10Sžfk/10/2021

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH" alebo „daň") za zdaňovacie obdobie november 2015, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „správca dane") rozhodnutie č. 102038202/2019 zo dňa 27.08.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 13.100,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane vo výške 13.100,- eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti Advertising of Companies s. r. o. z faktúr č. 95-1-2015 zo dňa 27.11.2015, č. 96-1-2015 zo dňa 27.11.2015, č. 97-1-2015 zo dňa 27.11.2015 a č. 98-1-2015 zo dňa 27.11.2015, spolu v sume 78.600,- eur za poskytnutie realizácie reklamnej kampane. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že obchody v rámci preverovaného reťazca dodávateľskej spoločnosti a subdodávateľských spoločností boli poznačené podvodným konaním, pričom správca dane prijal záver, že žalobca o uvedenej skutočnosti mal a mohol vedieť. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100387141/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane na základe objektívnych skutočností v daňovom konaní preukázal, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedel alebo mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100387141/2020 zo dňa 07.02.2020 správnu žalobcu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd") dňa 10.03.2020. 4. Krajský súd dňa 07.10.2020 vyhlásil rozsudok sp. zn. 13S/16/2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), ktorým podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto

je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť reálnosti dodávok tovarov alebo služieb.

Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a

- podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečne splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich splnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho

a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o. dodal žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o. je spoločnosťou bez ekonomickej aktivity a do obchodného reťazca bol umelo vložený, aby vytvoril zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH. Tieto skutočnosti mohol žalobca pri náležitej starostlivosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o. spornými faktúrami fakturoval boli niekoľkonásobne vyššie, ako bola reálna cena.

Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve dodávateľom Advertising of Companies, s. r. o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 uznaný ako oprávnený.

Reklamu, ktorej reálna cena bola 100,- eur za mesiac, fakturoval dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o. žalobcovi v sume 15.000,- eur, - obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca, bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené daňovým podvodom. Nie je pravda, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť, nakoľko žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach veci Mahagében a Dávid z 21.06.2012, C-80/11 a C-142/11).

- žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal zistiť, že predmetný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti, vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté služby. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí žalobca znášať sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým

III. Konanie na kasačnom súde

A) Kasačná sťažnosť

7. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov uviedol tieto sťažnostné body: - sťažovateľ dal do pozornosti ekonomickú aktivitu dodávateľa (obchodnej spoločnosti Advertising of Companies, s. r. o.) v roku 2013 a v roku 2014, pretože sťažovateľ obchodoval s dodávateľom v roku 2015. Sťažovateľ si preveril z verejných zdrojov účtovné závierky spätne za najbližšie predošlé roky, na základe ktorých sa dozvedel, že sa jedná o ekonomicky aktívnu

Pri určovaní odplaty sťažovateľ vychádzal z toho, že sa jedná o obchodnú spoluprácu, ktorá má dlhodobý charakter a táto mu komplexne zabezpečí propagáciu jeho podnikateľskej činnosti, ktorú v danom čase rozbiehal, a to prevádzku čerpacej stanice ako aj predaj lomového kameňa, čo sa aj nepochybne

správcu dane alebo súdu tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Ak mal správca dane alebo súd pochybnosti o reálnej cene za poskytnutú službu, mal dať za účelom jej objasnenia vyhotoviť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, - sťažovateľ nesúhlasil, že nepreukázal, že k realizácii plnenia došlo tak, ako deklaruje na

Sťažovateľ tak uniesol svoje dôkazné bremeno a správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol, - sťažovateľ si preveril dodávateľa Advertising of Companies, s. r. o. zo všetkých dostupných zdrojov, keď si preveril, že v čase dojednania obchodnej spolupráce nebol evidovaný v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH a nešlo o rizikový subjekt, nebol evidovaný v zozname dlžníkov a bol ekonomicky

sa nezúčastnil na daňovom podvode. V tejto súvislosti dal sťažovateľ do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR") sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Gábor Tóth zo dňa 06.09.2012, C-324/ 11, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems zo dňa 12.01.2006, C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling zo dňa 06.07.2006, C-439/07 a C-440/04.

IV. Právny názor kasačného súdu

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/10/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd") preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP], oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a?zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Kasačný súd vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu v sume 13.100,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november

o. . Krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, že v posudzovanom prípade bol obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal sťažovateľ, poznačený daňovým podvodom a sťažovateľ vedel, resp. mal vedieť o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom, a to s ohľadom na ekonomickú neaktivitu svojho dodávateľa a vysokú cenu za poskytnuté reklamné služby.

Cenu a platobné podmienky si zmluvné strany dohodli na celkovú sumu 490.000,- eur zvýšenú o 20 % DPH. 13. Správca dane a žalovaný nespochybnili reálnu existenciu služieb, ale spochybnili reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti Advertising of Companies, s. r. o., JOPE REK s. r. o., STANDARD STAVBY, s.r.o. a FP TRADE, s.r.o., ktoré reklamné služby medzi sebou prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili

Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach od dodávateľa Advertising of Companies, s. r. o., potom konal nezodpovedne a nelogicky. Orgány verejnej správy poukázali aj na to, že spoločnosti, ktoré poskytli služby, boli priamo v spoločnosti sťažovateľa nakamerovať priestory, čo znamená, že sťažovateľ mal vedomosť o dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si neoveroval bežné trhové ceny u iných spoločností, a ani u iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť Advertising of Companies, s. r. o. z dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ postupoval neobozretne a neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode nebude podieľať. Žalovaný a správca dane vyhodnotili, že konanie sťažovateľa, ktorý si nepreveril reálnu cenu priamo u výrobcu reklamy alebo zariadenia, možno hodnotiť ako účelové s cieľom získania neoprávneného daňového prospechu, ktorý mu dodávateľ prostredníctvom vykonštruovaného obchodného reťazca umožnil získať.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

19. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

23. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

25. Po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odvrátil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s ním preto stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich zistení a záverov z kasačného konania.

27. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať.

29. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia" (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16.03.2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18.01.2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022). Pojmom „daňový podvod" sa na účely tohto konania následne rozumie uvedená situácia a nie trestný čin daňového podvodu v zmysle § 277a Trestného zákona.

Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: - deklarovaný dodávateľ reklamných služieb spoločnosť Advertising of Companies, s. r. o. daňovú povinnosť z reklamných služieb na výstupe ponižoval vstupom od vykonštruovaného obchodného reťazca subdodávateľov. Vzájomné transakcie v zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a daňové subjekty, ktoré s predmetnými reklamnými službami vzájomne obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola vytvorená len pre

32. Kasačný súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícii považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Kasačný súd pritom pripomína, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po uskutočnení zdaniteľného obchodu ((PROCHÁZKA, Vojtěch a KUPČÍK, Petr a BRYCHTA, Karel. Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, str. 160 a 161). ). „Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021).

34. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu (sťažovateľa). Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť" a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správca dane nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében a Dávid z 21.06.2012, C-80/11 a C-142/11, a vo veci Stroj trans z 31.01.2013, C-642/11). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode

podvodom. 36. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu stotožňuje a poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti obchodnej transakcie, pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a to: - sťažovateľ síce tvrdil, že spoločnosť Advertising of Companies, s. r. o. preveril v registri platcov DPH, v registri úpadcov, v registri daňových dlžníkov a konal s jej konateľom Alojzom Štrbákom. Netvrdil, že sa snažil o spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že by akokoľvek skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom

37. Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom sťažovateľa, bol pochybný a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Kasačný súd pripomína, že určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby, uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH, na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében a Dávid z 21.06.2012, C-80/ 11 a C-142/11). Medzi bežné preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt vykonáva, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj zistenie skutočnej ceny poskytovaných služieb, a to najmä za okolností, ako sú v danej veci, keď

V prejednávanom prípade bola zistená cena reklamy v sume 100,- eur mesačne, pričom sťažovateľovi bola vyfakturovaná cena vo výške 15.000,- eur bez DPH mesačné. Takéto navýšenie ceny je absolútne ekonomicky neodôvodniteľne, a to bez ohľadu na sťažovateľom tvrdenú zanedbateľnosť sumy 15.000,- eur, zohľadňujúc jeho obraty a výsledný efekt samotnej reklamy na zvýšené hospodárenie sťažovateľa.

subjektu". 39. Kasačný súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj že sťažovateľ o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, sťažovateľ nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. Orgány verejnej správy zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti sťažovateľa na daňovom podvode ako aj opak konania sťažovateľa v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia sťažovateľa za nedostatočné. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. 40. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o. nemohol byť do reťazca spoločnosti umelo vložený, a to už len z dôvodu, že vyhotovil a distribuoval

41. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2020 zo dňa 19.08.2010 a namietal neunesenie dôkazného bremena správcom dane, kasačný súd má za to, že orgány verejnej správy zabezpečili dostatok dôkazov, ktoré správne vyhodnotili a na základe ktorých preukázali, že sťažovateľ mal a mohol vedieť, že sa s prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Správca dane teda nepresúval dôkazné bremeno na sťažovateľa nezákonným spôsobom. 42. S ohľadom na uvedené kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. Na záver kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/33/2021 zo dňa 19.10.2022, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13S/15/2020 zo dňa 07.10.2020. Týmto rozsudkom krajský súd zamietol správnu žalobu sťažovateľa, v ktorej sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100386990/2020 zo dňa 07.02.2020. V daňovom konaní, ktoré bolo predmetom preskúmania súdov v danej veci, bol sťažovateľovi dovyrubený rozdiel dane v sume 10.800,- eur za zdaňovacie obdobie september 2015. Orgány verejnej správy v danej veci nepriznali sťažovateľovi nárok na odpočet dane z faktúr vystavených spoločnosťou Advertising of Companies, s. r. o. z dôvodu podvodného konania v obchodnom reťazci a vedomosti sťažovateľa, o tomto podvodnom konaní. Krajský súd ako aj kasačný súd sa zhodli so závermi orgánov verejnej správy a správnu žalobu ako aj následne kasačnú sťažnosť vyhodnotili ako nedôvodnú. V predmetnom konaní ide teda o rovnaké skutkové okolnosti. Rozdiel spočíva v daňovom období (september 2015 a november 2015). 44. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 45. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 46. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 47. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.