10Sžak/4/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyne): E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX U., G. M., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Hrčka - Sabó, s.r.o., Advokátska kancelária, Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-137-005/2019-SK zo dňa 20. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/272/2019-145 zo 4. novembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/272/2019-145 zo 4. novembra 2020 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ- HCP-BB2-137-005/2019-SK zo dňa 20. septembra 2019 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľke priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa mala udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s platnosťou od 22.3.2018 do 30.3.2020 ako konateľka spoločnosti Sara Trading & Construction, s.r.o., Banská Bystrica. Pri udelení prechodného pobytu žalobkyňa preukazovala zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu v R. G., U. O., C. XX, H. H..

Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. a tiež skutočnosťou, že vlastník nehnuteľnosti túto nesprístupnil správnemu orgánu a ospravedlnil sa služobnou cestou do zahraničia. Prvostupňový správny orgán dôvodil, že 15.4.2019 bola v súvislosti s iným konaním vykonaná podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov kontrola oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinnosti u cudzincov na adrese R. G. XX, H. H.. Pri kontrole sa nikto v nehnuteľnosti nezdržiaval.

Správny orgán uviedol, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom exekúcie a pre potreby výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti bol Ing. Oravkinom vyhotovený znalecký posudok č. 15/2019, z ktorého je zrejmé, že budova je neobývaná a bez rozsiahlej rekonštrukcie je momentálne neobývateľná. Ďalej správny orgán vyhodnotil vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. o spotrebe energií na danej adrese tak, že spotreba pitnej vody 1m3 za obdobie od 11.1.2017 do 20.2.2019 a spotreba elektrickej energie 23kWh za obdobie od 1.1.2018 do 11.6.2018 predstavuje neprimerane nízke hodnoty, ktoré potvrdzujú, že budova nie je využívaná na bývanie.

a zavádzajúce s cieľom deklarovať splnenie podmienky zabezpečeného ubytovania počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti posúdil prvostupňový správny orgán právne tak, že boli naplnené dôvody zrušenia prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán vyhodnotil aj vplyv zrušenia prechodného pobytu k jeho dôsledkom, pričom dospel k záveru, že dôvod zrušenia prechodného pobytu nebude neprimeraným dôsledkom pre žalobkyňu. 3. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-137-005/2019-SK zo dňa 20. septembra 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

nebýval. Bežné zdržiavanie sa na akejkoľvek adrese pobytu je sprevádzané známkami bežného pohybu osôb cez hlavný vchod, obzvlášť ak išlo celkovo o jedenásť ľudí, vrátane maloletých detí a navyše cudzincov, ktorí sú nápadnejší pre miestne obyvateľstvo ako občania Slovenska, čo by susedia určite zaregistrovali. Takisto spotreba elektrickej energie a vody, ktoré prirodzene patria k bežne obývanému objektu, navyše v celkovom počte 11 osôb, by sa nepohybovali na skoro mizivých číslach spotreby. Zákon síce neustanovuje spôsob a miesta prevádzania osobnej hygieny, avšak tvrdenie žalobkyne, že bežnú osobnú hygienu tak ona, ako aj ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese, mohli vykonávať na verejnej plavárni, je podľa posúdenia žalovaného viac než nereálne.

5. K námietke, že 10.7.2019, teda dva dni po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa zmenila adresu, a teda pominuli dôvody zrušenia jej prechodného pobytu, žalovaný uviedol, že dôvodom zrušenia bolo uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov správnemu orgánu, a preto samotné presťahovanie sa nič nemení na fakte, že žalobkyňa správnemu orgánu oznámila nepravdivé resp. zavádzajúce údaje. Zavádzanie videl žalovaný v tom, že žalobkyňa reálne nepobývala na deklarovanej adrese, pričom napriek tomu ňou preukazovala zabezpečenie ubytovania na území Slovenska, čím vedome zavádzala správny orgán.

II. Konanie na krajskom súde

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) dňa 9.12.2019 žalobu, v ktorej namietala - porušenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tým, že žalovaný akceptoval dôkazy získané prvostupňovým orgánom a dôkazy a tvrdenia žalobkyne nebral do úvahy; - zaujatosť správneho orgánu voči celej jej rodine;

cudzincov; - zmenu adresy, čím pominuli fiktívne dôvody, ktoré boli uvedené správnym orgánom, ale druhostupňový správny orgán napriek tomu podržal prvostupňový správny orgán a zrušil jej pobyt. 7. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.

K námietke žalobkyne, že správne orgány porušili § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, že akceptovali dôkazy získané prvostupňovým orgánom a dôkazy a tvrdenia žalobkyne nebrali do úvahy ako aj k námietke, že správne orgány boli zaujaté voči celej rodine žalobkyne a postupovali zaujato a neodborne, krajský súd uviedol, že boli uplatnené len všeobecne. Žalobkyňa neuviedla ktorým konkrétnym ňou predloženým dôkazom sa orgány verejnej správy nezaoberali. Takisto námietky zaujatosti administratívneho orgánu voči žalobkyni neboli konkretizované vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Žalobkyňa nepodala v administratívnom konaní námietku na vylúčenie zamestnancov orgánu verejnej správy, a preto v tomto administratívnom konaní nebolo rozhodované podľa § 12 Správneho poriadku, ktoré rozhodnutie by bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom.

10. K námietke žalobkyne, že byt spĺňa štandardy podľa § 8 Vyhlášky upravujúcej minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu, krajský súd uviedol, že je nekonkretizovaná k dôvodom napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie nebolo založené na tom, že tieto štandardy byt nespĺňa, ale na tom, že napriek tomu je v neobývateľnom stave a dlhodobo neobývaný, a preto žalobkyňa uviedla nepravdivé údaje, keď predložila správnemu orgánu oznámenie, že toto je miesto, kde má zabezpečené ubytovanie na účely jej prechodného pobytu, ktorého účelom bolo podnikanie na území SR.

že žalobkyňa oznámením o zabezpečení ubytovania na adrese R. G. XX, H. H., čo urobila 7.5.2018, uviedla nepravdivé a zavádzajúce údaje. Nešlo o nedostatok jej podania, išlo o vedomé zavádzanie administratívneho orgánu, že bude bývať v budove, v ktorej ani po 11tich mesiacoch, kedy vykonal ohliadku znalec, stále nebývala, pretože byt bol v neobývateľnom

Podľa krajského súdu žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, že sa na nahlásenej adrese trvalého pobytu zdržiavala. Podľa krajského súdu nestačí prezentovať zabezpečenie ubytovania fiktívne, teda na adrese síce nehnuteľnosti, ktorá je stavebne určená na bývanie, ale v stave, ktorý nie je spôsobilý na takéto užívanie a nezdržiavať sa tam vôbec.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia právnej veci, keď žalobkyňa namietala, že jej konanie malo byť posúdené nanajvýš ako priestupok, krajský súd uviedol, že správnosť právneho posúdenia veci tvorila predmet súdneho prieskumu. Teda, či zistené skutočnosti a z nich plynúci skutkový záver, boli subsumované pod príslušnú právnu normu, ktorej hypotéza vyjadrená v zákone sa vzťahuje na zistené skutkové okolnosti a skutkové závery.

14. Na základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe nebol dôvodný. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

SR, - nesprávne vyhodnotil žalobné námietky v bodoch 8 až 10 rozsudku za uplatnené všeobecne, podľa sťažovateľky námietky sú bližšie uvedené v konkrétnych vyjadreniach a odvolaniach ako aj výpovediach na samotnom pojednávaní, žalovaný a ani krajský súd sa so súhlasom Mesta Banská Bystrica nevysporiadali, - nedodržal princíp proporcionality, keď na jednej strane vytýka nekonkrétnosť námietok sťažovateľky a na druhej strane mu postačuje nekonkrétne všeobecné stanovisko žalovaného bez presného špecifikovania, v zmysle, že sa s uplatnenými námietkami vysporiadal, - nesprávne posúdil dôvody rozhodnutia žalovaného, nezdržiavanie sa na adrese prechodného bydliska nie je zavádzanie, ale nanajvýš správny delikt, a opačné posúdenie nemá oporu v zákone o pobyte cudzincov, navyše sťažovateľka vždy komunikovala na uvedenej adrese so správnym orgánom, - nesprávne vyhodnotil dôkazy získané a pripustené v súdnom konaní, keď na jednej strane spochybňuje stanovisko RÚVZ, ktorý ako jediný vydáva stanoviská o tom čo je uvedené vo vyhláške MZ SR a na strane druhej sa opiera o znalecký posudok znalca Ing. Oravkina, ktorý bol vykonaný v exekučnom konaní, čo je rozdielne konanie od konania medzi žalobcom a žalovaným, - rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkového stavu a zlej aplikácie zákona o pobyte cudzincov, - má za to, že napadnutý rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad), najmä princípu ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a ochrany pri legitímnych očakávaní pri rozhodovaní orgánov verejnej moci. 17. Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby kasačný súd napádaný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril sa podrobne ku všetkým uplatneným námietkam sťažovateľky a zhrnul, že sťažovateľka v konaní nedoložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátila preukázané zistenia prvostupňového správneho orgánu. V konaní bolo podľa žalovaného dostatočnými relevantnými dôkazmi jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že sťažovateľka sa na deklarovanej adrese dlhodobo nezdržiavala, ako aj skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná.

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p). 21.

22. Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania . 25.

26. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 27. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

30. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky týkajúce sa nesprávneho posúdenia, ktorými namietala, že nebolo preukázané, že sa na adrese prechodného bydliska nezdržiavala a žalovaný a prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili nezdržiavanie sa na uvedenej adrese a aplikovali nesprávne právne normy, boli dôvodné.

32. Kasačný súd v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou uviedol, že účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov „je odstránenie kladného rozhodnutia o pobytovom statuse štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý ho dosiahol tým, že oklamal správny orgán v konaní o jeho žiadosti.

Ide potom o zákonom prípustnú reakciu správneho orgánu na to, že správny orgán po udelení prechodného pobytu zistí a nespochybniteľným spôsobom preukáže, že bol žiadateľom o udelenie prechodného pobytu v konaní o jeho žiadosti oklamaný, zavádzaný alebo že mu v konaní o jeho žiadosti príslušník tretej krajiny poskytol falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Najčastejšie pôjde o také prípady, keď správny orgán až po udelení prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník predložil v konaní o jeho žiadosti falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby alebo dodatočne vyjde najavo, že uvádzal také nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o takých podstatných skutočnostiach, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na to, že pri ich odhalení už v štádiu konania o jeho žiadosti o prechodný pobyt by znamenali pre štátneho príslušníka tretej krajiny negatívne dôsledky v podobe zamietnutia jeho žiadosti o prechodný pobyt. Inými slovami, ak správny orgán po udelení prechodného pobytu dodatočne zistí a preukáže, že štátny príslušník zavádzal pri

33. V predmetnom konaní však podľa názoru kasačného súdu o prípad zavádzania správneho orgánu v podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR nešlo z dôvodu, že s poukazom na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu nebolo preukázané, že by sťažovateľka v tejto žiadosti správny orgán zavádzala.

35. „Účelom podmienky udelenia prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretieho štátu ustanovenej v § 32 ods. 2 písm. e) ZoPC, podľa ktorej žiadateľ musí predložiť doklad o zabezpečení ubytovania nie starší ako 90 dní, v spojení s § 32 ods. 8 ZoPC, podľa ktorého doklad o zabezpečení ubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny má zabezpečené ubytovanie na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu), § 33 ods. 4, podľa ktorého čas, na ktorý má štátny príslušník tretej krajiny zabezpečené ubytovanie počas prechodného pobytu, nemá vplyv na čas, na ktorý sa prechodný pobyt udelí, a § 33 ods. 6 písm. h), podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu, spolu s ustanovením § 122 ZoPC, je predovšetkým predchádzanie bezdomovectva takýchto cudzincov s prechodným pobytom.

36. Podľa § 122 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie [aj] čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti. Pritom zo žiadneho zo zákonných ustanovení nevyplýva, že by mal takýto cudzinec aj povinnosť počas prechodného pobytu bývať práve v tejto nehnuteľnosti.

37. Od inštitútu zabezpečenia ubytovania (pred udelením pobytu) je potrebné odlišovať povinnosť (následného) hlásenia pobytu, ktorú pre štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom ustanovuje § 111 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a § 111 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.“ (10Sžak/3/2021).

dní. Kasačný súd dodáva, že v prípade, že by bolo preukázané, že sťažovateľka sa zdržiavala v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, do úvahy by prichádzala podľa § 118 ods. 6 písm. b) zákona o pobyte cudzincov sankcia, ktorou je možnosť uloženia pokutu maximálne do výšky 300 eur. Úvahy správnych orgánov však nesmerovali k aplikácii ustanovení o uložení sankcie za priestupok sťažovateľky na úseku pobytu, ale k zrušeniu prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, pretože sťažovateľka správnemu orgánu uviedla nepravdivé alebo zavádzajúce údaje.

40. S poukazom na vyššie uvedené závery má kasačný súd za to, že ide o také vady, pre ktoré nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné a pre ktoré mal krajský súd toto rozhodnutie zrušiť. Ak tak krajský súd neučinil, jeho rozsudok je zaťažený vadou, pre ktorú nemôže obstáť. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd, zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Nad rámec vyššie konštatovaného nesprávneho právneho posúdenia veci považuje kasačný súd za dôležité uviesť rovnako ako v sp. zn. 10Sžak/3/2021 a 1Sžak/5/2021, ktoré sa týkali rovnakej skutkovej a právnej situácie, že „vykonané dokazovanie v správnom konaní nemohlo viesť k záverom, ktoré učinili správne orgány, a to, že sťažovateľka uvádzala zavádzajúce údaje o mieste svojho prechodného bydliska. Takýto záver nie je možné vyvodiť za dôkaznej situácie, ktorú zabezpečí správny orgán tým, že vykoná previerku kontroly zabezpečenia ubytovania štátneho príslušníka tretej krajiny bez reálnej ohliadky a vnútornej kontroly nehnuteľnosti, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny deklaruje miesto svojho prechodného pobytu za situácie, že štátneho príslušníka tretej krajiny v čase vykonanej jedinej kontroly na ním uvedenej adrese nezastihne.“

43. Kasačný súd tiež spochybňuje závery správneho orgánu o neobývateľnosti nehnuteľnosti a fiktívnosti adresy sťažovateľky. „Záver správneho orgánu o tom, že adresa prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny je fiktívna a nie je reálna, nemožno učiniť bez vnútornej ohliadky priestorov správnym orgánom a nemožno ho učiniť zo záverov zo znaleckého posudku vypracovaného pre potreby určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti pre potreby exekučného konania, ktorý nemohol v žiadnom prípade nahradiť vlastné dokazovanie správneho orgánu o tom, či štátny príslušník tretej krajiny na uvedenej adrese, ktorú deklaroval ako svoj prechodný pobyt sa zdržiaval. Takýto znalecký posudok nemôže byť dôkazom pre účely posúdenia podstatnej okolnosti, akou bolo to, či byt v prenajatej nehnuteľnosti bol štátnym príslušníkom tretej krajiny obývaný a už vôbec nemôže byť dôkazom o tom, že sa v byte nezdržiaval a zavádzal správny orgán“.

45. K stanovisku Mesta Banská Bystrica kasačný súd uvádza, že súhlasné stanovisko mesta podľa § 32 ods. 2 písm. k) zákona o pobyte cudzincov z ktorého vyplýva, že ubytovanie v nehnuteľnosti, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny zdržiavať počas pobytu, spĺňa podmienky osobitného predpisu (§ 62 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z.z., § 8 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z.z.), „nemožno považovať za spochybňujúce len preto, že podľa správneho orgánu mesto resp. obec udeľuje súhlas bez skutočnej ohliadky priestorov. Nakoľko v otázke týkajúcej sa toho, či predmetná nehnuteľnosť spĺňa štandardy pre dlhodobé ubytovanie ustanovené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva č. 259/2008 existoval minimálne rozpor medzi znaleckým posudkom z ktorého vychádzal správny orgán (vo veci určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti pre exekučné konanie), podľa ktorého predmetná nehnuteľnosť nespĺňa podmienky ubytovania a súhlasom mesta podľa ktorého predmetná nehnuteľnosť spĺňa podmienky ubytovania. Bez odstránenia tohto rozporu, nebolo možné dospieť k záverom, ktoré učinili správne orgány.“. 46. S poukazom na vyššie uvedené má kasačný súd za to, že dokazovanie, vykonané správnymi orgánmi, neodôvodňuje závery o tom, že sťažovateľka sa v mieste svojho prechodného pobytu nezdržiavala a tým by správny orgán zavádzala a tiež že by nehnuteľnosť, v ktorej si sťažovateľka nahlásila adresu prechodného pobytu bola v neobývateľnom stave. 47. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.