10Asan/8/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mgr. D. L., R. - N. Č.. XXX, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin, Záturčianska č. 1, Martin, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MT/2019/LF, PF/90 zo dňa 26. júna 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/82/2019-94 zo 4. júna 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. predložiť pasy koní, ktoré neboli predložené počas kontroly, a to Vendy, Denis, Docs Reed Rey, Sijors na RVPS Martin, v termíne do 26. júna 2019; 3. predložiť na RVPS Martin individuálny register koňovitých zvierat držaných na farme Folkušová I. CEHZ: 335467 v termíne do 26. júna 2019 a 4. zabezpečiť dooznačenie koňa RAIN FALL čipom, ktorý spĺňa IZO normu, tak aby bolo možné identifikovať zviera na základe čipu v termíne do 26. júna 2019.

O kontrole bol spísaný záznam z úradnej kontroly priamo na mieste kontroly. Počas kontroly nebol predložený individuálny register koňovitých zvierat pre chov CEHZ (centrálna evidencia hospodárskych zvierat) 335467. D. L. ako držiteľ sa vyjadril, že si ho zakúpi a vypíše a potom ho doloží. Neboli predložené štyri kusy pasov, aj keď kone (Vendy Sijors, Docs Reed Rey a Denis) sa na farme fyzicky nachádzali. Podľa vyjadrenia držiteľa, išlo o kone súkromných vlastníkov a tí majú pasy u seba. Kôň RAIN FALL, ktorý sa na farme tiež nachádzal, mal pas, v ktorom bol evidovaný čip, ktorý nebolo možné odčítať čítačkou držiteľa ani RVPS Martin.

S opatreniami bol žalobca oboznámený, pričom žalobca bol zároveň aj zodpovedný za ich dodržanie. Žalobca bol poučený, že sa na opatrenia nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len „správny poriadok“), nemajú odkladný účinok a nemožno sa voči nim odvolať a sú preskúmateľné súdom. 4. Žalobca voči napadnutému opatreniu podal žalobu. Namietal zákaz premiestňovania zvierat, ktoré nie sú jeho vlastníctvom, ale sú na jeho farme len ustajnené, pretože vlastníkov týchto zvierat nemôže obmedzovať. Namietal opätovné predloženie pasov dotknutých zvierat, ktoré boli identifikované elektronickým čipom. Nebolo mu zrejmé, na základe akého predpisu má duplicitne predkladať pasy koní, keďže existencia týchto už bola zistená kontrolou na mieste elektronickým čipom a kontrolou databázy CEHZ k danému dňu. K očipovaniu koňa RAIN FALL namietal, že tento bol očipovaný v roku 2011 a ak čipy vykazujú nespoľahlivosť, nie je to jeho zavinením, pričom dotknutý kôň bol jednoznačne identifikovaný na základe znakov, a teda čip by bol duplicitným označením. Za šikanózny považoval požadovaný termín

podnikať. Podľa žalobcu bol výkon kontroly pomstou riaditeľa žalovaného, ktorý v minulosti čelil obvineniu na základe jeho podania. Namietal tiež, že v jeden deň mu veterinárne orgány vykonali kontroly na všetkých jeho farmách po celej Slovenskej republiky súčasne a bez ohlásenia, takže sa nemohol naraz obhajovať na viacerých miestach. Navrhol, aby krajský súd napadnuté opatrenie zrušil a žalovaného vylúčil zo všetkých konaní voči jeho osobe.

žalovaného. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP na základe všeobecnej správnej žaloby, v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, pričom neprihliadol na ďalšie žalobné dôvody uvedené v replike žalobcu, resp. v jeho vyjadrení k duplike žalovaného, keďže tieto boli podané po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby podľa § 183 SSP.

8. K oprávneniu uloženia opatrení, krajský súd uviedol, že žalovaný napadnuté opatrenie nariadil v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z., pretože sa preukázalo nedodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom č. 39/2007 Z.z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie alebo osobitnými predpismi.

Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z kontroly (t.j. nepredloženie pasov koní Vendy, Sijors, Docs Reed Rey a Denis, ktorých držiteľom bol žalobca a ktoré sa fyzicky nachádzali na jeho farme a nezabezpečenie úplnej identifikácie koňa RAIN FALL funkčným čipom) krajský súd konštatoval, že pokiaľ teda inšpektori žalovaného uložili v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. opatrenie preto, že sa zistilo nedodržiavanie veterinárnej požiadavky ustanovenej týmto zákonom - konkrétne identifikácie a registrácie zvierat ako požiadavky podľa § 3 písm. a/ bod tretí citovaného ustanovenia, takéto opatrenie nie je v rozpore so

že pasy sa nachádzali u vlastníkov koní, keďže žalobca ako držiteľ koní ich nemohol predložiť ku kontrole. Za nedôvodnú krajský súd považoval aj časť námietky, spočívajúcu v tom, že kone boli dostatočne identifikované len čipom, pretože v zmysle Nariadenia EÚ 2015/262 koňovité zvieratá sú identifikované iba vtedy, ak sú sprevádzané identifikačným dokumentom vydaným v súlade s týmto nariadením, a teda nepostačuje len implantovanie transpondéra (čipu).

Poukázal na § 19 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 39/2007 Z.z., v zmysle ktorého je aj koňovité zviera hospodárskym zvieraťom a centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje aj individuálny register vedený v každom chove. K tomu ďalej uviedol, že pokiaľ by si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a viedol by individuálny register koňovitých zvierat, tento by bol obsiahnutý v Centrálnom registri hospodárskych zvierat, a bol by jeho súčasťou.

11. Krajský súd neakceptoval ani námietku týkajúcu sa koňa RAIN FALL, ktorý mal implantovaný nefunkčný čip, pričom podľa žalobcu nespoľahlivosť čipu nebola jeho zavinením a kôň bol aj bez čipu jednoznačne identifikovaný na základe znakov.

čipom. 12. Krajský súd sa nestotožnil ani s namietanou šikanóznosťou termínu na nápravu vo vzťahu k očipovaniu koňa RAIN FALL, pretože lehota dvoch dní na vykonanie uloženého opatrenia bola stanovená primerane, a to vzhľadom na to, že prečipovať koňa môže súkromný veterinárny lekár a koňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba poverená ministerstvom (§ 19 ods. 8 zákona č. 39/2007 Z.z.).

neuviedol. 13. K námietke zaujatosti žalovaného voči žalobcovi krajský súd uviedol, že na vydávanie opatrení podľa zákona č. 39/2007 Z.z. sa nevťahujú ustanovenia správneho poriadku a teda nepoužijú sa ani jeho ustanovenia ohľadne prípadného vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu v zmysle § 9 a nasl.

14. K námietke, že boli vykonané kontroly na všetkých farmách žalobcu a nemohol obhajovať svoje práva na viacerých miestach súčasne, krajský súd uviedol, že predmetom prieskumu bolo vydanie napadnutého opatrenia na farme Folkušová I., pričom na výkone kontroly na tejto farme bol žalobca osobne prítomný, a preto mu žiadne jeho procesné práva z tohto uhla pohľadu neboli odňaté. K požiadavke žalobcu v petite žaloby, aby súd vylúčil žalovaného zo všetkých konaní voči žalobcovi krajský súd konštatoval, že žalobca sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia či opatrenia v zmysle správneho súdnictva v zásade môže domáhať len zrušenia napadnutého rozhodnutia či opatrenia, pokiaľ tvrdí, že toto rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, pričom krajský súd nenahrádza činnosť správnych orgánov a nerozhoduje meritórne vo veciach, v ktorých má kompetenciu rozhodovať správny orgán. 1. Žalobca ako sťažovateľ s právnym vzdelaním II. stupňa podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP

S poukazom na bod 12 napadnutého rozsudku namietal, že nie je pravdou, že by sťažovateľ neobmedzoval vlastníkov koní vo vzťahu k ich presunu a premiestňovaniu, ale, že tak učinil žalovaný napadnutým opatrením, keďže vlastníkom koní žalovaný nič nezakázal. Uviedol, že sťažovateľ poskytuje vlastníkom koní len službu za finančnú odmenu a to chov a starostlivosť o ich vlastníctvo - teda o koňovité zvieratá na jeho farme, pričom nakladať s týmito koňmi môžu iba ich vlastníci a teda môžu na nich jazdiť, premiestňovať ich, predať ich a vykonávať ostatné práva, vyplývajúce z ich vlastníctva.

práva. Uviedol, že vlastníci koňovitých zvierat premiestňovaním ich koní nepoškodzujú ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky ani životné prostredie. S poukazom na Ústavu SR namietal, že nemôže obmedzovať nakladanie s vlastníctvom iným osobám, ktoré sú jeho zákazníkmi a platia si za službu starostlivosti o svoje koňovité zvieratá na jeho farmách. Ďalej namietal, že aj keď má právo EÚ prednosť pred zákonmi SR, je neuskutočniteľné, aby pasy cudzích koňovitých zvierat sa nachádzali na jeho farmách, pretože pri preprave a premiestňovaní koňovitých zvierat ich vlastníkmi musia sprevádzať koňovité zvieratá pri tejto preprave. 2. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu kontroly, ako aj zistení vyplývajúcich z tejto kontroly, ktoré viedli k vydaniu opatrení uložených sťažovateľovi. K námietke, že sťažovateľovi boli uložené neuskutočniteľné a nevykonateľné opatrenia uviedol, že uložené opatrenia sú legitímne a boli uložené v súlade so zákonom v záujme urýchleného uvedenia daného stavu do súladu so zákonom a vzhľadom

Ich prijatím sa sťažovateľ stal ich držiteľom a bol povinný plniť všetky veterinárne požiadavky vrátane identifikácie a registrácie. S poukazom na nariadenie EÚ 2015/262 a vyhlášku č. 16/ 2012 Z.z. uviedol, že vlastník alebo držiteľ má povinnosť preukázať pri kontrole identifikáciu a registráciu koňovitých zvierat okrem elektronického čipu aj ich identifikačnými dokumentmi - pasmi a je povinný viesť individuálny register v chove. Poukázal na to, že vlastníkom a držiteľom nemusí byť tá istá osoba, pričom držiteľ je zodpovedný za koňovité zviera a ak nie je súčasne jeho vlastníkom, koná v súlade s nariadením EÚ 2015/262 v mene vlastníka a s jeho

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

4. Podľa § 3 písm. a/ bod 3. zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k vydaniu napadnutého opatrenia, veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú identifikácia a registrácia zvierat.

7. Podľa § 37 ods. 1 a 2 písm. b) bodu 1 zákona č. 39/2007 Z.z., 1) Vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní

8. Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z., ak to okolnosti prípadu vyžadujú, najmä ak existuje riziko ohrozenia zdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ak je to potrebné z hľadiska ochrany zvierat, alebo ak existuje podozrenie, alebo ak sa zistilo porušovanie povinností alebo nedodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi,5) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/20210315> veterinárny inšpektor bezodkladne nariadi vhodné opatrenia na ochranu zdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ochranu zvierat alebo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti produktov živočíšneho pôvodu, najmä a) obmedzenie alebo zákaz premiestňovania, prepravy, uvádzania na trh alebo používania zvierat, (.

10. Vychádzajúc z recitálu 19 k nariadeniu EÚ 2015/262, ktorý je napriek absencii jeho právnej záväznosti významným interpretačným nástrojom pre konkrétne ustanovenia dotknutého právneho aktu EÚ, možno konštatovať, že právne akty EÚ síce z terminologického hľadiska rozlišujú medzi vlastníkmi a držiteľmi zvierat, avšak v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a predpisov EÚ nemusí byť vlastníkom koňovitého zvieraťa nevyhnutne osoba, ktorá za koňovité zviera zodpovedá. Preto je vhodné objasniť, že za identifikáciu zvierat čeľade koňovitých v súlade s týmto nariadením by mal v prvom rade zodpovedať držiteľ koňovitého zvieraťa, ktorý môže, ale nemusí byť jeho vlastníkom.

12. Uvedené je z pohľadu kasačného súdu jednoznačným vyjadrením toho, že zodpovednosť za plnenie si povinností vyplývajúcich z citovaného nariadenia nesie v prvom rade držiteľ koňovitého zvieraťa, ktorým bol v prejednávanej veci preukázateľne sťažovateľ, pričom samotný vlastnícky vzťah k dotknutému koňovitému zvieraťu nie je pre posúdenie zodpovednosti relevantný. Tomuto záveru napokon korešponduje aj znenie § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 39/2007 Z.z. podľa ktorého osobou, ktorou sa má na mysli aj držiteľ (viď odsek 1 citovaného ustanovenia) je povinný pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov (viď odsek 2 citovaného ustanovenia). V zmysle uvedeného teda neobstojí sťažovateľova hlavná argumentácia v kasačnej sťažnosti, podstatou ktorej bolo, že sťažovateľ nie je vlastníkom dotknutých koňovitých zvierat.

totožnosti. Je zrejmé, že obsahu citovaného ustanovenia korešpondoval aj postup žalovaného v prejednávanej veci, pričom kasačný súd poukazuje na kontrolné zistenia, v zmysle ktorých sťažovateľ ku štyrom koňom (Vendy, Sijors, Docs Reed Rey a Denis), ktoré boli umiestnené na jeho farme a teda ktorých bol držiteľom, nepredložil platné pasy, aj keď kone sa na farme fyzicky nachádzali a boli očipované. Pokiaľ ide o koňa RAIN FALL tento bol síce označený čipom (transpodérom), avšak čip nebolo možné prečítať čítačkou ani držiteľa koňa ani inšpektorov žalovaného. Elektronické identifikátory („transpondéry“) pre zvieratá čeľade koňovitých sa už bežne používajú v praxi na medzinárodnej úrovni, pričom táto technológia by mala slúžiť na to, aby bola zaručená jasná súvislosť medzi koňovitým zvieraťom a identifikačným dokumentom. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sťažovateľ ako držiteľ nedodržal resp. porušil povinnosť uvedenú v § 3 písm. a/ bod 3. a vzhľadom na uvedené mu žalovaný uložil opatrenie v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. v súlade so zákonom.

Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú

16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.