skutočne je hospodárskym subjektom podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia, na ktorý sa vzťahujú povinnosti podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia a nadväzujúci sankčný mechanizmus podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 17 ods. 5 písm. b) zákona o
dreve. 21. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd ustálil, že sťažovateľ ako obec je územno-samosprávnym celkom, ktorý je samostatnou právnickou osobou nakladajúcou so svojím majetkom (vrátane dreva). V rámci nakladania s majetkom sťažovateľ zvolil model, ktorým predával drevo fyzickým a právnickým osobám za odplatu. Postupoval pritom tak, že v uzatváraných zmluvách alebo na základe priameho predaja predával fyzickým a právnickým osobám drevo/drevnú hmotu špecifikovanú objemom, pričom toto drevo sám nevyťažil, ale ťažbu dreva zabezpečoval kupujúci (či už svojpomocne alebo tretími osobami).
Z ďalších zmluvných ustanovení ako aj vyjadrení sťažovateľa, či už v administratívnom alebo v súdnom konaní vyplýva, že ťažba predaného dreva kupujúcimi prebiehala tak, že poverení zamestnanci sťažovateľa (predávajúceho) vyznačili konkrétne stromy, ktoré mali kupujúci vyťažiť. Prípadne vymedzili územie na ťažbu a ťažba prebiehala pod dozorom zamestnancov predávajúceho/sťažovateľa.
22. Zvolený spôsob obchodovania s drevom posúdil žalovaný tak, že ide o uvádzanie dreva na trh podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia a sťažovateľ, ako hospodársky subjekt podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia, mal plniť e povinnosti podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia. Žalovaný v tomto prípade považoval za rozhodujúce práve to, že sťažovateľ nepostúpil na kupujúcich právo na ťažbu a hospodárenie na určitom území v súvislosti s vnútroštátnym právom, ale predával priamo len drevnú hmotu s tým, že jej vyťaženie mal zabezpečiť kupujúci.
Podľa žalovaného, ak by sťažovateľ postúpil na kupujúcich právo na ťažbu na určitom území, títo by sa stali obhospodarovateľmi lesa registrovanými podľa zákona o lesoch (vnútroštátnej právnej úpravy) a až na základe takéhoto postavenia by disponovali dostatočným rozsahom informácií, aby mohli viesť systém náležitej starostlivosti. Podľa názoru žalovaného, ak dochádza k predaju vymedzeného objemu dreva je z pohľadu čl. 2 písm. b) Nariadenia irelevantné, kto vykonal ťažbu, hospodárskym subjektom je ten subjekt, ktorý predal drevnú hmotu a tým ju uviedol na
trh. 23. Sťažovateľ tento názor žalovaného spochybňuje tým, že ním zvolený spôsob predaja dreva spočíva v tom, že v zásade, napriek vymedzenému objemu dreva v zmluve, predáva právo na ťažbu dreva na pni, a teda nepredáva už vyťažené drevo. S odkazom na scenár
10a Oznámenia komisie C(2016) zo dňa 12. júna 2016 (bod 6 tohto uznesenia) argumentuje, že takýto spôsob predaja znamená, že on sám neuvádza drevo na trh podľa čl. 2 písm. b) Nariadenia, a preto nemá postavenie hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia. Takéto postavenie by mohli mať/majú až kupujúci, ktorí predané drevo vyťažili.
24. Vyhodnocujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zastáva názor, že v predmetnej veci ide o spor týkajúci sa výkladu európskeho práva, konkrétne čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia. Rovnako je kasačný súd toho názoru, že výklad slovného spojenia „hospodársky subjekt“, či „uvádzanie dreva na trh“ podľa čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia je autonómny, nezávislý od nastavenia vnútroštátnej právnej úpravy či jej predpokladov o tom, ktorý subjekt by mal alebo nemal mať postavenie hospodárskeho subjektu. Kasačný súd pre rozhodnutie v predmetnej veci teda musí zodpovedať, či:
„Je potrebné čl. 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva vykladať tak, že uvádzaním dreva na trh je aj predaj surového alebo palivového dreva podľa prílohy č. 1 predmetného nariadenia za odplatu, ak ťažbu dreva podľa zmluvy vykonáva kupujúci na základe pokynov a pod predávajúceho /v rozsahu stanovenom predávajúcim ?“
25. Kasačný súd pri svojom rozhodovaní neidentifikoval žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré by sa predloženým otázkam alebo čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia venovalo a odpovede na predložené otázky podľa názoru kasačného súdu nemožno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť ani z textu čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia. Keďže sa sporné otázky týkajú výkladu európskeho práva, kasačný súd zastáva názor, že je to práve Súdny dvor Európskej únie, ktorý je ich oprávnený zodpovedať.
26. Z hľadiska výkladu čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia v predmetnej veci kasačný súd dáva do pozornosti najmä ciel a účel Nariadenia, ktorým je boj proti nelegálnej ťažbe dreva a uvádzaniu výrobkov z nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh (body (1), (3), (15) a (16) Preambuly Nariadenia). Podľa názoru kasačného súdu ide v predmetnej veci práve o rozumné nastavenie hraníc pri výklade čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia tak, aby na jednej strane nedochádzalo účelovo nastaveným spôsobom obchodu s drevom (predaja dreva) k obchádzaniu účelu a zmyslu Nariadenia a povinností vyplývajúcich zo systému náležitej starostlivosti a na strane druhej nedochádzalo k prílišnému, či duplicitnému rozširovaniu pojmu hospodársky subjekt v obchodných vzťahoch aj na subjekty, pri ktorých to s ohľadom na účel Nariadenia nie je
nevyhnutné.
V. Odôvodnenie prerušenia vnútroštátneho konania
27. Podľa § 452 ods. 1 SSP: Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP: Správny súd konanie uznesením preruší, ak c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti... 29. Vyššie uvedené právne úvahy viedli kasačný súd k rozhodnutiu predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak, ako sú formulované vo výroku tohto uznesenia a v bode 26 tohto uznesenia. Z tohto dôvodu kasačný súd prerušil kasačné konanie s odkazom na § 100 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP, a to do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o predložených otázkach. 30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. apríla 2023