10Asan/24/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Mesto Rimavská Sobota, so sídlom Svätoplukova 9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00319031, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD. s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52253791, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 7290/2019-740, č. z. 29520/2019 zo dňa 25. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 195/2019-148 zo dňa 13. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 195/2019-148 zo dňa 13. mája 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. s. 7290/ 2019-740, č. z. 29520/2019 zo dňa 25. júna 2019 zrušujea vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

dreve“). O výsledkoch vykonaného dozoru spísal prvostupňový orgán protokol č. 5/2019-GAL o vykonaní dozoru zo dňa 25. januára 2019 (č. s. 2313/2019-2001, č. z. 2924/2019; ďalej len „protokol“). 2.

3. Prvostupňový orgán skonštatoval, že žalobca bol hospodárskym subjektom podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia, keďže v období od 1. augusta 2018 do 4. decembra 2018 uvádzal drevo na trh, keďže predával drevo fyzickým osobám (čo preukazujú zabezpečené príjmové pokladničné bloky) a nemal, resp. neviedol pritom systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve.

5. Podľa názoru prvostupňového orgánu sa žalobca stal hospodárskym subjektom preto, lebo ako prvý v poradí uviedol drevo na vnútorný trh na účely distribúcie konečným spotrebiteľom. Je pritom potrebné rozlišovať medzi inštitútom samovýroby a predajom dreva na pni.

Okrem toho subjekt, ktorému bol súhlas na ťažbu poskytnutý, neťažil drevo na účely distribúcie alebo použitia v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako konečný spotrebiteľ. V prípade samovýroby teda podľa prvostupňového orgánu nejde o predaj dreva na pni, ale ide o postúpenie práva na ťažbu z hospodárskeho subjektu ako obhospodarovateľa lesa na konkrétny subjekt, ktorý je oprávnený vykonať ťažbu až po odobrení kompetentnej osoby. 6. Žalovaný rozhodnutím č. s. 7290/2019-740, č. z. 29520/2019 zo dňa 25. júna 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti určenia lehoty na vykonanie uloženého opatrenia a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie

8. Preto podľa žalovaného, ak žalobca predával drevnú hmotu, ktorú prvýkrát uvádzal na trh ako surové drevo, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie, má postavenie hospodárskeho subjektu a je povinný plniť povinnosti hospodárskeho subjektu. Je pritom irelevantné, kto vykonal samotnú ťažbu, ale rozhodujúce je, pri klasifikovaní osoby ako hospodárskeho subjektu, či dodáva drevo prvýkrát na trh, a to na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti.

10. K predaju dreva samovýrobou fyzickým osobám žalovaný uviedol, že išlo o predaj palivového dreva, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady, na ktorých je uvedená čiastka za predaj dreva, ktoré nadväzujú na údaje v tlačivách - povolenie na samovýrobu a „LA 43 Doklad o pôvode dreva“, v ktorých je okrem iných údajov aj konkretizovaný druh dreva ako palivové drevo s uvedením objemu. Podstatné pre posúdenie žalobcu ako hospodárskeho subjektu bolo, že predmetom predaja bolo palivové drevo, ktoré je uvedené v prílohe Nariadenia, ako aj to, že išlo o jeho prvý predaj. Kto ťažbu vykonával je aj v tomto prípade

11. S ohľadom na vyššie uvedené mal podľa žalovaného žalobca postavenie (pri všetkých zistených obchodoch) hospodárskeho subjektu, mal povinnosť uplatňovať a viesť systém náležitej starostlivosti, pričom túto povinnosť nedodržal.

12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že predmetom jeho obchodov bol predaj práva na ťažbu, ktorého cena bola určená na základe vyťaženej drevnej hmoty. Samotnú ťažbu žalobca nikdy nerealizoval. Žalobca nikdy drevo alebo výrobky z dreva nedistribuoval a ani nevyužíval v rámci obchodnej činnosti, a preto ani nemohol mať postavenie hospodárskeho subjektu podľa Nariadenia. Navyše Nariadenie podľa žalobcu vo svojej prílohe obsahuje vymedzenie dreva a výrobkov z neho, na ktoré sa nariadenie vzťahuje. Právo na ťažbu dreva a ani predaj celých stromov (t. j. dreva na pni), ako tomu bolo v tejto veci v prílohe Nariadenia uvedený nie je. Žalobca poukázal aj na scenár 10a Oznámenia Komisie C(2016) z 12. júna 2016. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu sú preto podľa žalobcu nepreskúmateľné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Správny súd rozsudkom č. k. 23 S 195/2019-148 zo dňa 13. mája 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobcu zamietol. Za podstatné v predmetnej veci považoval to, či je predmetom predaja drevo, pričom je irelevantné podľa správneho súdu, či sa predáva na pni alebo po jeho ťažbe. Vždy sa jedná o prvé uvedenie dreva na trh, ktorým je dodávanie dreva akýmkoľvek spôsobom a bez ohľadu na techniku predaja, na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, pričom sa tak môže stať za poplatok alebo bezplatne [čl. 2 písm. b) Nariadenia]. Predmetom predaja v predmetnej veci pritom bolo palivové drevo uvedené v prílohe Nariadenia. Oznámenie Komisie C(2016) z 12. júna 2016 považoval správny súd za akt odporúčacieho charakteru. K postupu podľa oznámenia môže dôjsť len vtedy, ak by žalobca odpredal kupujúcemu právo na ťažbu dreva a kupujúci by sa stal obhospodarovateľom lesa, ktorý je povinný viesť príslušnú evidenciu. K tomuto však nedošlo. 15. Podľa názoru správneho súdu bol preto žalobca v predmetnej veci hospodárskym subjektom, mal viesť systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve, pričom tento systém neviedol. Žalobca sa tak dopustil deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. 16. Správny súd považoval rozhodnutia správnych orgánov za preskúmateľné, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a z náležite zisteného skutkového stavu. Nezistil ani porušenie zásad trestného konania. 17. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania, keďže vnútroštátna úprava je podľa jeho názoru súladná s aplikovaným Nariadením a výklad pojmu „hospodársky subjekt“ považoval správny súd za nesporný.

22. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnom prípade bolo rozhodujúce právne posúdenie skutkového stavu, a teda že sťažovateľ predával drevo a išlo o prvé uvedenie dreva na trh, pričom technika predaja (predaj dreva na pni alebo po jeho vyťažení) je irelevantná. Odporúčanie, na ktoré sa odvoláva žalobca, nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatniteľné. Jedine sťažovateľ mal k dispozícii evidencie vyplývajúce zo zákona č. 326/ 2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“).

23. Podľa názoru žalovaného v predmetnej veci nebol daný dôvod na iniciovanie prejudiciálneho konania. 24. Sťažovateľ vo svojej replike zopakoval podstatu svojej argumentácie z kasačnej sťažnosti a zotrval na jej dôvodnosti. 25. Vec bola predložená na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10 Asan 24/2020. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. 27. Kasačný súd uznesením sp. zn. 10 Asan 24/2020 zo dňa 26. apríla 2023 podľa § 100 ods. 1 písm. c) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil kasačné konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „Je potrebné čl. 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva vykladať tak, že uvádzaním dreva na trh je aj predaj surového alebo palivového dreva podľa prílohy č. 1 predmetného nariadenia za odplatu, ak ťažbu dreva podľa zmluvy vykonáva kupujúci na základe pokynov a pod dohľadom predávajúceho?“

PhD. 29. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-370/23 dňa 21. novembra 2024 o prejudiciálnej otázke kasačného súdu rozhodol tak, že: „Článok 2 písm. a) až c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva, sa má vykladať v tom zmysle, že: fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorí zmluvu, ktorou oprávňuje svojho zmluvného partnera na ťažbu surového dreva alebo palivového dreva podľa jej pokynov alebo pod jej dohľadom, sa má považovať za „hospodársky subjekt“, ktorý „uvádza na trh“ „drevo a výrobky z dreva“ v zmysle tohto ustanovenia, ak sa v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom tento zmluvný partner nestane priamo a automaticky vlastníkom vyťaženého dreva len tým, že vyrúbe stromy, ale v rámci plnenia tejto zmluvy táto osoba, ktorej stále prináleží vlastnícke právo k tomuto drevu, prevedie po vyťažení toto vlastnícke právo na uvedeného zmluvného partnera.“

31. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa s ním stotožňuje a toto rozhodnutie podľa jeho názoru potvrdzuje jeho doterajšiu argumentáciu. Žalovaný tvrdil, že Súdny dvor Európskej únie sa stotožnil s jeho právnou argumentáciou, podľa ktorej pri predaji dreva na pni neprechádza automaticky vlastníctvo na kupujúceho momentom vykonania ťažby, ale až následne jeho odovzdaním. Odborný lestný hospodár obhospodarovateľa lesa po ťažbe drevo zmeria, zaeviduje do lesnej hospodárskej evidencie, resp. stiahne drevo na sklad a až vtedy, keď si ho kupujúci príde prevziať, skontroluje či je drevo v takej kvalite, čo si sám vyrúbal, či ide o totožné drevo. Až po odovzdaní dreva na pni a zaplatení kúpnej ceny prechádza na kupujúceho vlastnícke právo. Po ťažbe dreva musia byť vykonané aj ďalšie úkony - odborný lesný hospodár obhospodarovateľa lesa zmeria drevo a vykoná evidenciu do lesnej hospodárskej evidencie, prípadne vykoná iné úkony.

Toto je úlohou pre posúdenie vnútroštátnych orgánov. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy pritom vyplýva, že spoločnosti MK&MK HOLZ, s.r.o. neukladala stiahnuť drevo na sklad sťažovateľa (takýto sklad sťažovateľ ani nemá), nezakladala právo kontrolovať kvalitu vyťaženého dreva a neobsahovala ani dojednanie výhrady vlastníctva. Práve naopak, z kúpnej zmluvy vyplýva, že celá ťažobná činnosť bola v kompetencii spoločnosti MK&MK HOLZ s.r.o., kúpna cena bola/mala byť uhradená pred realizáciou ťažby. Predmetom prevodu teda bolo právo ťažby a podľa zmluvy vlastnícke právo nadobudla predmetná spoločnosť hneď po vyťažení dreva - automaticky.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 34. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť právne názory správneho súdu, či sťažovateľ s ohľadom na zistenia správnych orgánov a ním zvolený model obchodovania s drevom [s ohľadom aj na Oznámenie Komisie C(2016) z 12. júna 2016 (scenár 10a)] je hospodárskym subjektom podľa čl. 2 písm. c) a b) Nariadenia, a preto má povinnosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve.

. . 37. Podľa § 4 ods. 1 zákona o dreve hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém.

39. Podľa § 4 ods. 3 zákona o dreve hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva stromu alebo kra vyťaženého na území Slovenskej republiky a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobou, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný v systéme náležitej starostlivosti uviesť aj informácie, doklady a evidenciu podľa osobitných predpisov a informácie o postupe ťažby dreva, manipulácii s drevom a výrobkami z dreva, preprave a uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a doklady o nich.

41. Podstata argumentácie sťažovateľa v predmetnej veci spočívala v tom, že ním zvolený model predaja dreva predstavoval predaj dreva na pni, ktorého ťažbu vykonal až kupujúci. Pri takomto predaji sťažovateľ nemohol mať postavenie hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia, nevzťahovali sa na neho povinnosti podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o dreve a nemohol preto spáchať ani delikt podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Tieto námietky sťažovateľ vzniesol v správnej žalobe (ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pri vysporiadaní sa s týmito námietkami) a v kasačnej sťažnosti v podstatnom namieta ich nesprávne vyhodnotenie zo strany správneho súdu.

vymedzenom území a vo vymedzenom čase. V povolení sa oprávnená osoba zaviazala práce vykonať len so súhlasom príslušného zamestnanca sťažovateľa, pri vyvážaní dreva sa preukázať dokladom o zaplatení a pod. Z podkladov v administratívnom spise vyplýva, že úhrady za drevo boli vykonávané s väčším časovým odstupom od vystavenia povolenia na samovýrobu. 43. Žalovaný a správny súd posúdili oba obchodné modely sťažovateľa ako uvádzanie dreva na trh, pri ktorom mal sťažovateľ postavenie hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. b) a c) Nariadenia. 44.

38. Z toho vyplýva, že zmluva, akou je zmluva, ktorú uvádza vnútroštátny súd, na základe ktorej obhospodarovateľ dotknutého lesa povolí svojmu zmluvnému partnerovi, aby podľa jeho pokynov alebo pod jeho dohľadom vyrúbal niektoré stromy tohto lesa a ťažil drevo pochádzajúce z výrubu týchto stromov, môže predstavovať „uvádzanie na trh“ v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 995/2010, pokiaľ má táto zmluva podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva za následok prevod vlastníctva k tomuto drevu po vyťažení z tohto obhospodarovateľa na tohto zmluvného partnera.

Za predpokladu, že by takáto transakcia mohla byť kvalifikovaná ako dodávka dreva na pni, stačí pripomenúť, ako je uvedené v bode 30 tohto rozsudku, že drevo na pni nespadá pod pojem „drevo a výrobky z dreva“ v zmysle nariadenia č. 995/2010. V takom prípade k uvedeniu na trh dôjde vtedy, keď osoba, ktorá vyťažila dotknuté drevo, previedla vlastníctvo k nemu na tretiu osobu na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti.

Ak by to tak bolo, následný prevod vlastníctva k tomuto drevu na týchto zmluvných partnerov na základe zmlúv, ktoré s nimi uzavrelo Mesto Rimavská Sobota, by predstavoval „uvádzanie na trh“ v zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 995/2010 pod podmienkou, že tento prevod sa uskutočnil na účely distribúcie alebo použitia v rámci obchodnej činnosti, čo tiež musí overiť vnútroštátny súd.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, viazaný Súdnym dvorom Európskej únie poskytnutým výkladom európskeho práva, kasačný súd konštatuje, že žalovaný ako aj správny súd sa mýlia, pokiaľ argumentujú, že sťažovateľom zvolený obchodný model ťažby a obchodovania s drevnou hmotnou (či už ide o „predaj dreva na pni“, „samovýrobu“ alebo len o „predaj dreva“) je z hľadiska posúdenia sťažovateľa ako hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia irelevantný.

model a nastavené podmienky umožňujú, prevod vlastníckeho práva k stromom pred vyťažením (drevo na pni) tak, že ich vyťažením sa stáva drevo automaticky vlastníctvom tretej osoby (predaj stromov alebo predaj budúcej drevnej hmoty), tak drevo na pni nie je zaradené do prílohy Nariadenia a subjekt predávajúci takéto drevo na pni sa ani nestáva hospodárskym subjektom podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia so súvisiacimi povinnosťami podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o dreve. A naopak v prípade, ak po realizácii ťažby na základe uzatvorených zmlúv a príslušnej právnej úpravy získal vlastnícke právo k vyťaženej drevnej hmote sťažovateľ a bol potrebný ďalší právny úkon/prevod vlastníctva k už vyťaženému drevu na tretie osoby, tak hospodárskym subjektom sa stáva sťažovateľ.

48. Kasačný súd pritom upriamuje pozornosť na to, že nateraz sa minimálne pri obchodnom vzťahu sťažovateľa so spoločnosťou MK&MK HOLZ s.r.o. javí, že cieľom sťažovateľa bolo odpredať predmetnej spoločnosti „drevo na pni“ a súvisiace právo ťažby vo vzťahu k drevnej hmote špecifikovanej objemom na vymedzených pozemkoch (predmetom predaja totiž bola objemom definovaná a nevyťažená drevná hmota, cena bola platená vopred, resp. pred ukončením ťažby, zodpovednosť za ťažbu predmetného dreva prevzal kupujúci, meranie dreva slúžilo na overenie dodržania zmluvných podmienok objemu predanej drevnej hmoty na pni, pričom bolo realizované kupujúcim - čl. V ods. 3 zmluvy).

Teda kedy bolo vystavené povolenie na ťažbu, kedy bola realizovaná ťažba a úhrada (pred alebo po vykonaní ťažby), či bolo drevo zvážané následne na sklady sťažovateľa a až potom odovzdávané tretím osobám a pod. Rovnako aj v tejto časti absentuje akékoľvek posúdenie otázky, kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva k drevnej hmote zo sťažovateľa na tretie osoby (či pred vyťažením dreva s právom ťažby pre kupujúceho alebo až po jeho vyťažení).

subjektu. 52. S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvára, že sa stotožnil s názorom sťažovateľa a zastáva názor, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť právneho názoru správneho súdu spočíva práve v tom, že tento opomenul pri posudzovaní žalobnej argumentácie sťažovateľa vyhodnotiť vplyv prevodu vlastníckeho práva k drevnej hmote (dreva na pni alebo dreva po vyťažení), s ohľadom na zvolený obchodný model sťažovateľa, na potenciálne postavenie sťažovateľa ako hospodárskeho subjektu podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia.

53. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť zistený skutkový stav a náležite objasniť, posúdiť a odôvodniť mechanizmus obchodovania sťažovateľa s drevom, identifikovať moment prevodu vlastníckeho práva k drevnej hmote pri jednotlivých druhoch obchodov (a to aj na základe relevantnej právnej argumentácie) a v nadväznosti na tieto zistenia posúdiť, či a vo vzťahu ku ktorým obchodom vystupoval sťažovateľ ako hospodársky subjekt podľa čl. 2 písm. c) Nariadenia s tomu zodpovedajúcimi povinnosťami.

V. Záver

54. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 55. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom v bode 52 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. januára 2025