10Asan/9/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AUTOALLES, s.r.o., so sídlom Košická 34, 080 01 Prešov, IČO: 36359033, právne zastúpený: AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36868701, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SK/0187/99/2018 z 22. augusta 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/85/2019-169 z 10. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

VOLKSWAGEN PASSAT Variant 1,9 TDi, 74 kW, VIN:H., ktoré ako vyplýva z opisu konania žalobcu podľa bodu 1. výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca ako sprostredkovateľ predaja ponúkal v období od 02.10.2017 do 26.10.2017 a u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti,

4. VOLKSWAGEN PASSAT Variant 1,6 TDi, 77 kW, VIN: H., ktoré podľa opisu konania žalobcu uvedeného v bode 4. výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca ako účastník konania - sprostredkovateľ predaja ponúkal v období od 26.05.2017 do 27.06.2017 a u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Účastník konania ako právnická osoba tak porušil zákaz ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlami prejdenej vzdialenosti, čím došlo k porušeniu § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z.

Na všetkých predmetných motorových vozidlách sú údaje z kontroly originality, stavu technickej kontroly a emisnej kontroly vykonanej na Slovensku, údaje o prejdenej vzdialenosti uvedené v Zmluvách o sprostredkovaní a stavy najazdených kilometrov odfotografované pri kontrole dňa 13.10.2017 nižšie ako údaje o prejdenej vzdialenosti uvedené v databáze registra prevádzkových záznamov vozidla (prevádzkované spoločnosťou IRIS IDENT s.r.o.) zaznamenané v Holandsku. V prípade správneho deliktu, ako tomu bolo v prejednávanej veci, účastník konania zodpovedá za plnenie povinností a zákazov stanovených príslušnou právnou úpravou objektívne, t.j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, či nedbanlivosť, vedomosť či nevedomosť) alebo iné okolnosti, za ktorých došlo k ich porušeniu (napr. bez ohľadu na to, či účastník konania má alebo nemá možnosť odkontrolovať históriu predmetných motorových vozidiel v rámci iných databáz ako tých, ktoré sú dostupné alebo bez ohľadu na to, či má účastník konania možnosť získať doklady, ktoré získa v rámci svojej kontrolnej činnosti Slovenská obchodná inšpekcia). 3.

Poverená technická služba kontroly originality môže uverejňovať na svojom webovom sídle alebo poskytovať tretím osobám v elektronickej forme so súhlasom ministerstva údaje o prevádzkových záznamoch vozidiel v zmysle ust. § 108d ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z., iné osoby ako uvedené v ods. 2, ktoré zistia neoprávnenú manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla, sú povinné bezodkladne oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii všetky im známe identifikačné údaje o prevádzkovateľovi vozidla a o vozidle, najmä značku, obchodný názov, typ, identifikačné číslo vozidla, VIN a evidenčné číslo vozidla ako aj ostatné zistené informácie o neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti a špecifikáciu zistených nedostatkov. Tieto povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení si spoločnosť IRIS IDENT s.r.o. ako poverená technická služba kontroly originality vozidiel plní prostredníctvom registra prevádzkových záznamov vozidla.

Skutkový stav zistený v čase kontrol, po porovnaní so stavom, ktorý je vyžadovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, bol spoľahlivo vyhodnotený ako stav protiprávny. V zmysle ust. § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva správnemu orgánu obligatórna povinnosť pristúpiť k uloženiu sankcie tomu, kto poruší niektorý zákaz ustanovený v § 23b zákona č. 725/2004 Z. z. Pre samotné konštatovanie o porušení zákazu ustanoveného zákonom je rozhodujúci skutkový stav zistený v čase kontrol. Konaním žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky a došlo k porušeniu úpravy podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z., pričom zodpovednosť žalobcu bola spoľahlivo preukázaná.

Popísaným konaním predávajúci v konečnom dôsledku mohol profitovať z vyššej ceny motorových vozidiel, nakoľko v dôsledku zníženého počtu najazdených kilometrov mohol ponúkať predmetné vozidlá za vyššie ceny. Zodpovednosť žalobcu je objektívna, to znamená bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili porušenie. Sankcia, uloženie ktorej prichádza do úvahy, je možná v rozpätí od 3000,- € do 50000,- € a konkrétne uložená sankcia vo výške 20.000,- € je určená tak, aby plnila úlohu výchovnú aj represívnu, postihovala protiprávne konanie a aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Plní zároveň aj úlohu preventívnu vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností a zákazov (generálna prevencia) a tak má silu odradiť od protiprávneho postupu.

Pokiaľ ide o výpisy z registra prevádzkových záznamov, žalovaný uviedol, že tieto boli žalobcovi ako účastníkovi konania zaslané listom zo 17.01.2019 s tým, že sa účastník konania mohol k týmto dokumentom vyjadriť v lehote 5 dní, čo aj využil. Pokiaľ ide o jeho námietku v tomto vyjadrení, podľa ktorej výpis z registra prevádzkových záznamov k predmetným motorovým vozidlám nebolo možné získať žiadnemu účastníkovi konania v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu zákazu podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z., žalovaný skonštatoval, že uvedená námietka neznamená nezákonnosť získaného dôkazu, či jeho nepoužiteľnosť v správnom konaní a v tejto časti poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 2, všetko Správneho poriadku. Zdôraznil, že podľa citovanej právnej úpravy výpisy z prevádzkových záznamov k predmetným vozidlám je potrebné považovať za dôkazy v súlade s právnymi predpismi, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Žalovaný považuje všetky dôkazy v rámci písmena a/ až f/ za hodnoverné a zákonné, pretože na ich získanie bol

7. Prvostupňovému správnemu orgánu bola poskytnutá databáza z registra prevádzkových záznamov, prevádzkovaná spoločnosťou IRIS IDENT s.r.o., ktorá je poverenou technickou službou kontroly originality a ktorá je prevádzkovateľom systému. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý uvádza, že prvostupňový správny orgán nepravdivo tvrdí, že dokument 1/C mu bol poskytnutý spoločnosťou IRIS IDENT s.r.o., pretože na tomto dokumente 1/C je logo IRIS SH, žalovaný konštatuje, že údaje prvostupňový správny orgán získal od spoločnosti IRIS IDENT s.r.o. a tento dokument obsahuje znak irissh z dôvodu, že IRIS SH, s.r.o. bola spoločnosťou, ktorá zabezpečovala technickú stránku - zabezpečenie registra. Žalovaný zdôraznil, že dôkaz bol získaný od spoločnosti IRIS IDENT s.r.o. ako poverenou technickou službou kontroly originality vozidiel a nie od IRIS SH, s.r.o., ktorá len zabezpečovala technické zabezpečenie registra. 8. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako účastník konania neuviedol žiaden právne relevantný argument a ani ustanovenie zákona, ktoré by potvrdzovalo jeho tvrdenie, podľa ktorého existuje rozdiel medzi správnym orgánom a súkromnou spoločnosťou, pričom získané dôkazy označil za legislatívne neprípustné a nezákonné.

uviedol, že v registri prevádzkových záznamov vozidla má SOI vytvorený špeciálny prístup práve na účely kontroly porušenia zákazu uvedeného v § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. 9. Nie je podstatné, či účastník konania bol v postavení sprostredkovateľa predaja alebo či bol vlastníkom jednotlivých vozidiel, podstatné je, či došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. účastníkom konania. I v tejto časti žalovaný poukázal podporne na závery podľa rozsudku Krajského súdu Nitra sp.zn. 11S/165/2017.

Predmetné vozidlá boli teda žalobcovi odovzdané, mal ich k dispozícii a bolo jeho povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou, preveriť si stav počítadla prejdenej vzdialenosti a najmä neponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

K porušeniu zákazu podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. došlo až pri štyroch motorových vozidlách, pričom u vozidla VOLKSWAGEN PASSAT Variant 1,9 TDi, 74 kW, VIN: H. došlo k veľmi výraznej neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

II. Konanie pred správnym súdom

14. Správny súd konštatoval, že relevantná právna úprava podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/ 2004 Z.z. zakotvuje objektívnu zodpovednosť subjektu podnikateľa právnickej osoby, teda typ administratívnej zodpovednosti, pre vznik ktorej sa zavinenie nevyžaduje a ktorá nastupuje už samotným porušením zákonom stanovenej povinnosti, v danom prípade porušením zákazu ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, a teda táto zodpovednosť vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu, ktorý tento zákaz poruší vzniká už ponúkaním takéhoto motorového vozidla na trhu SR. Žalobca ako podnikateľ právnická osoba vykonáva a aj v čase, keď predmetné vozidlá ponúkal na trhu SR, vykonával svoju podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda realizujúc podnikanie pri splnení jedného zo základných znakov výkonu podnikateľskej činnosti - výkonom podnikateľskej činnosti na

15. Správny súd ďalej uviedol, že administratívnej zodpovednosti žalobcu nezbavuje a ani nemôže zbaviť sumár vykonaných úkonov identifikovaných žalobcom v správnej žalobe, vykonaných žalobcom za účelom preverenia stavu odometrov predmetných vozidiel, nakoľko v správnom konaní bolo preukázané, že stav odometrov predmetných motorových vozidiel v čase, kedy boli tieto ponúkané žalobcom na trhu SR nezodpovedal skutočnosti (konkrétne, že bol stav km nižší), teda, že nimi bolo neoprávnene manipulované.

16. Ak žalobca poukazoval na to, že mu iná ako inzerovaná (ponúkaná) alebo v zmluvách o sprostredkovaní uvedená hodnota odometrov predmetných vozidiel známa nebola a nezistil inú hodnotu ani pri vynaložení úsilia opísaného v správnej žalobe správny súd konštatuje, že táto argumentácia nie je spôsobilá zbaviť žalobcu jeho administratívnej zodpovednosti v prejednávanej veci primárne vzhľadom na povahu jeho zodpovednosti, ktorá je objektívnou zodpovednosťou ako je už vyššie konštatované, bez možnosti liberácie, a teda právna úprava tejto zodpovednosti vo vyššie citovanom, pre túto vec v relevantnom znení, nepredpokladá zákonom vymedzený dôvod, pri preukázaní ktorého by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Z obsahu inšpekčných záznamov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný, ktorý sa neuspokojil len s rozsahom dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom si sám zabezpečil výpisy z registra prevádzkových záznamov k predmetným vozidlám (tieto zaslal žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nim, čo žalobca i využil).

V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Register prevádzkových záznamov vozidiel v uvedenej právnej podobe, s obsahom a podmienkami fungovania ako vyplýva z § 48 zákona č. 106/2018 Z.z., bol zriadený až zákonom č. 106/2018 Z.z. a v čase, kedy mal žalobca predmetné vozidlá ponúkať na trhu SR, tento register ešte v uvedenej podobe, spojenej so zákonnou povinnosťou pre jednotlivé technické služby, právnické osoby, fyzické osoby - podnikateľov a orgány zasielať informácie o cestných motorových vozidlách do tohto registra neexistoval.

. 18. Správny súd ďalej konštatoval, že z úpravy § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva, že je irelevantné, kto manipuláciu s odometrom realizoval (či to bol vlastník motorového vozidla alebo tretia osoba - sprostredkovateľ a pod.), pretože subjektom zodpovednosti je podnikateľ právnická osoba, ktorá vozidlo na trhu SR ponúka a tou bol v predmetnej veci žalobca. Úprava § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. je úpravou konania jednak odlišného subjektu a jednak odlišného samotného konania, ako takého oproti úprave podľa § 23b ods. 1 tohto právneho predpisu, a teda z hľadiska úpravy vyplývajúcej z § 195 písm. c) SSP je postup prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného zákonný a neporušujúci zásadu ne bis

Zároveň úprava § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. zavádza oproti úprave § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. liberačný dôvod, podľa ktorého zákaz podľa § 53 ods. 3 veta po bodkočiarku zákona č. 106/2018 Z. z. neplatí, ak je informácia o neoprávnenej manipulácii so zobrazovanou hodnotou odometra alebo o neoprávnenej manipulácii s odometrom zverejnená pred uvedením, sprístupnením, ponukou alebo sprostredkovaním predaja a k vozidlu je pripojený výpis z Registra prevádzkových záznamov vozidiel. Ťažiskovo práve z dôvodu, že takto vymedzený liberačný dôvod je viazaný na nový inštitút - Register prevádzkových záznamov vozidiel podľa § 48 zákona č. 106/2018 Z. z., a teda register v uvedenej zákonom vymedzenej forme a zákonom vymedzených podmienkach fungovania neexistujúci v čase, kedy došlo ku spáchaniu predmetných správnych deliktov žalobcom, neprichádza do úvahy vo vzťahu k žalobcovi naplnenie tohto liberačného dôvodu, a tým je vylúčený záver, podľa ktorého je úprava podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. pre žalobcu v pomeroch prejednávanej veci priaznivejšia

20. Sankcia uložená žalobcovi z hľadiska jej druhu a výšky nevybočila z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, a teda napadnuté rozhodnutie je zákonné i vo svetle úpravy podľa § 195 písm. e) SSP. Uložená výška sankcie je náležite a v súlade s úpravou podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a zrozumiteľne odôvodnená, a to už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný stotožnil a zároveň ho i rozvinul.

21. Žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

na ďalšie konanie. 22. Sťažovateľ s poukazom na bod 12 rozsudku namietal, že nemal právne nástroje, ani oprávnenú možnosť domáhať sa u tretích osôb [importéri, servisné strediská a pod.] údajov o stave vozidla, ktoré im nepatrí. Tieto údaje im tretie osoby nie sú povinné a s ohľadom na ochranu osobných údajov ani oprávnené poskytnúť a to na rozdiel od štátnych orgánov, ktorým je každá dotknutá osoba povinná poskytovať súčinnosť, nakoľko štátne orgány sú k získavaniu týchto údajov oprávnené priamo zo zákona. Tento argument je rovnako veľmi podstatným, nakoľko správne orgány sa vôbec nevyjadrili ku skutočnosti, že právna úprava nedefinovala v akom registri má sprostredkovateľ preverovať ojazdenosť km. Obidva správne orgány uviedli, že si tieto údaje zistili z úradnej moci v procese dokazovania od tretích osôb.

Správne právne posúdenie by malo byť také, že krajský súd ho nebude považovať za zodpovedného za porušenie zákazu, keďže nemal možnosť predísť porušeniu predmetného zákazu vykonaním kontroly stavu odometrov. Z argumentácie krajského súdu sa zdá, že jediným spôsobom, ktorým bolo možné sa vyhnúť porušeniu zákazu ustanoveného v § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z., bolo neponúkať na trhu SR žiadne motorové vozidlá. 24. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca len napáda vtedy platný právny stav, resp. zákon a poukazuje na rozdiel medzi zákonom č. 725/2004 Z.z. a zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení

ktoré sťažovateľ ponúkal, a na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácií s počítadlom prejdenej vzdialenosti. 26. V súlade s ustanovením § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. mal žalovaný (správny orgán) zákonnú povinnosť uložiť pokutu v prípade, ak došlo k porušeniu niektorého zo zákazov ustanovených v § 23b zákona č. 725/2004 Z.z., a je nepochybne preukázané, že k takémuto porušeniu konaním sťažovateľa došlo. Sťažovateľ zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti, a bolo prvoradou povinnosťou účastníka konania neporušiť zákaz uvedený v § 23b ods. 3 zákona č.725/2004 Z.z.

27. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

28. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

30. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon

svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

Ustanovenie § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. je totiž koncipované celkom jednoznačne. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v danom ustanovení predmetného zákona sa vyžaduje, aby tieto subjekty vykonávali tam uvedenú činnosť, ktorá je zakázaná, teda uvádzali, sprístupňovali na trhu alebo ponúkali na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

33. V danom prípade je nesporne preukázané, že sťažovateľ ponúkal na trhu SR predmetné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, pričom túto skutočnosť sťažovateľ ani nerozporuje. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. teda bolo preukázané.

35. Záverom Najvyšší správny súd rovnako ako krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že úprava § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. síce zaviedla oproti úprave § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. liberačný dôvod viazaný na nový inštitút - Register prevádzkových záznamov vozidiel podľa § 48 zákona č. 106/2018 Z. z., avšak tento neexistoval v čase, kedy došlo k spáchaniu predmetných správnych deliktov. Preto vo vzťahu k sťažovateľovi naplnenie tohto liberačného dôvodu neprichádza do úvahy. Touto skutočnosťou je preto vylúčený záver, že nová úprava podľa § 53 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z. je pre sťažovateľa v pomeroch prejednávanej veci priaznivejšia a preto mala byť žalovaným aplikovaná na základe ústavného princípu podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.