10Sžak/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobcu): O. Q., narodený X.X.XXXX, prechodne bytom A. I., H. B. X/XXX, XXX XX C. - R. R. V., trvale bytom K. I.. Xth F.,R..XXX E., štátny príslušník Iránskej islamskej republiky, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GH LEGAL s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52232743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2018/030247-003 zo dňa 9. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/5/2019-143 z 10. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/5/2019-143 z 10. septembra 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2018/030247-003 zo dňa 9. júla 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na krajskom súde

hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia, - udelený resp. obnovený prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov, - preskúmaním administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť žalobcu nevytvára žiadne pracovné miesta pre občanov SR, nemá uzatvorené žiadne zmluvy so slovenskými spoločnosťami, nevie uviesť skutočnosti o fungovaní svojej spoločnosti, spoločnosť žalobcu nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok a podnikateľská činnosť spoločnosti je vykonávaná na adrese D., kde sa jedná o schránkovú firmu.

zamýšľaného podnikania (petrochémia, umelé nite, lešenia a debniace prvky, stavebná činnosť) neboli ani v konaní na správnom orgáne I. stupňa, a ani v odvolacom predložené žiadne dôkazy (obchodné zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve, faktúry a pod.), ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, či jeho splnomocneného zástupcu. 8. Žalobca sa replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného a poukázal na sumu 6.741,80 Eur, ktorú jeho spoločnosť A&M EUROPE s.r.o. vyplatila na dani za rok 2017.

podnikania. 9. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

10. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd poukázal na rozsudok krajského súdu vo veci brata žalobcu, sp. zn. 14S/79/2019 zo dňa 18.6.2020, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCPBA8-518-027/2018-Z zo dňa 15.10.2018, ktorým, s poukazom na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodne rozdiely, zamietlo žiadosť brata žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že prechodný pobyt brata účastníka konania bol zrušený, a krajský súd túto vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

12. Krajský súd zdôvodnil, že úlohu pri vydávaní stanoviska Ministerstva hospodárstva SR mohla zohrať aj to, že úlohou žalobcu v rámci podnikateľskej činnosti bolo zabezpečovať eventuálnych záujemcov o podnikanie na internete, pričom jeho brat K. Q. vyvíjal väčšiu aktivitu pri zabezpečovaní klientov, keď žalobca potvrdil, že brat K. Q. oslovoval slovenské spoločnosti pri podnikaní, aj firmy v Iráne, čím má za to, že aktivita brata žalobcu bola

vzťahov. 14. Podľa krajského súdu aj keď stanovisko Ministerstva hospodárstva SR nie je jediným smerodajným dôkazom, je veľmi dôležitým ukazovateľom a dôkazom vtedy, ak osoba žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Keďže u žalobcu toto stanovisko bolo jednoznačne negatívne, ako aj vzhľadom na ďalšie okolnosti, ktoré zistili správne orgány v priebehu správneho konania, ktoré sa týkali uvádzania nepravdivých údajov v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu, krajský súd považuje dokazovanie vykonané správnymi orgánmi za postačujúce na rozhodnutie vo veci a obe rozhodnutia správnych orgánov za dostatočne odôvodnené a zákonné.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) ) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. namietal, že: - krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou na ktorú sťažovateľ poukazuje od začiatku, a to, že jeho výsluch zo dňa 7.11.2017 je nezákonný z dôvodu, že sa na ňom nezúčastnila osoba, ktorá by mohla úradne prekladať z jazyka Farsí do slovenského jazyka. Z tohto dôvodu boli vo výpovedi sťažovateľa zaznamenané skreslené a nepresné vyjadrenia sťažovateľa, - rozpor medzi stanoviskami Ministerstva hospodárstva SR vo veci sťažovateľa a jeho brata nebol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žiadnym spôsobom vyriešený, odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepresvedčivé, v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania a neprijateľné, aby sa správny súd s uvedeným nevysporiadal vo svojom rozhodnutí. 18. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konania, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe č. PPZ-HCP-BA2-2019/019231-004 zo dňa 6.3.2019.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžak/1/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok

krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p). 22. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 23. Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 24. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 25. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania . 29.

30. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 31.

33. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho posúdenia krajského súdu boli dôvodné.

35. Dôvod pre zrušenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 písm. e) v spojení s § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov spočíval v tom, že sťažovateľ nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že na území Slovenskej republiky vykonáva zamýšľanú podnikateľskú činnosť (petrochémia, umelé nite, lešenia a debniace prvky, stavebná činnosť). Z administratívneho spisu bolo zistené, že sťažovateľ k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil výpis z obchodného registra spoločnosti CAMELAI s.r.o., ktorej bol konateľom a ktorej nástupcom je spoločnosť A&M EUROPE s.r.o.

36. V inom konaní pod č.k. 10Sžak/3/2021 sa kasačný súd zaoberal účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, pričom za použitia teleologického výkladu dospel k názoru, že jeho účelom „je odstránenie kladného rozhodnutia o pobytovom statuse štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý ho dosiahol tým, že oklamal správny orgán v konaní o jeho žiadosti. Z formulácie ustanovenia § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov a jeho zaradenia v rubrike „Rozhodovanie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu“ je zrejmé, že sa nemá na mysli uvedenie nepravdivého alebo zavádzajúceho údaja alebo predloženie falošného alebo pozmeneného dokladu alebo dokladu inej osoby hocikedy, alebo hocikomu (teda napríklad v nejakej neskoršej žiadosti adresovanej obci, či v komunikácii so súkromnou osobou), ale viaže sa len na údaje uvedené v žiadosti o udelenie prechodného pobytu a na vyžadované prílohy. Ide potom o zákonom prípustnú reakciu správneho orgánu na to, že správny orgán po udelení prechodného pobytu zistí a

Najčastejšie pôjde o také prípady, keď správny orgán až po udelení prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník predložil v konaní o jeho žiadosti falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby alebo dodatočne vyjde najavo, že uvádzal také nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o takých podstatných skutočnostiach, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na to, že pri ich odhalení už v štádiu konania o jeho žiadosti o prechodný pobyt by znamenali pre štátneho príslušníka tretej krajiny negatívne dôsledky v podobe zamietnutia jeho žiadosti o prechodný pobyt.“. 37.

práva. Podľa najvyššieho správneho súdu preto neprichádzalo do úvahy sankcionovať sťažovateľa vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel podnikania z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny po udelení prechodného pobytu vykonáva inú podnikateľskú činnosť, ako pôvodne zamýšľal, stále však deklarovanú v predmete činnosti jeho spoločnosti, ako bolo známe správnemu orgánu, je len prirodzenou súčasťou podnikateľského prostredia. Štátny príslušník tretej krajiny až po udelení prechodného pobytu v tej ktorej krajine spoznáva podnikateľské reálie, dopyt a ponuku na trhu a je len prirodzené, že podnikateľ na to môže reagovať zmenou pôvodne zamýšľaného podnikateľského zámeru. Táto skutočnosť však nemôže byť posúdená tak, že správny orgán bol zavádzaný a zakladať tak dôvod na zrušenie prechodného pobytu na účel podnikania.

38. V prípade zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, že nie je vo verejnom záujme, správny orgán vychádzal zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR ako jedného z relevantných podkladov pre rozhodnutie, podľa ktorého podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto veci kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti brata sťažovateľa ako konateľa tej istej spoločnosti A&M EUROPE s.r.o., vydalo Ministerstvo hospodárstva SR tri pozitívne stanoviská.

Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných benefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR ako aj miestnych úradov mestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania štátneho príslušníka tretej krajiny. Je však povinnosťou správnych orgánov v prípade negatívneho stanoviska dotknutých orgánov, najmä ak chýbajú bližšie dôvody negatívneho stanoviska, takéto nedostatky odstrániť a vyžiadať bližšiu identifikáciu dôvodov, ktoré sa stanú základom pre správne uváženie správnych orgánov pri rozhodovaní o udelenie prechodného pobytu, resp. pri rozhodovaní o zrušení povolenia na prechodný pobyt (10Sžak/7/2019 z 19.6.2019).

V stanovisku Ministerstva hospodárstva SR nie je uvedené, z akých podkladov a dokumentov Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vychádzalo a ani zdôvodnenie, prečo podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR, preto podľa kasačného súdu toto stanovisko v danej veci nemôže slúžiť ako relevantný podklad pre rozhodnutie.

povinný presne a úplne zistiť stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Uvedené ustanovenie zakotvuje zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky skutočnosti nevyhnutné a potrebné pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia. Kasačný súd mal preto pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zrušenie povolenia prechodného pobytu žalobcu na účel podnikania aj z dôvodu, že prechodný pobyt sťažovateľa nie je vo verejnom záujme.

V Bratislave dňa 31. marca 2022