10Sžfk/11/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) SOITRON, s.r.o., so sídlom Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35955678, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou, so sídlom Obchodná 40, 811 06 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101956641/2017 zo dňa 13. septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/203/2017-122 zo dňa 1. októbra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. K faktúre č. PINV_1300001459/VS:20130005/ od dodávateľa B-SKERP, s.r.o. v nadväznosti na dodanie tovaru odberateľovi ZENTIVA SOLUTION S.R_L_, z administratívneho spisu krajský súd zistil, že predmetom fakturácie boli licenčné kľúče v sume 932.409,60 € s DPH, ktoré boli umiestnené v zapečatených obálkach a následne boli refakturované odberateľovi v inom členskom štáte ZENTIVA SOLUTION S.R_L_ faktúrou č. 1301100951 v sume 804.203,29 €. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, keď nesúhlasí s názorom žalovaného, že odovzdanie a prevzatie jedného kusu zapečatenej obálky, ktorej obsah nikto konkrétne neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že na základe faktúry č. 20130005 vznikla daňová povinnosť v zmysle §19 ods. l a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z." alebo „zákon o DPH"), súd vyhodnotil ako

H. na zmluvu o mlčanlivosti, uzatvorenú so spoločnosťou SUNRISE NETWORKS LIMITED, Veľká Británia, bolo účelové, nakoľko správca dane má legitímne právo požadovať informácie za účelom daňovej kontroly. Pre daňové účely nie je relevantná obrana dodávateľa pre účely ochrany obchodného tajomstva, keďže správca dane nepožadoval sprístupnenie informácie „vzorca softwaru", ale požadoval len predloženie dokladov a dôkazov potrebných na preverenie uplatneného práva na odpočítanie dane (pôvod dodávaných programov, kto za B- SKERP, s.r.o. dodanie uskutočnil a kedy, aké je využitie programov a pod.).

Z administratívneho spisu v tejto súvislosti súd zistil, že dodávateľ B-SKERP, s.r.o. v daňovom priznaní za máj 2013 uviedol „na výstupe" sumu 777.008 € a k tomu prislúchajúcu DPH v sume 155.401,60 €, čo súhlasí s vystavenou faktúrou č. 20130005 pre žalobkyňu, avšak keďže spoločnosť B-SKERP, s.r.o. túto sumu do štátneho rozpočtu neodviedla („na vstupe" si obdobnú sumu odpočítala), pričom k týmto transakciám nepredložila správcovi dane žiadne daňové a účtovné doklady, čím správca dane nemohol overiť relevanciu uvedených údajov a týmto potvrdiť fakturované plnenie. S uvedenou námietkou sa správca dane ako aj žalovaný dostatočne, správne a logicky vysporiadali, preto nemožno dať za pravdu žalobkyni, že situácia za ktorej dodávateľ B-SKERP, s.r.o. v svojom daňovom priznaní za máj 2013 uviedol „na výstupe" sumu 777.008 € a k tomu prislúchajúcu DPH v sume 155.401,60 €, nemožno chápať ako potvrdenie fakturovaného plnenia, t.j. reálne dodanie „softwaru" žalobkyni.

S.R_L_ nepotvrdil a v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že by týmto odberateľom došlo k digitálnemu stiahnutiu „softwaru" z elektronického miesta hlavného dodávateľa. Rovnako z obsahu rumunskej daňovej správy nepochybne vyplýva, že nemá k dispozícii žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti ZENTIVA SOLUTION S.R_L_, že sa jej nepodarilo identifikovať právnych nástupcov spoločnosti.

V tejto súvislosti je námietka žalobkyne, že mal byť vypočutý ako svedok aktuálny konateľ spoločnosti ZENTIVA SOLUTION S.R_L_ v čase uskutočnenia výsluchu (oprávnený vyjadrovať sa v mene konečného odberateľa), irelevantná. 8.

Ing. Eduardom Jenčom, MBA, ktorý správca dane aj žalovaný vyhodnotili, že predmetným znaleckým posudkom nebolo preukázané, že daňovému subjektu B-SKERP, s.r.o. ako dodávateľovi softwaru a licencií vznikla daňová povinnosť v zmysle §19 zákona o DPH a nebola dostatočne preukázaná materiálna existencia fakturovaného plnenia, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z uvedeného je zrejmé, že nie je znalcom v obore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, pričom podľa bodu 2.1 posudku, úlohou znalca bolo preskúmať, či nastalo zdaniteľné plnenie kontrolovaného daňového subjektu voči odberateľskému subjektu v rozsahu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania a stanoviť dátum plnenia. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný. Na základe uvedených zistení, potom správca dane aj žalovaný správne vyvodili záver, keďže znalec sa vyjadroval ku dňu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH, že sa o.i. vyjadroval ku skutočnostiam z odboru resp. odvetvia, v ktorom nie je zapísaný v zozname znalcov. V tejto súvislosti správny súd uzavrel, že napriek uvedenému, znalecký posudok ako taký nepreukazuje, že daňovému subjektu B-SKERP, s.r.o. ako dodávateľovi „softwaru" a licencií na základe faktúry č. 20130005,

9. K vyjadreniu znalca k predmetu dodania, ktorým bol software - počítačový programom, ktorému nepriznáva právny poriadok SR vecné práva, preto transakciu je potrebné posudzovať ako licenčný resp. sublicenčný vzťah z hľadiska autorského práva, pričom pri transakcii vznikali derivátne výhradné autorské majetkové práva, preto pre určenie okamihu dodania plnenia nie je okamih dodania softvéru, ale okamih vzniku derivátnych výhradných autorských majetkových práv.

V daňovom ani vyrubovacom konaní nebol preukázaný pôvod počítačového programu, pričom sám znalec v posudku uviedol, že spoločnosť B-SKERP, s.r.o., ako dodávateľ „softwaru" nadobudla výhradné autorské práva k počítačovému programu v neznámom režime.

Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že školenie, ktoré uskutočnil školiteľ V. P., čo potvrdila svedkyňa F. Y. zo spoločnosti COMPUCO Inter Sam, s.r.o., žalovaný nemá za preukázané, že osoba ktorá dodanie služieb školenia fakturovala, fyzicky aj dodanie služieb uskutočnila, resp. že služby školenia spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. dodal V. P. a tiež spochybnil, že odberateľ COMPUCO Inter Sam, s.r.o. plnenie prijal, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z rozhodnutí správcu dane a žalovaného nepochybne vyplýva, že uskutočnenie školenia nebolo spochybnené (potvrdila svedkyňa F. Y. zo spoločnosti COMPUCO Inter Saro s.r.o., ktorá školenie organizačne zabezpečila), avšak dôvodne bola spochybnená skutočnosť, resp. nebolo preukázané, že školenie bolo uskutočnené spoločnosťou

správca dane zistil, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, za zdaňovacie obdobie roku 2013 nepredložila na Daňový úrad Košice žiadne doklady, preto daň za rok 2013 bola tomuto daňovému subjektu určená podľa pomôcok.

Súčasný konateľ spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., X. J., má bydlisko v Maďarsku, preto bolo vykonané medzinárodné dožiadanie. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo kontaktovať súčasného konateľa na adrese podľa registra obyvateľov ani na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosti, pričom maďarská daňová správa nemá k dispozícii žiadne ekonomické a účtovné doklady spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Na tomto mieste, v tejto súvislosti správny súd poukázal na skutočnosť, že správca dane ako svedka vypočul školiteľa V. P., ktorý uviedol, že nebol zamestnancom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., že aktuálneho konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. X. J. nepozná a s bývalým konateľom C. Y. sa dohodli na vykonaní školenia telefonicky.

12. Námietku žalobkyne uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že správca dane aj žalovaný porušili zásadu objektívnosti, predpokladanú v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď vo svojich rozhodnutiach účelovo zohľadňujú len svoje „nepriame dôkazy" a vôbec nezohľadňujú priame relevantné dôkazy daňového subjektu, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa s návrhmi žalobkyne na doplnenie dokazovania vysporiadali a uviedli dôvod, pre ktorý by ďalšie výsledky dokazovania vo svetle už získaných zistení nemali vplyv na priaznivejšie vyhodnotenie skutkového stavu. 13.

dodaniu. Napriek uvedenému, žalobkyňa ani vo vyrubovacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli akokoľvek ovplyvniť závery správcu dane z vykonanej daňovej kontroly. V tejto súvislosti krajský súd ďalej uviedol, že odpočítanie DPH je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Ide o takzvaný osobný charakter

Na tomto mieste správny súd poukázal na to, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva dokazovanie a vedie dokazovanie v zmysle jeho úlohy, ktorou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, a preto mu súd nárok náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

aktivačných kľúčov je v tomto prípade absolútne bezpredmetný. Právo nakladať so softvérom vzniká okamihom vzniku derivátnych výhradných autorských majetkových práv, čo je okamih vzniku dispozície k právam, t. j. keď zmluvné strany svojimi vôľovými úkonmi vznik derivátnych výhradných autorských majetkových práv k rozmnoženine alebo budúcej rozmnoženine počítačového programu založili, čo je okamih podpisu preberacieho protokolu. Tým okamihom vznikla licencia resp. sublicencia a príslušný subjekt získal možnosť nakladať s predmetným softvérom. Zdaniteľné plnenie teda nastalo dňa 22.05.2013.

18. Sťažovateľka mala tiež za to, že podmienka existencie materiálneho plnenia v preskúmavanej veci splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že materiálnym plnením boli v tomto prípade derivátne výhradné autorské majetkové práva, ktoré sťažovateľka nadobudla na základe uzavretej rámcovej zmluvy so spoločnosťou B-SKERP, s.r.o. a ich ďalší derivát udelila v súlade s rámcovou zmluvou odberateľovi Zentiva Solution S.R_L_ V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 a sp.zn. 4Sžfk/17/2018 z 05.02.2019. Podľa sťažovateľky je nesporné, že na základe rámcovej zmluvy mala možnosť udeliť koncovému odberateľovi sublicenciu na používanie počítačového programu a tým, že toto oprávnenie využila a udelila odberateľovi Zentiva Solution S.R_L_ právo na používanie počítačového programu došlo k jeho dodaniu.

Vykonaním predložených dôkazov, ktoré preukázali materiálne a formálne znaky plnenia došlo k vzniku zdaniteľného plnenia, pričom správca dane a ani žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nevyvrátili. 20. Krajský súd nesprávne vyčítal sťažovateľke skutočnosti, ktoré sťažovateľka nemala ako

plnenia. V tejto súvislosti namietala, že nie je jej povinnosťou, aby preukazovala obsah zapečatenej obálky, v ktorej boli aktivačné kľúče k počítačovému programu. V situácií, keď sťažovateľka vyčerpala vlastné dôkazné bremeno a tvrdí, že bola prevzatá zapečatená obálka od dodávateľa a doručená konečnému odberateľovi, ktorej obsahom boli aktivačné kľúče a túto skutočnosť preukazuje preberacím protokolom a potvrdením kuriérskej spoločnosti o odovzdaní zásielok a správca dane tento dôkaz spochybní, je na správcovi dane, aby preukázal

21. Sťažovateľka ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, keď v nich riadne nekonkretizujú, ktoré kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať sťažovateľke nárok na odpočítanie dane a už vôbec sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne vyvodzovali vo vzájomnej súvislosti. 22. Ďalej namietala, že krajský súd iba prevzal do svojho rozhodnutia argumentáciu žalovaného a nevysporiadal sa s námietkami sťažovateľky, že predmetom dodania podľa rámcovej zmluvy je udelenie derivátnych výhradných autorských majetkových práv - sublicencie na používanie počítačového programu. Taktiež sa krajský súd vyhol aplikácií a posúdeniu veci v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

11.09.2018. 23. Zároveň mala sťažovateľka za to, že s ohľadom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/17/2018 z 05.02.2019 a sp.zn. 5Sžfk/43/2017 z 11.09.2018 sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd sa podrobne vysporiadal s každou relevantnou námietkou, odôvodnenie je jasné a zrozumiteľné a kasačné námietky považuje za nedôvodné, a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. apríla 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 35.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol sťažovateľke určený rozdiel dane v sume 156.401,60 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd

34. Kasačný súd zdôrazňuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga4v6njwgm> obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

36. Preukazovanie práva na odpočítanie DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH, ale taktiež je prepojené aj na procesnoprávne podmienky upravené v Daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol.

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených

38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

39. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tom, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017.

41. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 preveroval opodstatnenosť uplatnenia práva žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 20130004 z 25.04.2013, základ dane 745.589 eur, daň 149.117,80 eur, celkom 894.706,80 eur, vystavenej dodávateľom B-SKERP, s.r.o., s predmetom fakturácie - PhaseSB Professional Edition Software Package v počte 1 kus, Skerp Classic Edition Software package v počte 3 kusy, ADD- USERACC1 v počte 105 kusov, PSB51DE10-PTFADC v počte 3 kusy, PSB51DE20-PTFADU v počte 170 kusov. Žalobca mal predmet plnenia v nezmenenom stave ďalej dodať do Rumunska spoločnosti Zentiva Solution S.R_L_ na základe faktúry č. 1301100720 z 30.04.2013 v sume 77685,47 €.

43. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi krajského súdu v napadnutom rozsudku. Opodstatnenosť pochybností správcu dane o uskutočnení plnenia deklarovaného v posudzovanej faktúre a samotnej existencii materiálneho plnenia v preskúmavanej veci jednoznačne vyplynula z výsledkov vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých sa ako u dodávateľskej spoločnosti B-SKERP, s.r.o. nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúre č. 20130004 z 25.04.2013 žalobcovi a rovnako sa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného plnenia uvedeného vo faktúre č. 1301100720 z 30.04.2013 vystavenej žalobcom ako dodávateľom spoločnosti Zentiva Solution S.R_L_

45. Podľa predložených dokladov bola preverovaná faktúra č. 20130004 z 25.04.2013 v sume 894.706,80 eur od spoločnosti B-SKERP, s.r.o. uhradená iba čiastočne v rozsahu 18,0625 % a to na iný bankový účet spoločnosti B-SKERP, s.r.o. ako je uvedený v žalobcom predloženej rámcovej zmluve. Ďalšie doklady o úhrade predmetnej faktúry predložené neboli.

L. Y., ktorý mal preverovaný obchod zabezpečovať, zapečatenú obálku neotvoril. 47. Zmluvnému vzťahu žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou B-SKERP, s.r.o. teda okrem formálnych dokladov (rámcová zmluva, cenová ponuka, faktúra a preberací protokol) chýba akákoľvek reálnosť a dôkazy o materiálnom plnení zmluvných povinností, s výnimkou jedného kusu zapečatenej obálky s aktivačnými kódmi a dodacím listom, ktorej obsah však nikto zo zúčastnených osôb (zamestnanci žalobcu A.. L. Y. a E. H.) neverifikoval.

48. Konateľ odberateľskej spoločnosti Zentiva Solution S.R_L_ E. F. (od 14.11.2011 do 30.06.2014) taktiež odmietol vo veci vypovedať a správcovi dane nepredložil žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti Zentiva Solution S.R_L_, predložil iba preberací protokol (dátum neuvedený) na kompletné daňové a účtovné doklady spoločnosti (preberajúci SYSTEM SOLUTION SERVICE INC. Republic of Panama).

50. Faktúra č. 1301100720 z 30.04.2013 vystavená žalobcom spoločnosti Zentiva Solution S.R_L_ bola taktiež uhradená iba čiastočne (v rozsahu 5%). Ďalšie doklady o úhradách predmetnej faktúry predložené neboli. 51. Žalobca zároveň žiadnym dokladom nepreukázal, komu konkrétne bola zásielka s aktivačnými kódmi k softvéru prislúchajúcimi k odberateľským faktúram vystaveným v apríli 2013, skutočne odovzdaná. V potvrdení kuriérskej spoločnosti TNT Express Worldwide spol. s.r.o. o odovzdaní zásielok v dobrom stave, osoba, ktorej bola zásielka odovzdaná, uvedená

52. V konaní nebolo preukázané ani to, že by koncovým odberateľom došlo k samotnému digitálnemu stiahnutiu softvéru z elektronického miesta hlavného dodávateľa. Žalobca predložením rámcovej zmluvy síce formálne zdokladoval svoje oprávnenie v zmysle zmluvne stanovených podmienok so softvérom ďalej nakladať, ale predložením zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázal samotnú existenciu materiálneho plnenia. Uvedené nebolo preukázané

53. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pre nárok na odpočítanie dane je relevantné iba preukázanie plnenia zo strany dodávateľa žalobcovi (čo v preskúmavanej veci ani preukázané nebolo) a preukázanie ďalšieho dodania plnenia odberateľovi žalobcu iba dokresľuje ekonomické dôvody obchodného prípadu, nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH. Ak daňový subjekt nepreukáže, že dodaný tovar alebo služby použil na účely svojho podnikania ako platiteľ (teda buď tento tovar alebo služby sám využíva alebo ich ďalej dodá), tak právo na odpočítanie dane z týchto tovarov a služieb nemá.

dane. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Účelom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.

56. Skutočnosti, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval napadnutý rozsudok krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil už v správnej žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

58. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP." 40. Naviac kasačný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k namietanému školeniu vykonaného školiteľom V. P.. Z vykonaného dokazovania nebolo podľa názoru kasačnému súdu preukázané, že školenie bolo reálne uskutočnené spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., teda spoločnosťou, ktorá školenie sťažovateľke faktúrovala. Skutočnosť, že školenie bolo vykonané, ale spochybnená nebola. Správca dane vykonal výsluch školiteľa V. P., ktorý uviedol, že nebol zamestnancom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., že aktuálneho konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. X. nepozná a s bývalým konateľom C. sa dohodli na vykonaní školenia telefonicky. Išlo o jednorazovú spoluprácu, za ktorú mu bolo zaplatené v hotovosti. V administratívnom spise neexistuje žiaden dôkaz o tom, že V. P. vykonal školenie v mene spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je zrejmé iba o, že školenie pre sťažovateľku so školiteľom V. P. sa uskutočnilo. 41. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p. 43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.